„Fotograf sa musí na túto udalosť poriadne nachystať a musí byť pripravený na to, že bude čakať na dobrý záber aj tri hodiny a potom okolo neho cyklisti doslova preletia!“
Jaroslav Čársky pochádza z Holíča, ale momentálne žije a pracuje v Holandsku. Popri práci sa venuje fotografovaniu, maľovaniu a zbieraniu autogramov od známych osobností. Doma má vyše 8-tisíc autogramov od slávnych športovcov a umelcov. Teraz sa naplno venuje foteniu cyklistiky a zbieraniu podpisov od svetových špičiek! S nadšením mi ukazuje fotky a autogramy od Chrisa Frooma, Naira Quintana, Alberta Contadora, Petra Sagana, Romana Kreuzigera a mnohých ďalších skvelých cyklistov a popritom dodáva: ,,Potrpím si aj na spôsob, akým si pýtam autogram. Vždy si vytlačím svoju fotku vo formáte A4. Chcem, aby to bola pre mňa pekná pamiatka.“
Si veľmi flexibilný fotograf. Fotíš mnoho oblastí – showbiznis, šport, kultúru, prírodu, rodinu… Nemáš striktne vymedzené oblasti, to znamená, že ťa baví fotiť úplne všetko?
Baví ma naozaj fotiť úplne všetko! Zo začiatku som sa inšpiroval kultúrou, politikou, známymi osobnosťami…Popritom som začal zbierať aj autogramy. Povedal som si, že keď už si známu osobnosť vyfotím, bola by to škoda, keby som si nevypýtal aj autogram. Momentálne sa mi najviac darí fotografovať cyklistiku, nakoľko pracujem v Holandsku a tam je cyklistika veľmi obľúbená.
Pred pár rokmi si začal pracovať a žiť v Anglicku. Potom viedli tvoje kroky do Holandska. Aké sú tieto krajiny z pohľadu fotografa?
Keby som mal porovnať Anglicko a Holandsko, povedal by som, že Anglicko je vznešenejšia a noblesnejšia krajina. Navštívil som v nej veľa kostolov a katedrál. Holandsko je zasa, podľa môjho názoru, jedna veľká dedina, čo je spôsobené asi aj tým, že je tam viac poľnohospodárstva a pôdy. Je tam krásna príroda, veľa mlynov, tulipánov. Je to krajina syrov a drevákov, ale treba ju navštíviť a vidieť to na vlastné oči.
Holandsko ťa inšpirovalo natoľko, že si o tejto krajine urobil aj výstavu…
Táto výstava bola uskutočnená v roku 2012 a bola len o Holandsku. Obsahovala viac ako 80 obrazov a 90 farebných fotografií. Zakomponoval som sem typické holandské mlyny, krásy krajiny, tulipány, ale aj oblasť športu, keďže som nafotil futbalový tím PSV Eindhoven. Okrem toho tu boli aj fotky z letného karnevalu, ktorý tu uskutočňujú každý rok a je na spôsob karnevalov v Rio de Janeiro. Všetky materiály na výstavu som zháňal okolo 5-6 rokov. Bolo treba namaľovať obrazy, nachystať dobré fotografie, ale keďže cestujem veľmi rád, mal som toho k dispozícii veľa a bolo ťažké vybrať si to najlepšie.
Akej práci sa venuješ v Holandsku a koľko času ti zostáva na fotenie?
Som vyučený mäsiar a to robím aj v Holandsku. Spočiatku som učil začínajúcich mäsiarov na učilišti, ale pre nedostatok uchádzačov som bol neskôr nútený hľadať si ďalšiu prácu. Dostal som sa do Anglicka a neskôr do Holandska. Momentálne maľujem a fotím väčšinou cez víkendy. Napríklad, keď sú cyklistické preteky, v sobotu si pripravujem veci, aby som bol v nedeľu ráno pripravený pri štarte…
Z oblasti športu máš slušnú zbierku fotografií. Fotil si futbal, parkúrové skákanie, ale aj cyklistov na Tour de France. Ako si sa dostal na tieto miesta?
