Kútsky kostol v barokovom slohu stojí priamo v centre dediny pri hlavnej križovatke, na námestí Radlinského.
Bol postavený z inciatívy kútskych obyvateľov a na mieste, kde sa predtým nachádzala len plytká mláka, položil gróf Jozef Czobor 8. augusta 1717 základný kameň. Na tejto udalosti ho sprevádzala stará mama Barbora Erdödyová. Kladenia kameňa sa zúčastnil aj šaštínsky dekan a vicearchidiakon Pavol Albrechtovič, kaplán grófa Jozefa Czobora, františkán od svätej Kataríny a klerik seminára svätého Štefana Štefan Baňovič a borskosvätojurský farár Ján Valentín Krajčirovič. Do základného kameňa vložil správca czoborských majetkov v Šaštíne Jozef Leb zlatú mincu, na ktorej bolo na jednej strane napísané „Cti otca svojho i matku svoju“ a na druhej strane „Venované ku cti sv. Jozefa“.
Aby mohli ľudia kostol postaviť, chodili na hliník kopať hlinu, ktorú potom pálili v cihelni. Kostol postavili za 9 rokov na sv. Jozefa, podľa ktorého dostal meno. Pôvodne mal mať kostol dve veže, no plán nevyšiel. Veža kostola bola postavená až v roku 1841 za pomoci cisára Ferdinanda V., ktorý sa stal jeho patrónom. O štrnásť rokov neskôr, v roku 1855 boli na veži osadené hodiny. Podľa obecnej kroniky dal kostolník a kostolný otec Juraj Baňovič vyhotoviť v roku 1733 oltár Panny Márie, ktorého autorom je rezbár z Hustopeče.
Ďalšia oprava kútskeho kostola bola v rokoch 1865 – 1867 počas pôsobenia farára Dr. Andreja Radlinského. Na obnovu svätého chrámu prispela čiastkou 500 zlatých aj cisárovná Karolína Augusta, vdova po Ferdinandovi V. V tomto období bola obnovená aj kazateľnica s príslušným označením. V ďalších rokoch bol kostol opätovne renovovaný, no väčšinou však neodborne, pričom sa stratili aj pôvodné drevené sochy z bočných oltárov.
Počas 1. svetovej vojny prišiel kostol o jeden zvon, ale najviac bol doteraz poškodený na konci 2. svetovej vojny v apríli 1945, keď pri prechode frontu dostal vyše štyridsať zásahov granátmi. Našťastie bol múr úplne prerezaný len na jednom mieste, a preto sa v ňom aj napriek tomu bohoslužby mohli slúžiť. Medzi veriacimi sa konala zbierka a oprava kostola so všetkými nákladmi stála 300 000 KČS. Obsiahlejšia renovácia kostola sa konala v rokoch 1990 až 2004, kedy bol opravovaný zvonku aj zvnútra a za hlavný oltár bol osadený nový obraz znázorňujúci malého Ježiša, Pannu Máriu a Jozefa ako utekajú do Egypta. Tento obraz bol v roku 2006 nahradený obrazom sv. Jozefa s Ježiškom, tromi božskými osobami, s anjelmi, pastiermi a atribútmi sv. Jozefa. Namaľovala ho Kamila Plannerová – sestra Veronika a vyzbierali sa naň veriaci farnosti, rodáci a prispeli i miestni podnikatelia.
Zariadenie kostola
Vnútorná centrálna loď kostola má oválny tvar. Na stenách v celom kostole sú umiestnené svetlohnedé keramické reliéfy jednotlivých zastavení krížovej cesty a v hornej časti na zvislých stenách hlavnej lode sú namaľované motívy stĺpov. Pod oltárnym obrazom sv. Jozefa je svätostánok s obdĺžnikovými zlátenými dvierkami a s reliéfnym motívom kalicha so sviatosťou oltárnou a s lúčmi do strán. Na ľavej strane pred triumfálnym oblúkom je umiestnená pôvodná baroková kazateľnica, pochádzajúca z prvej polovice 18. storočia. Oproti kazateľnici na pravej strane stojí pri stene menšia krstiteľnica, vytvorená v klasicistickom slohu, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Pred kazateľnicou a krstiteľnicou sú umiestnené dva pôvodné bočné oltáre z barokového obdobia z polovice 18. storočia. V kostole sa nachádzajú zachovalé staršie drevené lavice hladkých tvarov, bez akejkoľvek reliéfnej výzdoby. Nad hlavným vnútorným vchodom do lode je umiestnený chór s organom balkónovito vysunutý dopredu. Je sivohnedej farby s mramorovou imitáciou prelínajúcich sa tmavších a svetlejších polí. V predsieni kostola je po pravej strane umiestnená drevená plastika ukrižovaného Ježiša v životnej veľkosti od autora Ignáca Husoviča. Predsieň je od hlavnej lode kostola oddelená kovovými dverami so sklenenou výplňou.
Celková vonkajšia fasáda kostola je svetlooranžová s pravidelným bielym lizénovým orámovaním.
Farská budova
Kútska fara stojí neďaleko kostola sv. Jozefa, na pravej strane cesty smerom do Skalice. Farská budova so slamenou strechou bola postavená v rokoch 1780 – 1790. Súčasne so stavbou kostolnej veže v roku 1841 bola strecha pokrytá škridlicou a okolo budovy bol postavený múr. Naposledy bola rekonštruovaná taktiež spolu s kostolom v roku 2003, pričom na jej obnovu boli použité obecné prostriedky. Fara predstavuje nižšiu prízemnú budovu s vyššou sedlovou strechou a má jeden vchod. Vedľa budovy je pristavaná brána do dvora zakrytá pozdĺžnou strieškou. Na vonkajšej fasáde fary po ľavej strane je umiestnená pamätná tabuľa s textom: „Vtomto dome žil a pracoval v r. 1864 – 1879 rím. kat. farár dr. Andrej Ralinský, významný národný buditeľ, novinár a spisovateľ 1967“.
Dominika Mrázová
