„Písanie, teda aspoň to moje, je tá najegoistickejšia činnosť, akú som kedy robila. To znamená, že na písanie potrebujem absolútny pokoj a hlavne čistú hlavu.“
Kristína Mišovičová žije spolu so svojou rodinou v Sekuliach. Aj ona sa vybrala cestou – robiť to, čo ju baví. Počas každodenných povinností na materskej dovolenke sa jej zacnelo robiť aj niečo iné ako bežné domáce práce a starostlivosť o deti. Po nociach, keď jej deti a manžel spali, začala písať knihu, ktorú sa neskôr odhodlala poslať do vydavateľstva. Jej knihu zobrali a podobným spôsobom napísala autorka spolu 5 románov.
Momentálne pracuje na Obecnom úrade v Moravskom sv. Jáne, má na starosti obecnú knižnicu a na písanie jej už nezostáva popri rodine a práci toľko času. Má rozpísane dve knihy, ale s ich vydaním sa neponáhľa. Prioritou je pre ňu teraz detstvo svojich ratolestí. „Píšem, čo ma baví, čo mám na srdci, nekalkulujem, či teraz fičí romantika, alebo dystopie, apokalyptické veci, upíri…Aj keď, možno by som mala. Poznám autorky, ktoré takto fungujú a vychádza im to. Ale to už by nebolo zo srdca. Písanie na objednávku ma nebaví.“, prezradila nám Kristína Mišovičová, autorka kníh – Nezabudni milovať, Keď raz pochopíš, Len láska pozná odpoveď, Vráť mi moje sny a Čakanka.
Vyštudovala si ekonómiu, pracovala v leasingovej spoločnosti, ale nakoniec si sa stala spisovateľkou. Kedy a prečo si sa rozhodla zmeniť smer?
Ja som sa nerozhodla, prišlo to samo. Prvý rukopis som začala písať, keď som mala 17-18 rokov, ale nebrala som to vôbec vážne. Počas materskej dovolenky s mojou staršou dcérkou som po čase cítila potrebu vykonávať aj nejakú inú činnosť než len prať, žehliť a meniť plienky. Rozhodla som sa, že napísaný rukopis dokončím a skúsim ho poslať do vydavateľstva. Poslala som ho a vyšlo to. Zobrali ho a do pol roka bola prvá kniha na svete. Odvtedy to už išlo…
Vieš si predstaviť, že by si sa vrátila k pôvodnému zameraniu?
Mala som neskutočné šťastie na svoje prvé zamestnanie v ČSOB leasingu. Bola to najlepšia škola života, ktorá ma naučila samostatne pracovať, byť zodpovedná a riešiť veci systematicky. Navyše sme boli skvelý mladý kolektív. Po materskej dovolenke som sa už, žiaľ, kvôli veľkej vzdialenosti do Bratislavy vrátiť nemohla a iba z písania sa na Slovensku vyžiť nedá, takže som si musela nájsť aj „normálnu“ prácu. Mala som opäť šťastie, zamestnala som sa na Obecnom úrade v Moravskom Svätom Jáne, kde mám na starosti aj obecnú knižnicu. Občas sa mi tak podarí skĺbiť prácu aj s tým, čo mám naozaj rada – knihy, písanie, práca s deťmi, besedy, akcie…
Aké sú tvoje knihy? Skúšala si aj iný žáner, alebo si vždy písala len o láske?
Moje knihy nie sú len o láske, sú predovšetkým o medziľudských vzťahoch ako takých. Obzvlášť posledná „Čakanka“, pri ktorej som tak trošku „zabŕdla“ aj do napínavejších žánrov. Dalo by sa povedať, že je to román s nádychom krimi a thrilleru.
Kde berieš inšpiráciu na nové námety?
Všetky moje knihy sú fabulované, žiaden z mojich príbehov sa skutočne nestal. Námety čerpám z každodenného života. Nie sú to celé príbehy, ale skôr fragmenty, správanie jednotlivých ľudí okolo mňa, povahové črty. Občas napadne človek príbeh aj pri dobrom filme alebo knihe. Námetov je v živote nespočetne veľa, len treba chodiť s otvorenými očami a vnímať ich. Mám ten dar (občas si síce vravím, že aj prekliatie), že tieto podnety vnímam veľmi intenzívne.
Vďaka tomu musíš mať v hlave veľmi veľa nápadov. Ako vieš, ktorý námet na knihu by mohol mať úspech?
Ja to neriešim. Píšem, čo ma baví, čo mám na srdci, nekalkulujem, či teraz fičí romantika, alebo dystopie, apokalyptické veci, upíri…Aj keď, možno by som mala. Poznám autorky, ktoré takto fungujú a vychádza im to. Ale to už by nebolo zo srdca. Písanie na objednávku ma nebaví.
Ako to u vás vyzerá, keď píšeš knihu? Potrebuješ na to ticho, alebo dokážeš písať aj popri deťoch a každodennom zhone?
Písanie, teda aspoň to moje, je tá najegoistickejšia činnosť, akú som kedy robila. To znamená, že na písanie potrebujem absolútny pokoj a hlavne čistú hlavu. Všetky svoje knihy som napísala popri starostlivosti o deti, ale písala som ich večer, respektíve v noci, keď drobci a manžel už spali. Cez deň som síce potom chodila ako zombie, ale dala som to a dokázala som takto napísať 5 kníh. Teraz je to už horšie. Odkedy chodím „normálne“ do práce, na písanie je čoraz menej času. Stále si však vravím, že život je otázkou priorít a tou sú pre mňa momentálne moje deti, manžel, rodina…Písanie neutečie, ale ich detstvo áno.