Prvýkrát som sa tam dostal tak, že mi majster v práci povedal, že tam a tam sa konajú cyklistické preteky. Zhodou okolností to bolo asi 3 kilometre od domu, kde bývam. Sadol som si na bicykel a išiel som to vyskúšať. Povedal som im, že som zo Slovenska a chcel by som spraviť pár fotiek a oni mi to umožnili. Čo sa týka futbalu, napísal som PR manažérke futbalového klubu PSV Eindhoven, že pripravujem výstavu o Holandsku a chcel by som mať nafotené futbalové stretnutie. Pani mi vzápätí odpísala, že nie je problém a podarilo sa mi fotografovať na hracej ploche medzi profesionálnymi fotografmi.
Aké to bolo pre teba fotografovať na Tour de France?
Prvýkrát som bol na štarte v holandskom Utrechte. Prvý deň bola časovka a druhý deň štart. Bolo to pre mňa veľmi inšpirujúce a zaujímavé, nakoľko som nikdy predtým na takomto podujatí nebol. Mal som tú možnosť stretnúť sa a vypýtať si autogramy od Chrisa Frooma, Naira Quintana, Alberta Contadora, Petra Sagana a mnohých ďalších skvelých cyklistov. Priniesol som si asi 14 autogramov a mal som skvelý pocit. Získal som predsa hviezdne podpisy!
Čo je pre fotografa na Tour de France najťažšie? Asi je dôležité byť v neustálom strehu…
Fotograf sa musí na túto udalosť poriadne nachystať a musí byť pripravený na to, že bude čakať na dobrý záber aj tri hodiny a potom okolo neho cyklisti doslova preletia! Je to otázka 2-3 sekúnd a je po zábere! Je lepšie ísť na takéto preteky viackrát a spoznať prostredie. Ja chodím pravidelne na Amstel Gold Race v Holandsku, alebo na Gent-Wevelgem v Belgicku. Viem kadiaľ cyklisti jazdia, kde je kopec, alebo kde sa spomaľuje. Tieto miesta poznám a chodím sem získať čo najlepší záber cyklistov. Kvôli dokumentácii ako takej, fotím kohokoľvek, ale určite sa snažím hľadať v pelotóne tie najväčšie špičky. Pri tej obrovskej rýchlosti je niekedy problém nájsť ich! Keď prídem domov, často hľadám spomedzi všetkých fotiek, kde som vyfotil akú hviezdu.
Tvojou veľkou vášňou, ako si už spomenul, je aj zbieranie autogramov. Koľko ich doma máš?
Mám ich doma okolo 8-tisíc. Doteraz to boli autogramy od osobností z politiky, kultúry, showbiznisu, alebo športu. Poslednú dobu prevláda hlavne cyklistika. Minulý rok sa mi napríklad podarilo nafotiť aj profesionálny tenis.
Pamätáš si na svoj úplne prvý autogram, ktorý si získal?
Bol to autogram od Karla Duchoňa, ktorý som dostal ešte ako dieťa v kultúrnom dome v Holíči. To bol úplne prvý autogram. Potom som sa pridal k skupine nadšencov, ktorí podobne ako ja, zdieľali moju vášeň pre autogramy a založili sme Slovenský klub zberateľov autogramov. Stretávali sme sa v Bratislave, dvakrát do roka. Pozývali sme rôznych hostí zo slovenského showbiznisu a kultúry. Dovtedy bolo veľa z nás v Prahe v českom klube zberateľov autogramov a po založení slovenského klubu, sme sa od nich veľa učili a boli sme radi, že aj susedia z Čiech mohli chodiť na naše autogramiády.
Ktoré autogramy sú pre teba najcennejšie?
Okrem toho, že vlastním autogramy od cyklistických špičiek, môžem sa pochváliť aj tým, že som minulý rok získal osobne podpis od Claudie Cardinale. Pred pár rokmi som sa stretol aj s Patrickom Swayzem, ktorý tu bol na predávaní cien – ,,Televízna osobnosť Markízy“ a dostal som sa na VIP párty. Toto stretnutie sa uskutočnilo aj s viacerými novinármi na tlačovej konferencii a tam som dostal aj cenný autogram. Väčšinou sa stretávam s kladnými reakciami a ochotou známych osobností. Najťažšie asi bolo získať podpis od Gerarda Depardieu. Na tlačovej konferencii Art film festivalu poskytol autogram asi 4 ľuďom a ja som bol medzi nimi!
Ako sa ti to podarilo?
