Mojim dnešným hosťom je Juraj Chvátal zo Závodov. Tento talentovaný futbalista hrá v súčasnosti za 1 FC Slovácko.
V roku 2013 reprezentoval Slovensko na MS do 17 rokov v Spojených arabských emirátoch. Pochádza z veľkej rodiny, má deväť súrodencov a na futbal nedá dopustiť. Ako sám tvrdí, jeho ambíciou je pracovať na sebe a dostať sa ešte vyššie, niekam do zahraničia. Viac o Jurajovi si prečítate v ďalšom rozhovore zo série rubrík – Robím, čo ma baví!
Svoju kariéru si začínal na Záhorí. Najprv to bol Závod a Moravský Svätý Ján, neskôr Senica. Ako si na sebe v týchto začiatkoch pracoval? Kto ťa k futbalu priviedol?
Áno, začínal som v Závode. Asi o rok som išiel do susednej dediny Moravský Svätý Ján, kde si ma všimli zo Senice. Bol to len skúšobný kemp, ani mi nenapadlo, že by si ma tam mohli nechať, ale nakoniec som sa im zapáčil a prestúpil som tam aj do dorastu. K futbalu ma priviedol asi otec, ale celá naša rodina hrala futbal.
Kto bol už vtedy tvoj najväčší fanúšik a naopak, tvoj najväčší vzor?
Najväčšími fanúšikmi boli rodičia, pretože ma vo futbale podporovali. Vzor bol každú chvíľu niekto iný.
Pochádzaš z naozaj početnej rodiny, máš až 9 súrodencov! Ako vyzeralo tvoje detstvo po boku toľkých súrodencov? Venujú sa niektorí z nich futbalu?
Máš pravdu, je nás doma pomerne dosť. Detstvo som mal pekné. Vždy sme so súrodencami medzi sebou dobre vychádzali. Ak niekto z nás niečo potreboval, vždy sme si vedeli pomôcť a nikdy sa nestalo, že by som bol sám. Momentálne sa futbalu venujú štyria bratia. Jeden je v prípravke v Závode, dvaja bratia hrajú za Moravský Svätom Ján a ďalší z bratov hrá v Sekuliach.
Ako vyzerá tvoj denný režim v deň zápasu? Máš nejaký rituál?
Rituál nemám. V deň zápasu sme so spoluhráčmi na hoteli, tam máme ráno raňajky, potom nasleduje chvíľu odpočinok a ideme na rozcvičku. Nasleduje obed a zasa odpočinok. Pred zápasom máme prípravu, ideme na štadión, kde sa pripravujeme na zápas.
Pred zápasom je u športovcov veľmi dôležitá aj strava, ktorá môže do istej miery ovplyvniť podaný výkon. Ako stravu preferuješ pred zápasom a čomu sa vyhýbaš?
Pred zápasom si už na obed dávam niečo ľahké, určite nič vyprážané a ťažké. Skôr preferujem kuracie mäso a ryžu.
Momentálne si na hosťovaní v 1 FC Slovácko, kde si sa hneď usadil v základnej zostave, čo je veľký úspech. Ako si tu spokojný?
V Slovácku som veľmi spokojný, nemám sa načo sťažovať. Podmienky sú tu výborné a aj samotný kolektív. V kabíne sa cítim veľmi dobre. To najdôležitejšie, prečo som sem išiel, bolo, aby som odohral čo najviac zápasov a získal nové skúsenosti. A to sa mi zatiaľ darí. Dúfam, že to takto bude aj naďalej pokračovať, ale je potrebné ešte veľa trénovať.
V Slovenskej lige si debutoval už ako 17 – ročný, v čom vidíš najväčší rozdiel medzi slovenskou a českou ligou?
Rozdiel vidím hlavne v kvalite a v rýchlosti. V Česku hrá veľa reprezentantov a veľmi dobrých hráčov, ktorí majú plno skúseností aj zo zahraničia. Preto si myslím, že ich liga je trocha na vyššej úrovni.
V roku 2013 si reprezentoval Slovensko na MS do 17 rokov v Spojených arabských emirátoch. Ako si na toto obdobie spomínaš? Máš odtiaľ najsilnejší moment/ zážitok?
Áno dostali sme sa na MS. Keď som dostal finálnu nomináciu na tento turnaj, to bol pre mňa splnený sen. Veď ktovie, kedy zase budem hrať na MS. Dokonca sme postúpili zo skupiny, ale v osemfinále nás vyradil Uruguay a tým to pre nás skončilo. Napriek tomu to bol obrovský zážitok a veľa skúseností do budúcna.
Mal si problémy s ramenami, už je to v poriadku?
Keď som začal hrávať za A- mužstvo, brzdilo ma zranenie ramena. Musel som podstúpiť operáciu, čo bolo dosť nepríjemné, ale vrátil som sa a zasa som začal hrať. Ako naschvál potom začalo robiť problémy druhé rameno a musel som ísť na ďalšiu operáciu. Teraz je to v poriadku. Musím stále posilňovať ramená, ale bolesť necítim žiadnu. Dúfam, že sa už problémy s ramenami skončili natrvalo.
Aké sú tvoje najbližšie krátkodobé a dlhodobé ciele?
Mojim krátkodobým cieľom je pravidelne hrať a trénovať v klube, pracovať na sebe a zbierať čo najviac skúseností. A dlhodobý cieľ je asi dostať sa ešte vyššie, niekam do zahraničia.
