Po piatich dňoch v Biskajskom zálive konečne dorazíme k brehom Španielska. Podvečer vplávame do prístavu v meste Luarca, kde z promenády okolo prístavu znejú latinskoamerické rytmy a mesto plné ľudí dáva predzvesť fiesty počas práve začínajúceho víkendu.
Je piatok. Vyviažeme loď pri vysokej prístavnej hrane osadenej rebríkom, na mieste, ktoré nám ukazuje muž mávajúci na nás z brehu. Len čo vyšplháme nahor ocitáme sa na prístavnej ploche, kde sa práve pripravuje obrovské pódium prekvapujúco otočené smerom do prístavu, k vode. Pohľad za seba všetko ozrejmí. Prístav chránený z troch strán strmými svahmi, ktoré sú zastavané domčekmi stojacimi jeden vedľa druhého a tesne nad sebou vytvára prirodzený amfiteáter. Hľadiskom je samotná promenáda okolo prístavu a mesto samé.
Čaká nás dlhá noc. Naša loď stojaca priamo v kotle všetkého diania je po náročnej päť dňovej plavbe cez Biskajský záliv pre unavených a nevyspaných námorníkov trestom.
Nasledujúci deň nás zo spacákov vyženie modrá obloha. Znovu sa rozbiehajúca fiesta odohrávajúca sa na nábreží, bude mať vrchol programu priamo na prístavnej hrane pri našej vyviazanej jachte. To však ráno netušíme a s vyhliadkou pekného slnečného dňa sa púšťame do veľkého prania. Na povrazy natiahnuté medzi zbalenými plachtami bez váhania rozvešáme na slnku a na obdiv budúcim davom našu indiskrétnu vlajkoslávu.
Popoludní po návrate z prehliadky mesta sa v prístave priamo nad našimi hlavami začnú kopiť davy ľudí. Zmätene vystrčíme hlavy z podpalubia. Veľká vyzdobená pristávajúca loď plná ľudí, ktorej naša jachta viditeľne obmedzuje manévrovanie ďalej zvyšuje naše napätie. Prirazí k brehu tesne vedľa našej jachty. Dav ľudí hustne. Kapitán nikde. Naša vlajkosláva sa stáva stredobodom záujmu davu na nábreží, ktorý čaká spolu s veľkou vyzdobenou loďou na pre nás záhadnú udalosť.
Naše najhoršie očakávania sú prekonané. Nad stále hustnúcim davom zazrieme približovať sa v sprievode na nosidlách oblečenú sochu Madony s monštranciami. Medzičasom stihneme opustiť jachtu a tvárime sa ako súčasť davu a počas nakladania Madony na vyzdobenú loď nechápavo krútime hlavami spolu s okolostojacimi, ktorí ukazujú smerom k našej výzdobe a s mobilnými telefónmi v rukách fotia raz Madonu, raz našu jachtu. Spomedzi ľudí sa vynorí kapitán. Bez dlhého vysvetľovania je mu jasné, že je najvyšší čas zdvihnúť kotvu. Madona naložená na vyzdobenú loď za burácajúceho potlesku pomaly opúšťa prístav. V tesnom závese za ňou, prechádzajúc špalierom tisícok ľudí, ktorí lemujú oba brehy až k vlnolamom, opúšťame mávajúc na pozdrav prístav i my.
Podobné faux pas sú súčasť zážitkov asi každého cestovateľa. Pobavene otáčame provu lode smerom k západu a pokračujeme v našej plavbe okolo španielskeho pobrežia v ústrety teplejšiemu počasiu a ďalším skúsenostiam. Stále máme pred sebou stovky míľ, pobrežie Portugalska, Gibraltar a Stredozemné more.
Vlado Horňák
PLÁN PLAVBY
[table cols=”Etapa 1,Anglicko – Taliansko” data=”Odchod do Anglicka,
30.7.2015 – letecky z Brna do Londýna – stade busom do Penzance (JZ Anglicka),Vyplávanie,
1.8.2015 Penzance – Anglicko,Trasa 1. etapa, Vyplávanie z Penzance – Anglicko (Normanské ostrovy – potom pobrežie Francúzska – krížom cez Biskajský záliv k Španielskému pobrežiu – ďalej okolo pobrežia Portugalska – Gibraltar – Stredozemné more – Korzika – Sardínia – Talianko – Janov,Trvanie, Predpoklad cca 6 týždňov, Koniec 1.etapy, Predpoklad – polovica septembra 2015 Janov – Taliansko, Kapitán, Jirka – Autor a organizátor výpravy plavby okolo sveta, Posádka 1.etapy, Vlado – Pavel – Tomáš – Ondra”][/table]
