Pavol Krutý zo Senice pracuje ako online marketér, je zakladateľ a vlastník portálu Senica+, organizátor bežeckej akcie NightRun, spoluorganizátor cyklistických happeningov NightRide, influencer, aktivista a poslanec mestského zastupiteľstva.
Mohla by som ťa poprosiť, aby si sa sám na úvod predstavil? V krátkosti, kto je Pali Krutý?
Mám 31 rokov, som Seničan, syn „starého“ Seničana a som aj hrdý, že som Seničan! Nedám na naše mesto dopustiť. Chodil som sem na základnú školu, hrával som za Senicu hokej a teraz tu aj žijem a v podstate aj pracujem. Venujem sa marketingu, ale v poslednom čase aj veciam verejným, keďže od jesene roku 2014 som poslancom MsZ v Senici.
Pri tvojom pestrom živote, neviem čím začať skôr, ale skúsme najprv nazrieť do tvojich študentských čias. Aké univerzity si vyštudoval? Koľko rokov si venoval štúdiu?
Mal som 14 rokov, keď som sa rozhodoval kam na strednú školu. Nemal som jasnú predstavu o tom, čo chcem robiť, ale mama pracovala na geodézií, tak som si povedal, že pôjdem na geodéziu do Trnavy. Páčila sa mi vidina, že pri tejto práci môžem byť raz v ,,kanclíku“, raz vonku a bude to sranda. A hlavne mi to prišlo iné, než gympel a obchodka. Bavila ma matika aj geografia. Po strednej škole som sa mal rozhodnúť druhýkrát a zase som nemal ani páru čo a kam, tak som pokračoval na výške v tom istom odbore. V tom čase som hrával hokej a videl som sa samozrejme v NHL, takže som školu po pol roku opustil. Ďalší rok som išiel študovať verejnú správu… Dokončil som aj bakalárske štúdium, ale naozaj len preto, aby som nebol ,,lúzer“, že ma vyhodili zo školy dvakrát. Podľa mňa dnes takto uvažuje veľa mladých ľudí . Na západe je normálne, že mladí najprv cestujú, vidia svet, zarobia si na brigádach a na univerzitu a college idú často až neskôr po dvadsiatke, keď sa trošku nájdu. To je môj prípad.
Aký si bol študent?
Známky som mával celkom dobré. Jednotky, dvojky na základnej škole a sem tam trojky na strednej. Hlavne, aby bol doma pokoj. Vtedy ma zaujímal iba hokej. Na výške ma už hodnotenie vôbec ,,netankovalo“. Podstatné bolo, že som urobil skúšky. Môžem povedať, že teraz som určite lepší študent, lebo viem, prečo to robím. V mladosti som memoroval, lebo som musel, teraz sa učím, lebo chcem byť najlepší v tom, čo robím. Škola vám nič nezaručí a učiť sa treba celý život!
Aké bolo pre teba štúdium v Toronte? Aký je ich vzdelávací systém, náročnosť štúdia, možnosti, krajina….?
Do Kanady som prvýkrát išiel na jazykový kurz, keď som mal 25 rokov a cítil som potrebu zmeniť prostredie, vypadnúť preč, nemal som príliš dobré obdobie. Kanada všetko zmenila a veľmi ma nakopla. V škole bola zábava, spoznal som veľa ľudí z rôznych krajín a zlepšil som si angličtinu. Vrátil som sa po dvoch mesiacoch a začal vybavovať víza. Bola možnosť dostať otvorené pracovné víza na rok, tak som robil všetko preto, aby som sa čo najskôr vrátil. To sa mi aj podarilo. Išiel som tam ako sa hovorí na „blind“. Jedného dňa som sa ocitol na letisku a nemal som nič iné iba kufor a nejaké doláre na začiatok. Pre 99 percent Slovákov je nemožné ísť do zahraničia iba študovať, je to veľmi drahé. Musel som hneď začať pracovať a do školy som chodil iba raz do týždňa. Inak som 5 dní v týždni makal najskôr v kuchyni, a neskôr aj ako obsluha v reštaurácii. Bolo to ťažké, ale každému, kto chce dozrieť , môžem to len odporučiť. Ako sa hovorí o tých amerických snoch: každý milionár začínal ako umývač hrncov :D. Takže ten prvý krok už mám za sebou.
Po kom si húževnatý?
