V pondelok sa Vám opäť naskytne možnosť vidieť kútsku špecialitu – tanec s názvom „kútska válaná“, ktorý nemá nikde inde obdoby.
Podľa informácií od najstarších občanov Kútov sa zavedenie „kútskej válanej“ datuje do obdobia niekedy krátko po druhej svetovej vojne. Dôvod prečo a za akých okolností „válaná“ vznikla však nie je známy, no domnievame sa, keďže sa tancuje až nad ránom, že tanečníci boli z toľkého tancovania unavení a začali sa „válať“. Kapela teda zvolila pomalšiu hudbu, aby si odpočinuli, no po chvíli začali opäť hrať rýchlejšie a vtedy začali tanečníci opäť krepčiť.
Ako sa „kútska válaná“ vlastne tancuje?
„Válaná“ sa v súčasnosti tancuje na hodoch a svadbách, v minulosti aj pri odvodoch a na fašiangy. Tancujú ju najmä mladí a slobodní chlapi, no nie je to pravidlom, najmä na svadbách sa často zapoja aj ženáči. Pred tancom sa najprv tanečná plocha obleje vodou a chlapi sa vyzlečú do spodnej bielizne. Hudba začne hrať príznačnú pieseň k tomuto tancu „V šírem poli hruška stojí“.
Ďalej: Kompletný prehľad hodov v Kútoch
Pri úvodnej pomalej časti piesne sú tanečníci pri zemi tvarou dole podoprení rukami, ako keď sa robia kliky. Z tejto polohy sa prevalia na chrbát, pričom sa rukami stále podopierajú, a potom sa znova prevalia tvarou dole. Keď kapela začne hrať rýchlu časť piesne, tanečníci sa postavia a začnú krepčiť. Potom nasleduje opäť pomalá časť, kedy chlapi idú znova k zemi. Takto vydržia tancovať 2-3 hodiny a samozrejme muzikanti musia stále hrať tú istú pieseň dookola. Počas tanca oblievajú ženy chlapov vínom a najmä im ho lejú do úst. Do nedávna bolo ešte zvykom, keďže hodové zábavy bývajú na štadióne FK TJ, vybehnúť po dotancovaní na futbalové ihrisko a hrať futbal.
Ak chcete „kútskú válanú“ vidieť na vlastné oči, či dokonca zažiť na vlastnej koži, neváhajte a príďte sa zabaviť v pondelok na hodovú zábavy na štadióne v Kútoch. Do tanca hrá hudobná skupina Grafic.
Adela Húšťavová a Martin Fekete
Zdroj : Záhorie – vlastivedný časopis venovaný dejinám, tradíciám, prírode a kultúre Záhoria. Vydáva Záhorské múzeum Skalica 4/2002, autor článku: Richard Drška