Sokol rároh takmer vymizol zo Slovenska. Na Záhorí dnes hniezdia 3 až 4 páry

Na Záhorí v súčasnosti hniezdia tri až štyri páry vzácneho sokola rároha, ktoré ochranári pravidelne monitorujú v okresoch Malacky a Senica. Pre Záhorí.sk to potvrdil Jozef Chavko z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS). Kedysi pritom tomuto druhu hrozilo, že zo Slovenska úplne vymizne. Vďaka dlhoročnej ochrane sa jeho populácia postupne zotavila a počas hniezdnej sezóny 2026 vyviedli sokoly na celom Slovensku 143 mláďat.

Kto je sokol rároh a kde žije?

Sokol rároh (Falco cherrug) je najväčším druhom sokola, ktorý hniezdi na Slovensku. Dospelý jedinec meria približne 45 až 55 centimetrov a rozpätie jeho krídel dosahuje 105 až 130 centimetrov. Má hnedé operenie na chrbte, svetlejšiu hlavu a škvrnitú spodnú časť tela. Samice bývajú väčšie a ťažšie ako samce.

Ide o pôvodne stepný a lesostepný druh, ktorého prirodzený areál siaha od strednej a juhovýchodnej Európy cez Ukrajinu, Rusko a Kazachstan až po Mongolsko a Čínu. V Európe patria medzi významné oblasti jeho výskytu najmä Maďarsko a Slovensko.

Živí sa predovšetkým menšími cicavcami a vtákmi, ktoré dokáže uloviť na zemi aj vo vzduchu. V minulosti tvorili dôležitú súčasť jeho potravy sysle pasienkové, dnes v poľnohospodárskej krajine loví aj holuby či škorce.

Napriek priaznivému vývoju slovenskej populácie zostáva sokol rároh celosvetovo ohrozeným druhom. Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) ho zaraďuje do kategórie Endangered, teda medzi ohrozené druhy.

V Malých Karpatoch hniezdil už pred takmer storočím

Výskyt sokola rároha má dlhú históriu aj na Záhorí, predovšetkým v Malých Karpatoch. Prvý publikovaný údaj o jeho hniezdení v tomto pohorí pochádza z roku 1931, uviedol pre Záhorí.sk Jozef Chavko.

V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa podľa neho v Malých Karpatoch preukázateľne rozmnožovalo približne 10 až 12 párov.

Situácia sa však postupne zhoršovala. Začiatkom 90. rokov ochranári v pohorí zachraňovali posledných päť hniezdiacich párov. Ich hniezda ohrozovalo najmä vykrádanie, preto pri nich dobrovoľníci držali nepretržité stráže.

Do ochrany sa zapájali desiatky ľudí, predovšetkým študenti. Pri hniezdach zostávali od konca marca až do začiatku júna, často v stanoch a spacích vakoch. Podľa Chavka sa vtedy podarilo zabrániť tomu, aby sokol rároh zo Slovenska ako hniezdiaci druh úplne vymizol.

Z Malých Karpát sa presťahoval do nížin

Sokoly svoje pôvodné hniezdiská napokon opustili. K dôvodom patrili zmeny krajiny, intenzívna ťažba dreva a zánik pasienkov, na ktorých sa v minulosti vyskytovali početné kolónie sysľov.

Odborná štúdia Jozefa Chavka a jeho spolupracovníkov dokumentuje postupný presun sokolov z pohorí do poľnohospodárskej krajiny. Posledné hniezdenie v horskom prostredí na Slovensku ochranári zaznamenali v roku 2008 v Malých Karpatoch.

Rároh si pritom nestavia vlastné hniezdo. Využíva hniezda iných vtákov alebo umelo vytvorené hniezdne príležitosti. Práve tie sa ukázali ako kľúčové pre jeho prežitie.

Ochranári začali v spolupráci s energetickými spoločnosťami inštalovať na stožiare elektrického vedenia špeciálne hliníkové búdky. Sokoly ich postupne obsadzovali a našli v nich bezpečnejšie podmienky na hniezdenie.

Od roku 2009 hniezdi prakticky celá slovenská populácia sokola rároha v búdkach alebo na hniezdnych podložkách umiestnených na elektrických stožiaroch.

Na Záhorí sa dnes podľa Chavka nachádzajú tri až štyri aktívne hniezdiace páry, ktoré ochranári sledujú v okresoch Malacky a Senica.

Na Slovensku vyviedli 143 mláďat

Výsledky tohtoročnej hniezdnej sezóny potvrdzujú, že dlhodobá ochrana prináša výsledky. Na Slovensku zahniezdilo 56 párov sokola rároha. Úspešných bolo 42 párov, ktoré spolu vyviedli 143 mláďat.

Dôležitú úlohu zohráva spolupráca organizácie Ochrana dravcov na Slovensku so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS) a distribučnými spoločnosťami.

Okrem inštalácie nových búdok zabezpečujú aj ich údržbu a prispôsobujú práce na elektrických vedeniach hniezdnemu obdobiu. Niektoré typy elektrických vedení totiž stále predstavujú pre dravce riziko úrazu elektrickým prúdom či nárazu do vodičov.

Pri monitorovaní ochranári využívajú aj moderné technológie. Pomocou dronov s teleobjektívmi dokážu z bezpečnej vzdialenosti kontrolovať počet a stav mláďat bez zbytočného vyrušovania vtákov. Jedna takáto kontrola trvá spravidla päť až osem minút.

Napriek priaznivým výsledkom zostáva slovenská populácia sokola rároha zraniteľná. Umelé búdky vyžadujú pravidelnú údržbu a ochranári musia naďalej sledovať dostupnosť potravy aj bezpečnosť elektrických vedení.