Hmm. Obaja rodičia celý život tvrdo pracovali, myslím, že tam je niečo z každej strany. Aj brat a sestra sú šikovní a v tom čo robia, sú dobrí.
A v čom si podľa teba ty naozaj dobrý? Čo ťa asi najviac baví?
To, čo ma baví najviac a zároveň aj živí je marketing. V dnešnom digitálnom, online svete už nie som len marketér, ale aj tak trochu IT. Tento segment sa veľmi transformuje a je to naozaj komplikovaná vec. Stále niečo nové a mňa tieto rôzne nástroje vedia naozaj nadchnúť. Aj vo voľnom čase sa častokrát hrabem v rôznych nástrojoch, systémoch a ,,zlepšovákoch“.
V roku 2014 si sa stal poslancom MsZ v Senici. Čo sa ti podarilo počas tvojho pôsobenia v MsZ zlepšiť? Aké sú tvoje najbližšie plány, aby si zmenil a vylepšil život Seničanom?
Rok v politike je veľmi krátka doba a ak mám byť úprimný, viac som pre mesto spravil ako člen Nedbam Ent, alebo Senica Plus. To, čo robíme pre mesto, je pomalé a či robíme dobré rozhodnutia, sa ukáže až po dlhšom čase. Hovorím v množnom čísle, lebo máme demokraciu a poslancov je 25. Zodpovednosť máme spoločnú a to si musia uvedomiť aj ľudia. Som rád, že sa zo všetkých síl snažíme znížiť dlh, ktorý Senica má. Verím, že úspešne dokončíme plaváreň a že budeme do dvoch rokov v dobrej finančnej kondícii, aby sme sa mohli rozvíjať. Posledné mesiace bolo vidieť aj pozitívne signály. Stretli sme sa všetci spolu a snažili sa nájsť spoločnú reč. A tak je to správne. Štvalo ma, keď sa spočiatku riešila len minulosť a „každého pravdy.“
Si zakladateľom Senica Plus-online magazínu o Seničanoch. Čo má mať podľa teba dobrý online magazín, aby zaujal čo najviac ľudí ?
Musí byť uveriteľný a mať šmrnc. Byť niečim špecifický. Senica Plus, ale nie je najlepší príklad. Raz máme dobré obdobie, potom publikujeme menej. Ľudia, čo v Senica Plus píšu, to robia ako hobby vo voľnom čase úplne zadarmo. Ale je to super platforma pre kohokoľvek. Každý, kto mi napíše, že chce o niečom hodnotnom písať, môže. Môže sa vyjadriť a môže sa tým zviditeľniť. Ukáže v čom je dobrý a vybuduje si svoju vlastnú značku. Je to šanca pre každého. Pre mladých to môže byť začiatok praktických skúseností a ja im veľmi rád odovzdám aj svoje skúsenosti, ak budú so mnou spolupracovať. Najmä Stano Nečas a Simonka Luhová to uchopili veľmi dobre. Predali sa. Stano je fitnes tréner a Simonka získala veľmi zaujímavú stáž. Okorenili si životopis!
V dnešnej dobe je možno problém, že veľa ľudí politiku ignoruje, hejtuje, kašle na ňu. Ako by si to vylepšil? Prečo to tak podľa teba je?
Napadá mi milión odpovedí. V princípe sa nečudujem, že ľudia sú z politiky unavení a znechutení. Ale za to si môžeme aj sami. Veď čo sme si zvolili, to máme. Tešíme sa z vlakov zadarmo, z pár eur na výplatnej páske na viac, zo zníženej DPH na vybrané potraviny a keď sa prevalí obrovský škandál, tak zostávame chladní a hovoríme o niekoho šikovnosti. Jeden kandidát v Senici napr. rozdáva kupóny na kávu zadarmo s logom politickej strany dôchodcom a funguje mu to. Tak potom o čom to je? To sme celí my… Keď zmeníme svoj postoj, zmenia ho aj politici. Tie kupóny mu treba vrátiť veď to je skoro ako úplatky. To je totálny spoločenský suterén, ktorý absolútne dehonestuje všetkých v politike.
Aké sú tvoje ďalšie záujmy, okrem práce, ktorá je samozrejme tvojou veľkou záľubou?
Hokej je stále moja srdcovka. Milujem ten šport. Je krásny a my, Slováci, sme v ňom kedysi boli najlepší na svete. O to viac ma mrzí, kam teraz náš hokej a spolu s ním vlastne celý šport, smeruje.
