Začiatkom februára sa v Memphise, v USA uskutočnila najprestížnejšia medzinárodná súťaž bluesových interpretov na svete – International Blues Challenge, ktorú už 28-krát zorganizovala americká Blues Foundation.
V tomto roku sa jej zúčastnil rekordný počet 226 prihlásených kapiel a sólistov, dohromady 748 hudobníkov zo 16 krajín. No a medzi tými, ktorí z nich vyberali víťazov, bol aj slovenský bluesman Ľuboš Beňa zo Skalice ako člen odbornej poroty. Hneď po návrate z USA sme mu položili niekoľko otázok.
Článok vyšiel v plnom znení na Slovakblues.com.
Ako si sa cítil vo funkcii člena poroty?
Cítil som sa dobre i keď 6 hodín bez prestávky bolo trocha unavujúce. Porotcoval som v kategórií sólo/duo priamo v legendárnom divadle Orpheum v Memphise. Mal som šťastie, lebo to bolo jedno z najkrajších miest a ja som si mohol vychutnať všetkých súťažiacich. Nemali to ľahké. Všetci účastníci dostali rovnaký časový priestor – 20 minút. Každé oneskorenie znamenalo pre interpreta okamžitú diskvalifikáciu a predĺženie vystúpenia o niekoľko sekúnd zasa stratu bodov. Veľkú úlohu zohrávala nervozita. Predstavte si to prostredie, k tomu prísediacu porotu a najmä pocit, že máte hrať priamo v Mekke blues, v Memphise. Mal som jedného účinkujúceho, ktorý sa takmer zosypal. Ako muzikant som s ním súcitil a predstavil som si sám seba v jeho koži – strašný pocit cestovať cez celý kontinent a potom sa v minúte zosypať. Našťastie každého sprevádzal kŕdeľ fanúšikov z asociácií, ktoré súťažiacich nominovali, a tak ich podpora im dodávala odvahu.
Počul si určite množstvo kapiel. Ktorá Ťa najviac zaujala? A ako uspela?
100% hodnotiť môžem iba tých, ktorých som porotcoval. Všetci hrali výborne. O ich kvalite svedči i fakt, že medzi nimi bol aj Big Daddy Wilson – fantastický čierny spevák žijúci v Nemecku, ktorý sa už dlho venuje profesionálnej dráhe a vystupoval aj na Slovensku. Práve on bol môj favorit spolu s americkým duom Trimmed & Burning, ktoré už zvíťazilo na podobnej súťaži v Texase. Mal som asi šťastnú ruku, lebo všetci traja súťažiaci, ktorým som dal najviac bodov, sa prebojovali až do piatočného semifinále. Bohužiaľ, nakoniec neuspeli.
Aká bola úroveň súťažiacich?
Ostatné kapely a sólistov som videl iba sporadicky. Hralo sa každý večer v 19 kluboch, vždy cca 10 kapiel, takže vidieť všetko bolo nemožné. Prevládal blues – rock, funky a tradíciu tradičného bluesu udržovali iba interpreti z kategórií sólo/duo. Všetky kapely boli vysoký nadpriemer. Svoje zohrávalo aj to, že boli poväčšine americké, takže so spevom a výslovnosťou nemal nikto problémy. Ale ani kapely z Francúzska, Nemecka, Belgicka a Nórska za nimi nezaostávali. Veď aj v minulom roku zvíťazilo v kategórii sólo/duo práve nemecké duo.
Mala by nejaká slovenská kapela šancu uspieť na tejto súťaži?
Netrúfam si túto vec hodnotiť. Každý má dnes šancu a Američania majú úplne iný pohľad na blues ako my Európania. Treba ale vedieť, že každá kapela alebo jednotlivec si hradil všetky náklady spojené so súťažou. To znamená cestu, ubytovanie, stravu a myslím si, že ešte aj vstupné do klubov na ostatné dni. Tu vidím trochu kameň úrazu. No na druhej strane sa ich meno objavilo v brožúrke súťaže, ktorá je distribuovaná do celého sveta. Víťaz sólo/duo získal 1.500 $, víťazná kapela 2.000 $ plus možnosť zahrať si na najväčších bluesových festivaloch po celom svete, vrátane legendárnej plavby po Pacifiku – Rhythm & Blues Cruise. A k tomu celoročnú reklamu v Blues Revue a v ďalších významných médiách. A to už stojí za to, nie?
S kým si sa zoznámil?
V podstate som okrem šéfa The Blues Foundation Jay Silemana nikoho z Američanov osobne nepoznal. Ale stretol som sa s ľuďmi z Európskej Bluesovej Únie a pozdravil som sa aj s viacerými hudobníkmi, s ktorými som hral na pódiách v Európe.
Bol si ešte niekde okrem Memphisu?
Okrem účasti na Blues Challenge v Memphise som sa znova vrátil na miesta, kde sa zrodil Blues. Na legendárnu križivatku Highway 61 X 49, kde Robert Jonnson zapredal svoju dušu diablovi, do Clarksdale v Mississippi a klubu Groud Zero, do Heleny v Arkansase, kde sídli známe rádio, v ktorom začínal Sonny Boy Williamson a propagoval múku King Biscuit. Navštívil som znova hrob Mississippi Fred McDowella a Jessie Mae Hemphill. Nezabudli sme ani na legendárneho Elvisa Presleyho a jeho dom v Memphise.
Touto cestou by som chcel poďakovať aj Jeffovi Brandonovi, nášmu zástupcovi Slovaklues.com v USA, ktorý mne a ľudom okolo českobudějovického klubu Highway 61 poskytol zázemie a pohostinnosť, bez ktorej by sme v delte Mississippi len ťažko prežili v kľude a pokoji.
Článok vyšiel v plnom znení na Slovakblues.com.
