Sezóna letničiek je už síce za nami, ale v Záhradnom centre Beňa sa stále niečo deje. Pohladíme firemného psíka Kimbinka, pogniabime tri mačence a už aj sedíme pri kávičke s pánom Ferdinandom a hovoríme o tom, ako sa to vlastne celé začalo…
Predpokladám, že celkom nevinne…
Presne tak. Kvety sme mali radi odjakživa, ale mňa aj manželku dlho živili iné profesie. Potom niečo nevyšlo, niečo iné, naopak, vyšlo a my sme v poprevratovej ekonomike stáli pred rozhodnutím, čo budeme robiť ďalej. Vtedy sme sa rozhodli venovať sa tomu, čo nás naozaj baví a otvorili si na trhovisku taký malý „stánček“ so záhradkárskymi potrebami.
Čiže žiadne dlhodobé strategické plánovanie a prepracovaný biznis plán?
U nás sa všetko dialo tak akosi prirodzene, vlastným tempom a spontánne. Jedného dňa nám kvetinky jednoducho prestali stačiť, lebo sme si uvedomili, že predsa máme radi aj ovocné stromy a okrasné dreviny. Ibaže kam s nimi? Do stánku by sa nám nevošli. Tak som kúpil prvý pozemok v Čáčove a začal predávať. Postupne sa doslova ponúkala myšlienka sústrediť v predajni komplexný záhradkársky sortiment a služby. Prikúpili sme okolité pozemky a postupne sme sa rozrástli do podoby súčasného záhradného centra. Dnes sa okrem predaja záhradkárskeho tovaru venujeme aj navrhovaniu a výsadbe záhrad na kľúč a ponúkame aj služby deratizácie a dezinsekcie. Takže nejaká vopred prepracovaná stratégia v tom nebola, len mi vždy záležalo na tom, aby sme robili poctivo, kvalifikovane a boli pri tom trochu aj srdcom. Lebo bez toho to nejde. Moja manželka pracovala kedysi v kancelárii, ale bavilo ju tráviť čas v záhrade a hrať sa s kvetmi. Ja som zase vyučený elektrikár. To by niekomu mohlo tiež pripadať absurdné, ale minule som bol na jednej konferencii a stretol som tam asi šesť elektrikárov, ktorí od elektriky utiekli do záhrady. Vychádza mi z toho, že ak zvažujete podnikanie v záhradníctve a ste elektrikár, máte veľkú šancu, že uspejete.
Ak tomu správne rozumiem, ste v podstate rodinný podnik.
Na začiatku to bolo najmä na mne a na manželke, dnes sme v tom po uši už všetci, vrátane synátora a dcéry. Jasné, sú mladí a majú aj iné záľuby a potrebu vyskúšať si aj iné. Ale ja si myslím, že tie korene sú už zapustené a že sa raz záhradnému centru budú venovať na 100%.
A čo budete potom robiť vy?
Odpočívať s manželkou v okrasnej záhrade, ktorú máme v pláne vybudovať v záhradnom centre. …a pracovať, pochopiteľne. Nakoniec ma tam budú musieť aj „zasadiť“.
Ako vyzerá bežný deň majiteľa záhradného centra? Vy asi nebudete typ, čo sa ráno dovezie do práce v limuzíne v naleštených poltopánkach a kravate?
To teda rozhodne nie. Do práce chodím oblečený zásadne v pracovnom oblečení a keď je treba, tak normálne robím. V záhradkárstve som vždy prvý už od pol siedmej. Počkám na kolegov, všetkým urobím kávičku, rozdelíme si úlohy a každý si ide po svojom. Podvečer ich počkám, zase im všetkým urobím kávičku, povieme si, čo je hotové a čo ešte treba dorobiť a takto to u nás funguje dennodenne.
Aké je v lokalite medzi „záhradkármi“ konkurenčné prostredie?
Rastie. Ale to je len dobre a ja som tomu veľmi priaznivo naklonený. A to z jedného dôvodu. Vždy, keď začnete niečo tvoriť a začnete si myslieť, že sa vám darí a všetko parádne funguje, hrozí vám, že zaspíte na vavrínoch a začnete stagnovať. Vedomie, že tu je nejaká konkurencia, vás udržiava bdelých a núti vás stále sa zlepšovať. Nemusí to vždy vyjsť, ale už len tá samotná snaha vás posúva ďalej.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Jar. Nie kvôli biznisu, ale jednoducho preto, že po zime všetko začína žiť. Záhradkárstvo je vtedy plné kvetov a to je proste nádherné.
Je aj niečo, čo na svojej práci rád nemáte?
Dážď. Brzdí nás to v robote.
Obuvníkovi synovia chodia bosí. Ako je na tom záhrada majiteľa záhradkárskeho centra?
Podobne. Pri dome máme len malú záhradu, ktorá moc roboty nepotrebuje, ale stará sa o ňu väčšinou manželka. Má tam tie svoje ruže a veľa hortenzií.
Začali ste v stánku na mestskom trhovisku, dnes prevádzkujete okrem záhradného centra v Čáčove tri ďalšie pobočky. Nejaký recept na úspech pre tých, ktorí zvažujú podnikanie?
Treba to jednoducho skúsiť. Neskončiť pri tom, že o tom budú iba rozprávať. Keď som kúpil v Čáčove prvý pozemok a oplotil ho, miestni ma ešte veľmi nepoznali, takže keď som prišiel do krčmy na kofolu, občas som si vypočul nejaké tie krčmové reči. Chlapi si mysleli, že tam idem robiť autobazár, to bolo vtedy také módne J. No a keď im niekto povedal, že tam idem predávať stromčeky, smiali sa a krútili nad tým hlavami, že kto mi tam bude chodiť. Ale ja som už vtedy vedel, že mojimi zákazníkmi nemajú mať byť len domáci, ale ktokoľvek, kto pôjde okolo autom po hlavnej. Keby som sa vtedy nechal vyplašiť, možno by som tam dnes mal autobazár a bol nešťastný, lebo to by ma fakt nebavilo. Ale ja som si šiel za svojím a to presne to odporúčam každému, kto si v hlave nosí nejaký podnikateľský sen.
Záhradné centrum Beňa
Adresa | Facebook | Webstránka
Telefón: +421 905 386 293 | Email: info@zahradnecentrum-bena.sk
Marcela Heglasová
Článok uverejnil partnerský portál Senica+
