Po našom neočakávanom „entré“ v prvom navštívenom španielskom meste Lurca s očakávaním teplejšieho počasia vyrážame v ústrety slnečným španielskym a portugalským plážam. Konečne sa darí v pobrežných vodách i s rybolovom a naše takmer každodenné cestoviny občas vystrieda ulovená ryba. Cestou navýšime stav posádky na štyroch členov, „stopárom“, ktorý na nás čaká v prístave La Coruňa. Míňame ostrov s prírodnou rezerváciou a letoviskom, preto neváhajúc zhodíme kotvu a šplháme k najvyššiemu bodu ostrovu kde sa majestátne vypína maják. Loď kotviaca medzi ostatnými jachtami pri pláži pôsobí pri návrate za súmraku osamelo, čo je horšie neočakávane sa priblížila k bójkam ohraničujúcim pláž, čo môže značiť jediné – kotva nedrží. Všetci štyria okamžite odhodlane naskáčeme do malého nafukovacieho člna, ktorému vtlačíme čiaru ponoru dva centimetre nad hladinu vody a kapitán sa hrdinsky ujme vesiel a posúva loď centimeter po centimetri proti vetru zachrániť loď. Podarilo sa.
Pokračujeme v plavbe a ďalej ubieha deň za dňom, ktoré sa na mori zdajú ako jeden. Čas meriame len hladom a západmi slnka. Po niekoľkých dňoch vplávame do Portugalských vôd. Cieľom je starobylé mesto Porto, ktorého uličky sú takmer ako filmové ateliéry. Portské v Porte napriek pôvodnému plánu neochutnáme, ale miestna špecialita, bravčový hamburger v sendvičovom chlebe plávajúci v neidentifikovateľnej polievke nás pri prehliadke mesta donúti pridať do kroku. Po dni strávenom v Porte sa s ním lúčime vplávaním do jeho centra priamo od ústia rieky, na ktorej leží a krátko na to už pokračujeme opäť ďalej.
Začína nás tlačiť čas. V Taliansku musíme byť najneskôr devätnásteho septembra a počet dní bezvetria prekročil očakávaný priemer. Preto zamierime k brehu až po troch dňoch nepretržitej plavby v meste Nazaré, ležiacemu okolo piesčitej zátoky a na priľahlom vysokom útese. Konečne pláž, konečne teplo. Bohužiaľ najvyšší príliv spôsobený splnom mesiaca a silný príboj nám opäť znemožní plážovú romantiku. V prístave zalepíme deravý vak na pitnú vodu a nad ránom už opäť pokračujeme v kurze Gibraltar.
Ťaháme v kuse už šiesty deň len s krátkou prestávkou na nákup, aby sme dohnali zmeškaný čas. Nekončiace striedanie hliadok, rutina vĺn, piaty týždeň v uzatvorenej spoločnosti a v neposlednej rade cestoviny prispievajú k mlčanlivej nálade. Priaznivý vietor však treba využiť a doslova míľovými krokmi sa približujeme ku Gibraltarskej úžine. Denne sa podarí zvíriť vodu v priemere na sedemdesiatich míľach. (cca 130 km) Odmenou za nočné hliadky je však pri vhodných podmienkach hviezdna obloha s dokonalým výhľadom morského horizontu, alebo zvírenou vodou okysličené fosforeskujúce riasy, ktoré tak vytvárajú dojem, že loď pláva na svetielkujúcom poštári. Blížiaca sa skupina svetielkujúcich delfínov pôsobí priam mysticky.
Dňa 3.septembra sa vpravo od nás objaví Afrika a neskoro popoludní oboplávame Gibraltarskú skalu. Po mesiaci sme konečne dosiahli jeden z dôležitejších míľnikov. Sme v Stredozemnom mori.
Stredozemné more. Preteky s časom a nepredvídaná zmena plánu.
Po prekonaní Gibraltaru, ktorého dominantnú skalu sme nechali v západe slnka za sebou nás Stredozemné more privíta búrlivým počasím a vysokými vlnami a neskôr opäť bezvetrím. Nočné kontroly v podobe plavidiel, ktoré si na nás doslova a do písmena posvietia sa stávajú rutinou. Čas však uteká príliš rýchlo a silný protivietor v spojení s prúdmi neumožňuje postupovať k brehom Talianska podľa plánu. Podľa výpočtov by sme museli z aktuálnej pozície plávať nepretržite a v prípade nevyhovujúceho vetra s motorom, až do Talianska. Bez akejkoľvek časovej rezervy, bez možnosti zastaviť dlhšie ako na dve tri hodiny denne a s hrozbou, že nás kedykoľvek môže silný vietor odkloniť od trasy, prípadne zahnať do chráneného prístavu a čakať. Po veľkej porade padá rozhodnutie. Konečným cieľom bude Barcelona. Z tadiaľ sme všetci štyria schopní dostať sa vlakom alebo lietadlom tam kam potrebujeme. Doterajšia plavba bola náročná, preto zvolnenie tempa všetci privítame a správy z domova počas posledných dvoch týždňov i tak nútia upraviť plány väčšiny z nás vrátane kapitána.
