Máloktorá obec sa može popýšiť takými bohatými zvykmi a tradíciami ako práve tá naša. Po dedine chodia ,,šablári,, chlapci rôznych vekových kategórií v krojoch so šablami – juniori (školáci), dorastenci, slobodňáci (18 – 19-roční), ženáči.
Každá skupina predvádza svoje umenie samostatne. Neodmysliteľnou súčasťou sú muzikanti. Každá skupina má svojich vlastných. Sprevádzajú ich aj slaninári ,,suaninári“, ktorí vyzerajú ako strašidlá. Na svoje veľké nože a vidličky si napichávajú rôzne dobroty (napr. koláčik alebo údenú slaninku), ktoré im ľudia u každáho domu ponúkajú. ,,Suaninári,, sú začiernení sadzami a nimi potom začiernujú líčka ľudí pre štastie. Nechýba ani pokladník a richtár. Ten má v ruke drevenú feruľu, ktorou dáva pokyny pri ,,skákaní“ ale hlavne s nou vypláca po zadku ľudí pri obchôdzkach po domoch v následújce dni.
Tento rok sa fašangy začínajú v nedeľu 19.02.2012 v kostole Sv. Mikuláša, v ktorom sa všetci schádzajú, aby si nechali požehnať od pána farára. Šablári sú nastupení v dvojrade pred oltárom až po vchod do kostola, kde vydržia stáť celú svätú omšu. Potom sa v rytme dychovej hudby v dvojrade presúvajú pred Obecný úrad, kde spolok SLZA pripraví občerstvenie s posedením pre občanov. Tu sa všetky skupiny šablárov spoja a vytvoria jedno obrovské kolo, ktoré sa volá ,,MAXIKOLO“ a v rytme hudby skáču pod šable špeciálnymi skokmi a krokmi v reťazových kolečkách a prepletačkách so spojenými šablami. Táto oslava trvá až do večera, ľudia sa zabávaju a vychutnávajú si dobroty zo zabíjačky.
V pondelok ráno sa každá partia vyberie do dediny a obchádzajú domy za sprievodu dychovej hudby a šablári kráčajúci vo dvojrade spievajú ,,Koválané“. Na začiatku radu ide richtár s feruľou. ,,Suaninári“ chodia popredu a pýtajú sa po domoch, či si prajú ,,šable,, alebo tanec. Ak si ľudia vyberú tanec, šablári odložia na chvíľku svoje šable a vyvrtia na ľudovú pesničku všetky dievčatá v dome, či uz mamku, starú mamu, dcéru. Častokrát sa k nim pridajú aj iné dievčatá, ktoré počas týchto obchádzok šablárov sprevádzajú. Ak si vyberú ,,šable“ šablári vtedy odkladajú svoje širáky a skáču pod šable pri piesni ,, A tam hore ,, v dvojštvrťovom takte. Richtár mení smer skákania povelmi, ktoré sú odvodené od názvov okolitých obcí i obce vlastnej (po búransky, po šaštínsky …) Potom richtár symbolicky pretne kruh feruľou a zavelí ,,neporež sa“ a šablári zmenia typický štýl skákania a postavia sa oproti sebe so skrýženími šabľami. Nakoniec sa musia všetci muži v dome (otec, syn, brat) poddať šablárom a nechať sa nimi zdvihnúť do vzduchu a richtárom vyplatiť po zadku .
Ak prídu k domu, v ktorom býva samotný člen skupiny šablárov, tak aj ten je vyplatený richtárom a jeho feruľou. Potom sa všetci občerstvia dobrotami, ktoré pre nich ženy nachystali a posilnia nejakou slivovičkou na cestu. Tieto postupy platia pre všetky skupiny rovnako. Takto to prebieha až do utorka večera, až sa nakoniec všetci zíjdu na miestnej zábave v kultúrnom dome. Sála plná búranov rôznych vekových kategórií s radosťou víta všetky skupiny a oni každú hodinu skáču až do polnoci pod šable. A o polnoci sa začína dlho očakávané pochovávanie basy.
Šablári nesú na svojich ramenách ako na pohrebe za sprievodu trúchliacich pozostalých basu. V smútočnej nálade pán farár (člen spolku SLZA) .. sa s basou lúči a z jeho úst zaznievajú smútočné piesne a ironické verše týkajúce sa diania v obci. Zábavu pripravuje spolok SLZA .
Búranské fašangy sú pre celú obec veľkou udaľosťou a pre každého chlapca či muža je veľkou cťou stať sa šablárom.
Búre City
