Okres Malacky má najvyšší podiel neodborne odučených hodín na prvom stupni ZŠ na Slovensku
Na prvom stupni základných škôl v okrese Malacky sa bez príslušnej predmetovej odbornosti vyučuje 12 percent hodín. Ide o najvyšší podiel zo všetkých 79 okresov Slovenska. Nad celoslovenským priemerom sa pri odbornosti vyučovania na základných školách nachádzajú aj ďalšie okresy Záhoria. Vyplýva to z analýzy údajov Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), ktorú spracovalo Záhorí.sk.
Údaje ministerstva školstva zachytávajú stav k 15. septembru 2025. Sledujú podiel vyučovacích hodín, ktoré zabezpečujú učitelia s príslušnou odbornou kvalifikáciou na daný predmet.
Na prvom stupni základných škôl sa na Slovensku neodborne vyučuje v priemere 4,6 percenta hodín. Okres Malacky dosahuje 12 percent, čo je viac ako dvaapolnásobok celoslovenského priemeru. V rebríčku okresov nasledujú Senec s 10,8 percenta a Banská Štiavnica s 9,3 percenta.
Nad priemerom sú všetky tri okresy Záhoria
Výraznejšie problémy s odbornosťou vyučovania sa prejavujú na druhom stupni základných škôl. V okrese Malacky sa neodborne vyučuje 17,2 percenta hodín, čo predstavuje desiaty najvyšší podiel na Slovensku.
V okrese Senica ide o 15,2 percenta a v okrese Skalica o 13,5 percenta hodín. Všetky tri okresy tak prekračujú celoslovenský priemer, ktorý dosahuje 12,2 percenta.
Na prvom stupni základných škôl je situácia v okresoch Senica a Skalica priaznivejšia. V okrese Senica sa neodborne vyučuje 5,6 percenta hodín a v okrese Skalica 5,3 percenta. Aj tieto hodnoty sú však mierne nad slovenským priemerom.
Pri spoločnom pohľade na všetky tri okresy Záhoria vychádza podiel neodborne odučených hodín na prvom stupni na 8,4 percenta a na druhom stupni na 15,7 percenta.
Podľa údajov ministerstva ide spolu o 3 142 neodborne vyučovaných hodín z takmer 25-tisíc hodín týždenne na oboch stupňoch základných škôl. To predstavuje približne 12,6 percenta, zatiaľ čo celoslovenský priemer je 8,9 percenta.
Najväčšie problémy sú s technikou, informatikou a fyzikou
Celoslovenské údaje ministerstva ukazujú, že odbornosť vyučovania sa výrazne líši podľa jednotlivých predmetov.
Na druhom stupni základných škôl sa najvyšší podiel neodborne odučených hodín týka techniky, kde dosahuje 44,5 percenta. Nasleduje informatika s 34,6 percenta, etická výchova s 34 percentami a občianska náuka s 31,1 percenta.
Pri fyzike sa bez príslušnej predmetovej odbornosti vyučuje 26,3 percenta hodín. Výrazne nižší podiel vykazuje matematika s 9 percentami či slovenský jazyk a literatúra s 3 percentami.
Tieto údaje sa vzťahujú na celé Slovensko. Zverejnená databáza neumožňuje určiť podiel neodborne vyučovaných hodín jednotlivých predmetov osobitne za okresy Záhoria.
Nižšia odbornosť vyučovania pritom automaticky neznamená, že školy zamestnávajú ľudí bez pedagogického vzdelania. Môže ísť aj o kvalifikovaných učiteľov, ktorí okrem svojich aprobačných predmetov vyučujú ďalšie predmety, aby si doplnili pracovný úväzok.
Staršia analýza IVP upozornila, že pri niektorých predmetoch môže byť príčinou práve organizácia vyučovania, najmä na menších školách. Nedostatok kvalifikovaných uchádzačov sa však výraznejšie prejavuje pri fyzike, informatike a matematike.
OECD upozorňuje najmä na nízke platy učiteľov
Najnovšia medzinárodná správa OECD Education at a Glance 2026 ukazuje, že Slovensko v niektorých ukazovateľoch nedostatku učiteľov výrazne nevybočuje z priemeru vyspelých krajín.
V školskom roku 2024/2025 tvorili učitelia bez plnej kvalifikácie vo verejných základných a stredných školách na Slovensku 10 percent učiteľských úväzkov. Priemer OECD dosahoval 9,1 percenta.
Zo slovenského školstva v rovnakom období odišlo šesť percent plne kvalifikovaných učiteľov, zatiaľ čo priemer OECD predstavoval 6,4 percenta.
Výraznejším problémom zostáva platové ohodnotenie. Podľa medzinárodného prieskumu TALIS 2024 je so svojím platom spokojných iba 27 percent slovenských učiteľov druhého stupňa základných škôl, zatiaľ čo priemer OECD dosahuje 39 percent.
S ostatnými pracovnými podmienkami je pritom spokojných 81 percent slovenských učiteľov, čo je výrazne viac ako priemer OECD na úrovni 68 percent.
OECD zároveň uvádza, že učitelia druhého stupňa základných škôl na Slovensku zarábajú v priemere o 26 percent menej než ostatní vysokoškolsky vzdelaní pracujúci. Pri učiteľoch materských škôl dosahuje tento rozdiel približne 40 percent.
Neodborné vyučovanie nemusí znamenať nedostatok učiteľov
Údaje OECD a slovenského ministerstva školstva sledujú odlišné ukazovatele. Kým OECD hodnotí okrem iného podiel učiteľov bez plnej kvalifikácie, domáca štatistika skúma, či konkrétne vyučovacie hodiny zabezpečujú učitelia s požadovanou odbornosťou na daný predmet. Tieto percentá preto nemožno priamo porovnávať.
Vyšší podiel neodborne vyučovaných hodín zároveň sám osebe nepreukazuje nedostatok učiteľov na konkrétnej škole ani automaticky nižšiu kvalitu vyučovania.
Regionálne údaje však ukazujú, že situácia v jednotlivých okresoch sa môže výrazne líšiť. Najmä okres Malacky dosahuje v odbornosti vyučovania na prvom stupni základných škôl podstatne horšie výsledky než celoslovenský priemer.
