Najobľúbenejšie sviatky roka sa blížia a každý z nás sa na ne pripravuje iným, vlastným spôsobom. V minulosti sa naši predkovia v čase adventu postili, nekonali sa zábavy, či svadby. Bolo to obdobie stíšenia tela i ducha. Dnes sa mnohí naháňame len za darčekmi a napĺňame vrecká obchodníkov. Ale aké boli Vianoce v minulosti? Také si už mnohí z nás, najmä mladšie generácie, nevedia ani len predstaviť.

jozef-lada-vanoce

V minulosti boli prípravy chápané v duchovnom zmysle, očakávania na veľké udalosti – narodenie Ježiša Krista. Základom príprav malo byť stíšenie, pokánie, skoncovanie s neresťami, bolo treba sa zmieriť s pohnevanými susedmi, či rodinou, aby si mohli za štedrovečerný stôl zasadnúť len tí, ktorí si tieto neduhy vyriešili a navzájom sa pomerili. Tento prípravný čas sa veľmi nelíši od minulosti, naši predkovia tiež museli upratať, umývať okná, piecť či prať. V dnešnom modernom svete však stačí hodiť bielizeň do práčky a vybrať sa na nákupy. V dobách našich starých mám to také jednoduché nebolo – samotné pranie bola veľká drina, keďže sa pralo v korytách ručne. Za štedrovečerný stôl si tak sadali v čistých, alebo čo najnovších šatách.
Do adventu spadajú aj tzv. strídžie dni, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Napríklad predvečer Lucie dali zožrať dobytku cesnak, aby ho ochránil pred zlými duchmi. S Luciou je spojené aj veštenie , kedy si dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, ktorí sa im páčia, a deň po dni, vždy jeden papierik spálili. Ktoré meno zostalo na papieriku na Štedrý deň, ten mal byť vyvolený. Ďalšou praktikou na západnom Slovensku bolo naberanie tečúcej vody pri brieždení, kedy slobodné dievčatá išli k potoku a opakovali: „Beriem vodu s pravú ruku, žehnám sa ja bohu duchu, vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stávky, len u nás“ a pritom mysleli na svojho vyvoleného.

lada-jozef-vanoce

Štedrá večera sa začala modlitbou a hlava rodiny rozdala oplátky s medom. Pečenie vianočných oblátok na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísanou povinnosťou dedinských učiteľov. Záznamy v obecnej kronike v Kopčanoch svedčia o tom, že miestny učiteľ začínal s pečením oblátok už v novembri a pred Vianocami si vybral najlepších žiakov a poveril ich roznášaním balíčkov po domoch. Samotná večera pozostávala z niekoľkých chodov, v každej obci možno v inom poradí alebo s menšími obmenami. V Uníne po oplátkach nasledovali pupáky, hríbová omáčka a nakoniec ryba. V Závode zasa po oblátkach nasledovala fazuľová polievka, po nej uvarené hríby na krupici, pupáky a nakoniec jabĺčka. Niekde sa varila kapustnica, inde kyslá šošovicová polievka. Tradičný kapor so zemiakovým šalátom, ktorý je v dnešnej dobe bežným štedrovečerným jedlom, sa udomácnil v našich kuchyniach až v 2. polovici 50. rokoch minulého storočia. Koláče sa piekli predovšetkým z kysnutého cesta, u nás na Záhorí to boli tzv. cauty, obľúbené boli aj orechovníky, makovníky či lekvárovníky. Všetky suroviny a jedlá boli domáceho charakteru, a aj keď boli tieto jedlá skromné, predsa len sa považovali tieto sviatky za štedré.

