Keby steny tejto najstaršej Senickej pivárne vedeli rozprávať, mali by sme príbeh minimálne na trilógiu. To je ale bohužiaľ nereálne, preto sme sa rozhodli, v ďalšej časti nášho seriálu “PODPORUJ LOKÁLNYCH” navštíviť spolu s kolegovcami túto naozaj vychytenú Piváreň.
Teplý piatkový večer, niečo málo po pol ôsmej hodine sme predpokladali, že nebude ešte až tak plno. Ak to tak môžem nazvať, domáci nás privítali ako sa patrí a boli na nás pripravení, za čo sme im naozaj veľmi vďační, lebo pochopil, že to myslíme naozaj vážne. Na naše prekvapenie bola terasa už plná a zábava, spolu s hudbou boli už v tak skorú hodinu v plnom prúde. Usadili sme sa teda vo vnútornej časti, objednali pivečko, niečo pod zub a naše debatovanie sa mohlo začať.
Prvý dostal samozrejme prednosť starší z Riškovcov Miro, ktorý túto piváreň spoluzakladal.
Tento starý dom sme kúpili v dražbe spolu s kamarátom Milanom Břicháčom v roku 1992. Predtým tu bola opravovňa ľadničiek. Hneď po kúpe sme tu otvorili prvú senickú piváreň. Vozili sme pivá ako Kozel, Braník, ktoré nikde naokolo v podstate neboli. Pivo vtedy stálo 6,50 korún 
Urobili sme terasu, ktorá sa s dnešnou nedá ani porovnať. Bol tam štrk plastové stoly a stoličky a pár reklamných slnečníkov. Začínali sme skromne, lebo sme sa veľmi zadĺžili.
Čím to bolo, že sa to tak rýchlo a úspešne ujalo, chodili vám sem hlavne známi a tí doviedli známych?
V Senici v tej dobe nebolo skoro nič. Naozaj okrem Branču nič. Sem chodili pre nás úplne cudzí ľudia. Bola to prvá HOSPODA kde sa predávalo iba pivo. Žiadny tvrdý alkohol sa tu kúpiť nedal. Lenže, po čase v Senici prevádzky pribúdali a pribúdali a nám zákazníci ubúdali, iba kvôli tomu, že sme nepodávali “púldeci”. Tak sme aj my, približne po dvoch rokoch začali predávať okrem pivečka aj tvrdý alkohol. Zo začiatku to bolo dobré a všetko klapalo ako má, ale postupom času sme museli k tomuto kroku pristúpiť.
Viem, že to vlastníš už sám resp. tvoja rodina. Kedy ste sa s Milanom rozišli?
Asi po desiatich rokoch. Milan má firmu KELCOM a nemal čas sa pivárni až tak venovať a všetko bolo neskôr na mne. Ponúkol mi, či nechcem jeho časť odkúpiť naozaj za férovu sumu a ja som samozrejme súhlasil. Inak sa k tomu potom aj pristupuje, keď si robíš len na vlastnom. Zobral som si ďalší úver a začal budovať. Zrekonštruovali sme terasu a celú piváreň začali ladiť do takého westernového štýlu.
Terasa je v lete veľmi populárna a navštevovaná. Odkedy tu býva živá hudba?
Hneď ako sme novú terasu v roku 2004 otvorili začalo pribúdať viac a viac ľudí. Dokonca sme ju museli nejeden krát rozširovať, lebo zákazníkov stále pribúdalo. Určite má na tom podiel aj živá hudba, ktorú sme začali robiť ako prví v Senici. Pribudli rôzne grilovačky a neskôr sa na konci terasy postavila aj kuchyňa. Grilujeme kolená, rebierka, cigánsku, klobásky, makrelu. V lete je tu atmosféra naozaj jedinečná.
V súčasnosti je za terasou postavený vínny sklep. Nebije sa ti trošku ten koncept? Pivo vs. Víno?
Postupom času som zase hľadal nejaké možnosti, niečo čo v Senici nikto nemá. Vínny sklep? Prečo nie? Veľmi dobre sa nám to osvedčilo. Máme tam firemné akcie, večierky, oslavy. Je to úplne iný priestor, ktorý je využívaný skôr na súkromné akcie pre uzavretú spoločnosť. Seničania sú skôr PIVÁRI.
Miro, Piváreň u Albína, alebo Štramák už dávno prekročili prah dverí starého domu na Robotníckej ulici. Akcia na amfíku, Štramák fest…
V roku 2012 sme mali dvadsiate výročie našej pivárne u Albína a začali sme variť aj vlastné domáce pivo. Bol to prvý krok k pivovaru aký máme teraz. Chceli sme to osláviť, tak sme to spravili vo veľkom štýle na amfíku a bol to v podstate Senický Október fest. Akcia to bola naozaj podarená. Následne na to, zhruba po roku ma môj syn David nainfikoval aby sme spravili normálny oficiálny pivovar. Dali sme mu názov Štramák. David to vymyslel. Ja som tomu nášmu domácemu pivu hovoril KOMANČ, ale nakoniec sme po debatách od tohoto názvu upustili 
Miro viem, že si aj hudobník. Prišiel si k pivovaru na základe životného štýlu, alebo to bola náhoda?
Nie nie to nemá žiadny súvis. Ja keď som v roku 1992 túto piváreň otváral bol som ešte veľký športovec. Keď som doma povedal, že idem ja najväčší abstinent robiť piváreň tak sa všetci smiali a čudovali. Dávali mi pol roka mysleli si, že krachnem, že mi všetko zoberú. Dnes tu v podstate zamestnávam značnú časť rodiny. Je to naozaj rodinná firma.
Ďakujeme Miro za PIVÁREŇ u ALBÍNA a ešte prehodíme pár slov s Davidom.
David dal si otcovi impulz zase sa posunúť. Lákalo Ťa vždy byť tu doma v Senici byť verný značke piváreň u Albína a pokračovať v rodinnej firme?
Je jasné, že vzťah otec a syn je silný. Aj to, že pomôcť si v rodine, ale bolo to skôr o tom, že sme začali variť pivo doma v kotlíku a ľuďom to chutilo. Otca som presvedčil investovať do pivovaru. Chcel kupovať malú varnu a aj tu som ho dokázal ešte postrčiť a kúpili sme väčšiu. Všetci kupovali malé varny a potom nestíhali variť. Je to naozaj veľká investícia, ale bude sa to dediť na generácie. Je to naozaj životný štýl.
Asi tu nebudeme rozoberať ako sa varí pivo, ale aspoň teda povedz. Keď si dnes zmyslím, že si chcem uvariť pivo. Za ako dlho si ho môžem vypiť?
Suroviny sú v dnešnej dobe dostupné hneď, ale aj tak si počkáš minimálne mesiac.
Kam teda bude ďalej smerovať piváreň u Albína a pivovar Štramák?
Momentálne varíme pivo naplno a všetko sa viac menej vypije v našej pivárni. Sem tam predáme nejaký ten sud a požičiame výčapné zariadenie, ale určite by sme chceli pivovar rozšíriť. Bude to vyžadovať ďalšie nemalé investície, ale chuť nám nechýba. Uvidíme.
Ďakujeme vám obom za rozhovor a aj za milé pohostenie. Pevne veríme, že podniky ako je tento, s tradíciou a tvorený láskou a chuťou do práce budú naďalej prekvitať.
Piváreň u Albína – čapuje , Pivovar Štramák
FB: Piváreň u Albína , Pivovar Štramák
Foto: Marek Štítny
Autor článku: Pali, Senicaplus.sk
