Naši hasiči si na svätej omši uctili svojho patróna svätého Floriána. Prišli poďakovať za pomoc v minulom roku.

svaty-florian-patron-hasici-velke-levareNa svätej omši prosili o ďalšiu pomoc a udelené milosti Ježiša Krista pri ich obetavej práci. Prítomní veriaci hasičov privítali na svätej omši za zvukov veľkonočnej piesne „Základ cirkvi je na skale, nemôže byť zrušená…“ Páter Jaroslav CR v sprievode miništrantov voviedol členov hasičského zboru do kostola. Tmavomodrá farba ich mundúrov zaplavila popredné miesta pred oltárom. Prišli všetky vekové kategórie- najmladší hasiči, dorast či dospelí, dievčatá, ženy, chlapci i muži. Aktívne sa zapájali do liturgie slova, dievčatá predniesli žalmy, mladí hasiči predniesli prosby. Obetné dary niesli všetky vekové kategórie hasičov. Je priam symbolické, že meno svätého Floriána si pripomíname vo Veľkonočnom období – v období keď Ježiš Kristus zmŕtvych vstal. Nech obeta, ktorú priniesol Náš Pán a svätý Florián posilní našu vieru a naplní naše srdcia láskou a vzájomným porozumením.
Florián žil koncom 3.a začiatkom 4.storočia po Kristovi. Stal sa významným dôstojníkom rímskej armády a údajne bol i správcom provincie. V tej dobe v Ríme vládol krutý prenasledovateľ kresťanov – Dioklecián. O živote Floriána je plno legiend a povestí. Jedna z nich rozpráva o Floriánovi ako záchrancovi 40 kresťanov, ktorí boli uväznení. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu cieľ svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: „Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan.“ Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: „Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.“ Draho za svoje slová zaplatil. Dva krát bol bičovaný. Legendy hovoria, že bičovanie nezlomilo jeho vernosť ani neoslabilo lásku ku Kristovi. Vraj mu z pliec odtrhávali mäso, niekde sa udáva, že mu sťahovali kožu. Nakoniec prišla ukrutná smrť. Okolo hrdla mu uviazali ťažký kameň – vraj mlynský a hodili ho do rieky Enns, v ktorej sa utopil. Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304. Legenda pokračuje ďalej. Voda vyplavila zúbožené telo k veľkej skale, na ktoré upozornil orol. Ten strážil telo, aby nebolo zohavené. Telo našla kresťanka Valéria, ktorá sa postarala o pohreb Floriána na svojom pozemku. Po skončení obdobia prenasledovania kresťanov na mieste hrobu Floriána kresťania postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor.

Ďalšie povesti hovoria, že Florián zachránil nemecké mesto Norimberg pred požiarom a tiež že zachránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa. Na príhovor svätca bol zachránený.

Hasiči a svätý Florián, človek a oheň, požiar a pomoc či záchrana tieto spojenia už dlhú dobu patria k sebe. My sa nad tým ani nezamýšľame, je to pre nás prirodzené. V obci máme obetavých hasičov, ktorí zanechajú prácu, prerušia odpočinok či spánok, keď sa v obci rozozvučí siréna. Ponáhľajú sa pomôcť v každej núdzi. Nie sú len pri požiaroch ale i pri nehodách, záplavách či prírodných katastrofách. Za ich obetavú snahu a pomoc im veľa krát nestihneme ani poďakovať. Dnes na svätej omši sme v modlitbách vyprosovali pomoc a milosrdenstvá u nášho Pána pre našich hasičov. Nech náš Pán Ježiš Kristus vyprosuje pomoc a ochranu u svojho Otca pre našich hasičov. Veriaci z farnosti hasičom prajú veľmi málo dní s „ Horííííí“. Za vašu obetavú prácu Vám patrí veľká vďaka. Nech každý Váš zásah a šťastný návrat sprevádza spravodlivá ruka Pána.

Otília Hájková


.