Máš už niečo rozpísané alebo tomu dávaš teraz voľný priebeh?
Mám rozpísané dve knihy, ale už to nesilím, netlačím na pílu. Keď nastane správny čas, verím, že ich dokončím.
Čitatelia sa s tebou môžu stretnúť aj osobne na tvojich besedách. Aké máš skúsenosti s týmto typom kontaktu s čitateľmi?
Besedy sú úžasná vec, autor získa priamu spätnú väzbu od čitateľov a tá je preňho na nezaplatenie. Okrem toho sa stretne s kopou zaujímavých ľudí, spriatelí sa s knihovníčkami, spozná nové, zaujímavé miesta. Myslím si, že ľudia, obzvlášť v menších obciach a mestách, ešte nie sú na besedy celkom zvyknutí. Verím, že sa to bude zlepšovať a ľudia pochopia, že je veľmi príjemné a zaujímavé stretnúť sa s autorom, spisovateľom, fotografom, cestovateľom, jednoducho s akýmkoľvek zaujímavým hosťom osobne a naživo si vypočuť jeho rozprávanie. Veľká vďaka a obdiv patrí všetkým obetavým knihovníčkam, ktoré takéto podujatia pripravujú, lebo z vlastnej skúsenosti viem, koľko času a úsilia stojí príprava jednej besedy. Držím im palce nech to nevzdávajú a verím, že ľudia sa „naučia chodiť“ aj na takýto druh podujatí.
Kedy ťa čaká ďalšia beseda?
Pozvania chodia stále, ale je občas komplikované zosúladiť cestovanie na druhý koniec Slovenska s prácou, rodinou a inými projektami a povinnosťami. Napriek tomu verím, že čoskoro sa opäť stretnem so svojimi čitateľmi. Kedy a kde to bude, je zatiaľ vo hviezdach.
Ako sa pozeráš na svoje knihy s odstupom času a rozprávaš sa o nich aj so svojimi čitateľmi, ktorá kniha je pre teba najobľúbenejšia?
Najobľúbenejšia je asi vždy tá najnovšia, čiže „Čakanka“, ale aj séria –“Len láska pozná odpoveď“ a „Vráť mi moje sny“.
Momentálne sa venuješ aj spravovaniu knižnice v Moravskom sv. Jáne. Ako sa jej darí? Je v tejto uponáhľanej dobe záujem o knihy?
Určite sa číta menej ako kedysi. Najmä deti, ale oni sa to samé nenaučia. Treba ich k tomu viesť systematicky v škole, ale aj doma, v rodinách. Ak deti vidia matku od rána do večera so smartfónom v ruke, ani ich nenapadne chytiť sa knihy. Aj preto sa snažím v našej knižnici robiť tzv. zážitkové čítanie. V uplynulých dvoch týždňoch prešlo našou knižnicou vyše 200 detí, ktorým som sa snažila prostredníctvom zážitkového čítania ukázať, že s knihou sa dá zažiť aj veľa dobrodružstiev. Kniha nás môže motivovať k hrám, k premýšľaniu a zábave. Dúfam, že táto aktivita padne na úrodnú pôdu.
Ktoré knihy sa páčia deťom? Čo by si poradila mamám pri výbere kníh pre ich ratolesti?
Deti zaujmú najmä ilustrácie a na to veľa predajcov a vydavateľov vsádza. Z vlastnej skúsenosti však viem, že prekrásne obrázkové knižky, vytlačené niekde v Číne, nestoja v konečnom dôsledku za nič. Častokrát sa stretávam s takými prekladmi, či pre-veršovanými rýmami že sa mi vlasy dupkom stavajú. Myslím si, že na Slovensku máme veľa kvalitných autorov aj pre deti. Napríklad v našom regióne máme pani Alicu Náhlikovú zo Senice, ktorá píše krásne básne pre deti. Väčšie deti „fičia“ napríklad na Gabike Futovej. A samozrejme, nie je nad starých dobrých klasikov. Občas aj ja píšem básne a texty a niekedy ich zakomponujem do knihy. Moje básne pre deti sa stretli s dosť veľkým úspechom. Niektoré pani knihovníčky ich dokonca pravidelne odporúčajú deťom na recitačné súťaže, kde aj vyhrávajú. Mám z toho veľkú radosť.
Akí sú tvoji obľúbení autori?
Je ich veľa, ale zo všetkých spomeniem napríklad Arthura Hailey-ho, alebo Kingovu Podpaľačku.
Stíhaš popri všetkom aj iné záľuby?
Som človek, ktorý dokáže nájsť to pekné takmer vo všetkom. Vravievam, že ak sa veci robia s láskou, musia sa podariť. Takže mojou záľubou sú napríklad aj také bežné, každodenné veci, ako varenie, pečenie, práca v záhradke. Milujem prechádzky v prírode, pri ktorých si dokážem úžasne vyčistiť hlavu. Momentálne asi najviac „ulietavam“ na rôznych tvorivých aktivitách, vyrábam bytové doplnky a dekorácie.
Máš pre svojich čitateľov odkaz na záver?
Želám im krásnu jar, verím, že už konečne príde. Nech majú okolo seba veľa lásky a šťastia, ktoré sa dá nájsť aj v maličkostiach a nech sa im moje knihy dobre čítajú!
