Rubrika Robím, čo ma baví pokračuje aj v novom roku a dnes Vám predstaví muzikálového herca Petra Pechu, rodáka z mesta Gbely. Peter je človek, ktorému sa podarilo niečo, o čom sníva mnoho ľudí.
Vyštudoval Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne a v súčasnosti ho môžu diváci vidieť v rôznych divadlách v Prahe, kde hrá s takými osobnosťami, akými sú Daniel Húlka, Monika Absolonová, Martin Dejdar a mnohí ďalší. Okrem toho má svoju vlastnú kapelu, spieva s Metropolitným Symfonickým Orchestrom a keď je čas, snaží sa komponovať aj sám.
Kedy si zistil, že práve divadlo je pre teba tá pravá cesta?
Ja som to vlastne ani nezistil. Ku mne to všetko prišlo samo. Vždy som sa chcel primárne venovať muzike a spevu. Tak som sa rozhodol ísť študovať muzikálové herectvo na JAMU v Brne, kde som samozrejme musel najprv absolvovať talentové skúšky. Chcel som sa hlavne zdokonaliť vo všetkých zložkách javiskového prejavu, ako sú tanec, herectvo a spev. A toto všetko potom využiť na javisku pri koncertoch a vystúpeniach. Herectvo a práca v divadelnom prostredí ma uchvátila natoľko, že som pri divadle zostal.
Spomínaš si na svoje prvé vystúpenie/ koncert?
Pamätám si to veľmi dobre. Mal som vtedy asi 7 rokov a všetko sa začalo hodinou klasickej gitary na ZUŠ Gbely. Pani učiteľka Jurigová ma pred hodinou počula, ako spievam a do toho si hrám na gitare. Prišla za mnou a spýtala sa ma, či by som takto nechcel rovno vystupovať. A ja som súhlasil. Potom mi povedala, že vystúpenie je asi o tri hodiny v Smrdákoch 🙂 Tak som prišiel domov, oznámil to rodičom, hodil cez plece gitaru, sadol do autobusu a spoločne s ďalšími deťmi z umeleckej školy som išiel do Smrdákov na svoje prvé vystúpenie. V kultúrnom dome som zaspieval jednu pieseň s gitarou a spokojný som absolvoval svoj prvý verejný výstup.
Ako by si opísal tvoje štúdium na Janáčkovej akadémii múzických umení?
Je veľmi ťažké opísať niečo také intenzívne a krásne. Samozrejme je veľa vecí, ktoré som sa tu naučil v rámci umeleckého rozvoja. Ale najdôležitejšie pre mňa je, že som tu našiel ďalšiu rodinu… Jedenásť ľudí, spolužiakov, s ktorými sa po každodennom štúdiu zblížite tak, že ich ani nemôžete nazývať inak. Trávili sme spolu dni aj noci. Jednoducho sme si prirástli k srdcu a stretávame sa doteraz. S niektorými dokonca aj na javisku. A samozrejme nezanedbateľnou časťou boli hodiny s doc. Janou Janěkovou, vedúcou môjho ateliéru, ktorá už bohužiaľ ako pedagóg na JAMU nie je.
S ktorými kolegami momentálne vystupuješ?
Sú to rôzne osobnosti. Herecké aj spevácke. Prvý šok, keď som prišiel do Prahy, bola moja šatňa. Zrazu som zistil, že vedľa mňa v šatni sedia herci ako Marek Vašut, Ladislav Frej, Pavel Soukup, Jiří Langmajer, s ktorými aj hrám. Bol som úplne hotový. A keď za mnou hneď prvý deň prišiel Jiří Langmajer a povedal mi: „Nazdar, já jsem Langoš, tak když už spolu hrajem, tak můžeme si tykat, ne?“, tak to bol pre mňa moment, keď som si prvýkrát poriadne uvedomil, kde vlastne som a s kým. Ale tých mien, s ktorými sa na javisku stretávam je viac. Sú to napríklad: Helena Vondráčková, Monika Absolonová, Daniel Hůlka, Pepa Vojtek, Jaroslava Obermaierová, Martin Dejdar, Jan Šťastný, Kateřina Brožová a iní. Veľa z nich je mi dokonca veľmi blízkych a pomohli mi častokrát dobrou radou, či už profesijnou, alebo tou do života. Snažím sa od nich naučiť čo najviac.