Zásadou bolo, že od stola nikto nesmel odísť, až na gazdinú, ktorá servírovala jedlá, v inom prípade sa verilo, že kto prvý vstane od stola, ten zomrie alebo bude chorľavý. Po večeri sa zvyklo chodiť „po spívaňú“ k najbližšej rodine, aby si zavinšovali šťastlivé a veselé sviatky. Medzi klasické koledy, ktoré sa spievali boli: „Narodziu sa Ježišek, kúpíme mu kožúšek, taký dúhý chupatý, od havy až po paty“ alebo „Strunka, strunka, zelená jablonka, pod ňú sedzá pastuškovia, jedia kašu z hrnka. Doleceu k ním anděl, ten im rozpovjedzeu, že sa Ježišek narodziu, aby každý vjedzeu“. Na polnočnú omšu tiež chodili všetci, len chorí či nevládni zostali doma.

S Vianocami sa spájali aj rôzne pranostiky:
Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.
Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.
Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj Pán Boh vína, požehná v obilí.

Na deň Božieho narodenia zavládol pokoj a navštevovala sa len najbližšia rodina. Vinše sa líšili podľa obcí, ale ich význam bol skoro rovnaký „Hojnosť vína, hojnosť chleba, a po smrci – fuk do neba!“.

Na druhý sviatok vianočný sa oslavovali Štefanovia. Dopoludnia sa išlo do kostola, popoludní k muzike. V minulosti bola aj známa koleda, ktorú spievali mladí chlapci: „Štefánku, Štefánku, co to máš ve džbánku? Koledu, koledu, spadel sem na ledu, psy sa na mňa zbjehli, koledu mi zedli. A já malý koledníček, došeu sem si pro grošíček. Grošíček mi dajte, zbohem ostávajte“. V okolí Myjavy chodili mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi, aby boli zdravé a pekné. Na západnom Slovensku sa končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč – mrváň. Niesli ho na palici, ozdobený jablkom a rozmarínom ako znak úspešne ukončenej služby a možnosti uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí z toho vznikla obchôdzka – chodzení s kouáčem, slameným vencom ozdobeným stuhami. V niektorých obciach Záhoria mládenci volili nového mládeneckého richtára a prijímali nových členov do mládeneckého spolku.

Ďalej: Pozrite si tie NAJ vianočné stromčeky na Záhorí

Súčasný, moderný Silvester nemá s posledným dňom v roku typickej roľníckej rodiny nič spoločné. Vo vidieckom prostredí predovšetkým dodržiavali zabehnuté tradície a obyčaje. Preto sa silvestrovská večera zásadne nelíšila od tej štedrovečernej. Bilancoval sa uplynulý rok, všetky zvyky a vinše sa zameriavali predovšetkým na budúcoročnú úrodu. Obce či mestá uzatvárali hospodárenie a remeselníci robili koncoročné vyúčtovania. Náladu posledného dňa v roku už v minulosti vylepšovali mládenci hlukom a buchotom. Práskali bičmi, strieľali z mažiarov. Ani na zábavy sa nezabudlo. Tie boli zväčša v dome, kde sa konali priadky – mládež sa tu zišla a pri speve a zábave prečkala do Nového roka.
Na nový rok sa v rodinách vinšovalo a až dodnes pretrváva presvedčenie: „Ako na nový rok, tak po celý rok“. Medzi vtipnými vinšami boli aj takéto: „Vinšujem vám tento Nový rok, aby vám odpadol z pece bok, a z povaly deska, aby vás po hlave treskla“.
Vianočné obdobie uzatvára sviatok Troch kráľov. Dni sa začínajú predlžovať. V kostole sa v tento sviatok svätí voda, ktorá sa v ľudovom liečiteľstve používala ako ochrana pred nečistými silami. Kňaz obchádzal domy a žehnal príbytky, kropil ich svätenou vodou, okiadzal kadidlom a dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom, čo znamenalo Kristus požehnávaj tento dom.
Či už si zvolíme tradičné pojatie vianočných sviatkov alebo z akýchkoľvek dôvodov sa budeme musieť prispôsobiť dnešnej dobe, verím, že tú podstatu si nenecháme vziať a sviatky si všetci užijeme najlepšie ako sa bude len dať.


Trnavské Rádio Radosť počúvať