V dňoch 23. – 24. apríla sa tretiaci a štvrtáci s pani profesorkou Zajačkovou, so sestrou Martou a pani Ing. Štefániou Gazdovou z cestovnej kancelárie Tartour vybrali na poznávací výlet do Poľska.
V piatok ráno sme sa zišli na parkovisku pri Inkubátore, nasadli sme do autobusu a dobrodružstvo sa mohlo začať.
Po osemhodinovej ceste za výdatného výkladu pani sprievodkyne sme dorazili do prvého cieľa nášho výletu – do Oświęcimu (Osvienčim). Pani sprievodkyňa nám vopred rozdala vypracovaný popis Oświęcimu a všetkého, čo sa v ňom dialo. V cieli našej cesty sme sa po dvojiciach – štvoriciach rozpŕchli po areáli koncentračného tábora a dve hodiny sme blúdili, pozorovali, fotografovalii a krútili hlavami nad tým, čo môže spôsobiť ľudská krutosť. Najviac na nás zapôsobili veci, ktoré boli zhabané ľuďom odsúdeným na smrť: ich vlasy, kufre, detské vecičky…, fotky malých dvojmesačných bábätiek vyhladovaných na smrť, na ktorých zaživa testovali rôzne nebezpečné látky, i miesto, na ktorom sa dobrovoľne nechal vyhladovať páter Maxmilián Kolbe. Obetoval sa za muža, ktorý mal veľkú rodinu a ktorého odsúdili na smrť.
Ohúrení a dotknutí touto prehliadkou sme zamierili do ďalšieho najbližšieho koncentračného tábora – Brzezinka (Brezinka). S prekvapením sme zistili, že bol niekoľkonásobne väčší ako materský tábor Oświęcim ( postavané plynové komory dokázali za 15 minút usmrtiť cca 1 000 000 ľudí). Vidieť sme však mohli iba základy týchto komôr. Keď Nemci už cítili svoju porážku, podstatnú časť z nich zbúrali. Hlbokú ranu v nás zanechal aj jeden z vagónov, v ktorom ľudí vozili do koncentrákov (zo Slovenska trvala cesta minimálne 5 dní, počas ktorej ľudia nedostávali jesť, piť, nemohli ísť von na toaletu a mali k dispozícii iba jedno malé okienko).
Príjemnejšou zastávkou boli Wadowice – rodné mesto Karola Wojtylu ( Jána Pavla II.). Opäť sme dostali od pani sprievodkyne zaujímavý výklad o jeho narodení, o vzdelaní, mladosti a celom jeho ďalšom živote. Hoci sme tam už prišli pomerne neskoro, vďaka ochotným sestričkám a našej sestre Marte sme sa úspešne, aj keď iba na chvíľu, dostali priamo do rodného domu tohto obdivuhodného muža.
Nasledujúca cesta viedla už na vytúženú ubytovňu, ktorou bol bývalý kláštor – Zebrzydowská kalvária s nádherným a útulným areálom, kde sme značne unavení po náročnom, horúcom, prechodenom dni ocenili dobrú večeru a mäkkú posteľ.
Oddýchnutí a posilnení výdatnými raňajkami sme pokračovali v poznávaní nám blízkej poľskej krajiny. Naša cesta viedla do Lagiewnikov v Krakowe, kde je veľkolepá Bazilika Božieho milosrdenstva. Všetky informácie o histórii tohto magického miesta sme už dostali v autobuse. Teraz sme mohli len obdivovať duchaplnosť tejto modernej stavby. Mohli sme tu obdivovať atypický oltár, obraz Ježiša nad zemeguľou, ktorému po lavici aj pravici stoja bujne vyprahnuté stromy. Mali sme možnosť položiť ruku na základový kameň privezený z Golgoty a nahliadnuť do Slovenskej národnej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie.
Pani sprievodkyňa nás zaviedla na mohutný, ale famózny Wawel. Plní informácií o tomto mieste sme si vychutnávali históriu, ktorá z neho sálala, a neobyčajný výhľad na rieku Vislu. Kráľovskou cestou sme zišli až do samotného centra Krakowa. Na každom kroku sme stretali vojakov, keďže o niekoľko hodín mal začať pohreb jedného z generálov nedávneho leteckého nešťastia. Každý z nás mal na chvíľu osobné voľno. Tento čas by som charakterizovala ako naháňanie sa za krowkami, ktoré na počudovanie bolo veľmi ťažké zohnať. Tento maratón sa skončil o druhej, teda aspoň mal podľa plánu. Pani profesorka nám oznámila, že náš autobus sa pokazil, ale už bol zo Slovenska poslaný náhradný. Nastali chvíle prekvapenia, rozčúlenia a nepochopenia, ale aj radosti, že máme čas na dôkladnejšiu prehliadku mesta. Tí, ktorí mali ešte dostatok síl, vydali sa s pani sprievodkyňou na menší okruh po Krakowe a tí, ktorí nemali, ostali odpočívať na obrubníku. Ďalšie stretnutie sme mali o štvrtej. Za tie dve hodiny sme si pozreli Jagelovskú univerzitu, Svätomariánsku baziliku a gotický kostol sv. Františka Assiského. V tomto tmavom dychvyrážajúcom kostole sme mohli vidieť človekom namaľovanú nočnú oblohu.
O štvrtej sme nasadli do nášho opraveného autobusu. S nezabudnuteľnými zážitkami a neopísateľnými pocitmi sme sa vracali domov. Náš výlet skončil v Malackách v sobotu cca 23:59. Veľká vďaka patrí pani profesorke Zajačkovej, ktorá celý výlet zorganizovala, a tak nám dala možnosť prežiť dva fantastické dni v Poľsku. Vďaka patrí aj pani sprievodkyni, ktorá nás zahrnula množstvom zaujímavých informácií, sestre Marte za duchovno a pánovi šoférovi za bezpečnú cestu.
Lucia Krnáčová
