Tomáš je autista. Väčšina z nás sa tohto pojmu bojí, pretože nevieme, čo v skutočnosti znamená. Ľudia s touto diagnózou sú obyčajnými ľuďmi ako my. Majú však tento handicap a práve preto sú veľa krát posúvaní na okraj spoločnosti. Tomáš Tóbik je stelesnením zlúčenia talentu a handicapu.
Fotografovaniu sa začal venovať už ako štrnásťročný. Inšpiroval ho školský výlet na hrade Devín, kde vznikli jeho prvé fotografie na zrkadlovke, ktorú mu požičal jeho otec. Vždy chcel mať svoj vlastný fotoaparát a toto želanie sa mu splnilo toho istého roku. Bol to fotoaparát TECHNIKA SH-Z625. Nie je pre neho dôležitý kvalitný fotoaparát, ale kvalitný a zaujímavý záber. Jeho priority sú svetlo, dobrý objekt a šťastie. Najradšej fotí v Senici a okolí a to na všetky témy: príroda, ľudia, experiment, makro a pod. Podľa jeho vlastných slov: „pri fotení relaxujem, odpočívam a snažím sa zabudnúť na každodenný zhon, stres a hlavne na tento svet, aký je. Skúšam si ho predstavovať a v mojich predstavách je úplne iný.“ Jeho vzorom sú všetci ostatní fotografi.
Na otázku, či zažil nejaké zvláštne zážitky počas fotenia odpovedal: „Mám dva kuriózne zážitky. Ten prvý som nazval „Sex v aute pri západe Slnka“.
Jedného dňa som bol fotiť západ slnka v Senici na nemenovanom mieste a vybral som sa skratkou. Stálo tam osobné auto. Napadlo ma postaviť sa pred auto, nakoľko som si myslel, že je prázdne, keďže som nikoho nevidel a začal som fotiť túto nádhernú scenériu. Počas niekoľko minútového fotenia sa zrazu spod palubnej dosky vynorili štyri vystrašené oči prekvapeného mileneckého páru, ktorý som evidentne vyrušil. Zľakol som sa aj ja. Ostali sme na seba uprene pozerať ako srnky pri poľovačke. Rýchlo som pochopil, že táto nádherná scenéria nevyvoláva kreativitu len u fotografov.
Druhý zážitok som nazval „Duchovia“. V Sotine v Senici, kde ešte stojí stará lipa, ktorú pred niekoľkými rokmi zničil počas búrky blesk, som sa rozhodol odfotografovať opäť tú nádhernú scenériu – západ slnka. Nosím okuliare a tak mám občas možnosť sledovať kútikom okuliarov priestor za sebou, čo sa tam deje. Hneď za mnou viedla cestička po ktorej som kráčal úplne sám. Začal som fotiť a užívať si ten nádherný moment, keď v tom som v okuliaroch uzrel ako za mnou stojí nejaký cudzí starý pán. Zľakol som sa a rýchlo sa otočil, bol som zvedavý kto to je. Samozrejme nikto okrem mňa na tej cestičke a ani v okolí nebol. Upokojil som sa a fotil som ďalej. Zopakovalo sa to asi štyri krát. No na ten posledný krát už tam nebol iba starček, ale aj akási stará pani, ktorá sa mi snažila niečo povedať. Bohužiaľ neviem, čo hovorili, pretože som dostal obrovský strach a tak som začal unikať domov ako sardinka pred žralokom. Viem povedať iba jedno, po tomto zážitku nasledovala séria veľmi negatívnych zážitkov nielen s mojimi blízkymi. Dokonca sa niektoré odohrali na tom istom mieste.“
Keďže sa fotografovaniu venuje už niekoľko rokov a je členom Fotoklubu v ZOS , kde naberá skúsenosti a inšpirácie od kolegov, zúčastnil sa mnohých výstav ako autor. Získal dokonca aj ocenenia v Náhlikovej Senici v roku 2014 1. miesto v kategórii farebná fotografia, 2. miesto na súťaži Amfo 2014 v Skalici opäť v kategórii farebná fotografia.
Dnes pripravuje svoju vlastnú výstavu, na ktorú by sme Vás radi pozvali už 27. februára 2015 v priestoroch kaviarne Avalonross.
Tomáš by mal byť inšpiráciou pre všetkých handicapovaných, ale i zdravých ľudí, ktorí sa boja začať robiť veci, ktoré ich bavia.