V ktorých predstaveniach ťa môžeme teraz vidieť a čomu všetkému sa okrem divadla ešte venuješ?
V súčasnosti sú to predstavenia Mamma Mia, Kleopatra, Kočky, Marie Antoinetta – Královna Francie, Mýdlový princ a v Divadle Broadway pripravujeme obnovenie muzikálu Angelika, ktorý bude mať premiéru vo februári. Budete sa môcť tešiť aj na seriál Dr. Kellerová, ktorý práve nakrúcame pre TV Barrandov, v hlavnej úlohe s Kateřinou Brožovou. Hrám tam rolu Filipa, osobného asistenta Dr. Kellerovej. No napriek tomu všetkému sa stále snažím pokračovať aj v hudbe. Mám svoju kapelu, vystupujem s Metropolitným Symfonickým Orchestrom a keď je čas, snažím sa skladať a komponovať aj sám. Teraz napríklad pripravujeme jeden singel s kolegom z divadla. S veľmi šikovným a talentovaným spevákom Vojtom Drahokoupilom. Ten funguje v českej chlapčenskej skupine New Element. Zložil som mu jednu pieseň a povedal som si, že tá by sa mu mohla páčiť. Zapáčila sa mu natoľko, že sme na nej začali ďalej pracovať. Veľmi sa mi páčia jeho postrehy a dohromady sa nám darí postupne produkovať vec, ktorá si myslím, že môže byť úspešná. Uvidíme ako ďaleko sa nám podarí pieseň posunúť. V každom prípade ak to príde, bude to na budúci rok.
Aké typy postáv väčšinou dostávaš?
Keďže nie som úplne romantický typ, tak sú to veľmi rôznorodé postavy. Mám za sebou postavy od veliteľa rímskych légií, cez manažéra, až po notorického drevorubača so skrytými tanečnými vlohami. Mal som už aj tú možnosť hrať reálne historické osobnosti ako sú napríklad: Jiří Šlitr, Jean Baptiste Drouet ( historická postava, ktorá poznala na úteku francúzsku kráľovskú rodinu, usvedčila a nechala odsúdiť Máriu Antoinettu a Ľudovíta XVI.), Alfréd Kiepert (milenec Mata Hari). A teraz ma čaká postava básnika. Takže viac menej dostávam role charakterové.
Koľko už žiješ v Prahe a v čom je pre teba život v Česku iný?
Žijem v Prahe so svojou priateľkou a psíkom od leta 2013. Praha je úžasné mesto plné histórie, pamiatok a kultúry. Možno aj to je dôvod, prečo som priamo po škole zamieril práve sem. Je to stred Európy, je tu veľké množstvo divadiel, veľa ľudí, ktorí majú záujem o divadlo, viac pracovných príležitostí. Vyjdete z jedného divadla a hneď cez ulicu je ďalšie. Množstvo hudobníkov, hercov, tanečníkov, spevákov, filmárov, maliarov… Je to mesto kultúry a múz. Napriek tomu stále cítim, že nie som doma. Už som si trošku zvykol a Praha mi prirástla k srdcu, ale ako sa poznám, za dva za tri roky budem premýšľať kam ďalej. Možno aj domov, človek nikdy nevie.
Chceš sa dostať aj do iných európskych divadiel?
Určite by som to rád skúsil aj mimo Česka a Slovenska. Raz máme tú možnosť neobmedzene cestovať, vzdelávať sa a skúšať veľa vecí a rád by som to využil. Ak sa to nepodarí, tak sa nič nedeje. Ale určite nechcem zostať na mieste, bez toho, aby som to aspoň neskúsil.