Skrátenie trasy nám umožní dlhšie zastávky na pobreží, čo okamžite využívame k tomu, aby sme si predĺžili leto. Počas bezvetria využívame možnosť plávať okolo lode. Konečne okrem čiapok a rukavíc prídu na rad plavky a plutvy. To čo je pre nás letom, je však v španielsku už mimosezóna. Opustené letoviská sú mŕtvymi mestami, kde medzi apártmánovými obytnými domami blúdime úplne sami. Tiché osamelé pláže pôsobia nostalgicky a smutne. Deň čo deň plávame od letoviska k letovisku a neustále sa opakuje rovnaký obraz. Príjemnou zmenou je rezervácia pri jednom z ostrovov, kde sa dá potápať. Beriem so sebou plutvy, okuliare a vodeodolnú kameru a vrhám sa poobede do čistej vody. Umývanie zvyškov jedla v slanej vode behom pár sekúnd priláka stovky rýb, ktoré sa nakopia okolo lode. Netreba ani plávať bližšie k útesom. Po kontrole kýlu a kormidla lode opäť pokračujeme ďalej.
Deň za dňom sa postupne približujeme k Barcelone. Konečne sa darí zmenšiť rozdiel opálenia našich už päť týždňov slnku vystavených tvárí a rúk k ostatným častiam tela. Blížime sa k našej poslednej zastávke, zostávajú nám necelé dva dni a pláže lemujúce letovisko priam vyzývajú zakotviť čím skôr. Pred pobrežím zbalíme plachty, nahodíme motor a pomaly sa silným príbojom predierame k prístavu, keď sa zrazu ozve jeden z najhorších zvukov, ktoré môže kapitán lode počuť. Motor zakloktá, padnú otáčky a zostane ticho. Bez motora do prístavu nevojdeme. Rýchlo vyhodíme kotvu a pustíme sa do opravy. Po hodine kapitán nájde problém, zanesené palivové čerpadlo. Prečistíme prívodné hadice, čerpadlo a po dvoch hodinách s úľavou vojdeme do prístavu. Plavba z Anglicka do Talianska, aktuálne do španielskej Barcelony je na konci.
Viac ako tri tisíc míľ (cca 5 400 km). Päťdesiat dní plavby. Päťdesiat náročných dní, po ktorých bude nasledovať rozhodnutie ako ďalej. Vzhľadom k nepredvídaným rodinným udalostiam kapitán musí na čas domov a plavbu okolo sveta prerušiť. Odpočinok padne asi všetkým. Pochudnutí a vyčerpaní si musíme doma všetci vyriešiť rodinné a pracovné záležitosti pred ďalšou a náročnejšiu etapou.
Neviem či bude príležitosť, preto by som sa chcel na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli túto etapu plavby zrealizovať. Všetkým, ktorí cez moje články cestovali so mnou a držali mi palce. A samozrejme rodine za trpezlivosť a pomoc. A ako inak sa rozlúčiť ako námorníckym AHOJ!
Vlado Horňák
PLÁN PLAVBY
[table cols=”Etapa 1,Anglicko – Taliansko” data=”Odchod do Anglicka,
30.7.2015 – letecky z Brna do Londýna – stade busom do Penzance (JZ Anglicka),Vyplávanie,
1.8.2015 Penzance – Anglicko,Trasa 1. etapa, Vyplávanie z Penzance – Anglicko (Normanské ostrovy – potom pobrežie Francúzska – krížom cez Biskajský záliv k Španielskému pobrežiu – ďalej okolo pobrežia Portugalska – Gibraltar – Stredozemné more – Korzika – Sardínia – Talianko – Janov,Trvanie, Predpoklad cca 6 týždňov, Koniec 1.etapy, Predpoklad – polovica septembra 2015 Janov – Taliansko, Kapitán, Jirka – Autor a organizátor výpravy plavby okolo sveta, Posádka 1.etapy, Vlado – Pavel – Tomáš – Ondra”][/table]
