[map id=”1″] Cieľom rekreačného otužovania je zlepšovanie telesnej zdatnosti, upevňovanie telesného zdravia a pevnej vôle a ako pri každej rekreačnej športovej aktivite aj psychické uvoľnenie, získanie duševnej pohody a rovnováhy.

Pravidelné otužovanie prispieva k „tréningu“ mnohých orgánových systémov nášho tela, predovšetkým kardiovaskulárneho, termoregulačného a pohybového a celkovo priaznivo pôsobí na psychiku.

Otužovaniu sa môže začať venovať každý zdravý človek, bez ohľadu na vek alebo pohlavie. Priaznivé zdravotné dôsledky boli zistené pri otužovaní novorodencov a ich pravidelnom kúpaní v chladnejšej vode, ľahšom obliekaní, častom pobyte vonku na čerstvom vzduchu a znížení teploty obytných miestností a spální.

28.marec 2012 jazero Mláky v Sekuliach 

Pozitívne výsledky boli zistené u detí v predškolskom veku pri otužovaní chladnejšou sprchou a pravidelnom saunovaní. Pravidelné otužovanie môže byť súčasťou bežných životných návykov po celý život a pretrvávať aj do pokročilého veku (najstarší slovenský otužilec má 82 rokov a je to čulý a aktívny človek).

Snáď prvou vecou, ktorú by mal človek urobiť, ak chce vážnejšie začať s otužovaním, je skúsiť vyhľadať vo svojom okolí organizovaný klub otužilcov (napríklad v Senici), alebo aspoň niekoho, kto sa sám otužovaniu nejaký čas venuje (napríklad skupinka zimu milujúcich „bláznov“ z okolia Kútov, Brodského, Sekúl, Borského sv. Jura – zimneplavanie@centrum.sk). Vo viacerých mestách Slovenska takéto kluby existujú a ochotne pomôžu začiatočníkom a veľmi výrazne uľahčia prvé kroky. Niekedy to môže byť práve
informácia o existencii a aktivitách takéhoto klubu, ktorá sa stane podnetom vyvolávajúcim aktívny záujem o otužovanie.
Otužovať sa dá prakticky všade. Ľahšie, vzdušné oblečenie, zníženie teploty v priestoroch, kde pracujeme, žijeme, spíme, častý pobyt v prírode aj pri menej priaznivom počasí. K otužovaniu patrí pochopiteľne voda. Základom je domáce otužovanie omývanie a sprchovanie chladnejšou až studenou vodou, pravidelná návšteva sauny. Tam, kde nie je vhodná vodná plocha, možno sa otužovať chladným vzduchom, snehom, polievaním sa vodou, utieraním mokrými uterákmi a pod.

Najčastejšia a najvýdatnejšia forma je plávanie na otvorených vodných plochách. Môžu to byť verejné kúpaliská, v ktorých je voda počas celého leta, teda aj počas chladnejších dní, alebo aj nejaký čas po ukončení letnej sezóny. Sú aj také, kde sa voda nevypúšťa ani pred zimou a dá sa v nich plávať až do zamrznutia hladiny.
Súčasťou otužileckého poznávania okolia sú aj vychádzky do prírody a prieskum podmienok na zimné plávanie. Prírodné či umelé vodné nádrže, zaplavené lomy, štrkoviská, rybníky, slepé ramená, rieky, ale aj menšie toky, hrádze atď. Všade je potrebné všímať si čistotu vody, bezpečný vstup a výstup, hĺbku vody a charakter dna, silu prúdu, kolísanie prietoku, okolie, ďalšie
prípadné riziká. Všetky tieto okolnosti sa najlepšie zisťujú v lete. V zime by mal človek vstupovať do vody len na dobre známom a bezpečnom mieste.
Základom úspešného postupu pri otužovaní je POSTUPNOSŤ a PRAVIDELNOSŤ. To si vyžaduje vytvoriť si pravidelný režim plávania, najlepšie 2 – 3 x v týždni. Telo si privyká na chlad pomaly a nedá sa oklamať jednorázovo dlhými alebo nepravidelnými plávaniami. Platí zásada – radšej kratšie, ale pravidelne.
Pokles teploty vody o 1-2° C v pásme okolo 20° prakticky vôbec nepocítime. Pri teplotách pod 10°C a najmä v pásme ľadovej vody je však veľmi citeľný. Pri nepravidelnom plávaní alebo dlhších prestávkach sa nám ľahko stane, že teplota vody bude aj o 3 – 4° C nižšia, než v akej sme boli naposledy (čo je pri nízkych teplotách obrovský skok) a ak sa k tomu pridá aj celkové zhoršenie počasia, môže to viesť aj k rezignácii a ukončeniu sezóny alebo otužovania vôbec.”

Peter


.

INAT Rezanie laserom