Nemal inú možnosť, šikovne som mu strčil moju kroniku do ruky! Ale asi mám aj šťastie. Keď som bol v Belgicku na cyklistických pretekoch, stretol som skupinu 6-tich holandských cyklistov, ktorí boli na malinovke. Videl som, ako si berú svoje bicykle a tak som neváhal a hneď som ich zastavil. Povedal som im, že mám ich fotografie a podpisy. Najprv mi nechceli veriť, ale keď som im ukázal moju kroniku, ktorú nosím stále so sebou, boli prekvapení. Pochválili mi aj moju holandskú reč a mal som u nich veľké plus a spolu sme sa zasmiali. Čiže nebojím sa a rád oslovujem ľudí! Veľakrát sa mi stanú aj mnohé úsmevné príhody. Čo sa týka samotného zbierania autogramov, všímam si aj z ktorého obdobia daný autogram je. Mení sa čas, ľudia, ruka i jej podpis. Teraz sa mi podarilo získať nový autogram Petra Sagana, ale iný! Začal sa podpisovať celým menom, ale predtým boli jeho autogramy kratšie. Napríklad Roman Kreuziger sa podpisuje stále iba ,,RK“. Niektorí používajú len skratky, iní sa potrpia na podpis celým menom. Alberto Contador sa vždy podpíše celým menom úplne perfektne. Podobne sa podpisuje aj Froome, Quintana, alebo Nibali. Potrpím si aj na spôsob, akým si pýtam autogram. Vždy si vytlačím svoju fotku vo formáte A4. Chcem, aby to bola pre mňa pekná pamiatka.
Fotografuješ nielen športové hviezdy, ale aj umelcov a missky. Pravidelne fotíš na Miss Slovensko, OTTO, TýTý…Čo ťa na takomto fotení najviac baví?
Intenzívne sa venujem fotografovaniu celebrít 10 rokov. Nakoľko som teraz v cudzine, nemám na takéto fotografovanie toľko času, ale napríklad Miss Slovensko fotografujem stále. Väčšinou sa pri týchto podujatiach dostanem na tlačovku.
Miss Slovensko fotíš dosť dlho. Máš už aj odhad, ktorá slečna by mohla vyhrať?
Tento rok sa musím pochváliť. Miss Slovensko 2016 ešte len bude tento piatok, chystám sa tam, ale mal som veľmi dobrý odhad. Cena ,,Miss Press“ už bola odovzdaná a ja som si vytypoval, že by to mohla byť slečna s číslom ,,1“ – Kristína Činčurová. Jednoducho ma zaujala ako prvá! A keď ma už zaujme, vtedy od nej neupustím. Čiže som mal dobrý tip!
Čo sa na tejto súťaži zmenilo uplynutím pár rokov, počas ktorých si mal tú možnosť byť pri nakrúcaní a fotografovať najkrajšie ženy Slovenska?
Režijne sa zmenil program a scéna, ktorá je teraz viac prepracovanejšia a ako sa povie: ,,prečačkanejšia“. Myslím si, že až taký markantný rozdiel tam nie je, akurát umelci už v programoch vystupujú len zo Slovenska a z Česka. Keď som bol na prvých súťažiach Miss, boli tam umelci ako Arash, alebo Natasha Bedingfield. Ale vývoj ide určite ide dopredu a je tam vidieť veľká profesionalita.
Máš ešte nesplnené fotografické sny?
Mojou túžbou je fotiť filmový festival v Cannes a tenisový zápas vo Wimbledone. To sú moje sny, ale budem rád za každú možnosť! Som vďačný za to, čo všetko môžem fotiť. Najbližšie budem fotografovať Miss Slovensko a preteky Giro d’Italia a na to sa veľmi teším!
Čo je pre teba základ dobrej fotografie?
Myslím si, že v dnešnej dobe je super mať dobrý a rýchly fotoaparát, ale nie je to podmienka. Dobrá fotka sa dá spraviť aj so starým fotoaparátom, ktorý má 100 rokov. Technológie sú ale stále nové a my sa tej dnešnej dobe musíme trošku podriadiť a ísť s ňou. Fotograf musí mať okrem dobrého fotoaparátu aj dobré oko, skúsenosti a musí mať aj určité vízie dopredu.
Tvojou záľubou je aj maľovanie. Čo maľuješ najradšej?
Zo začiatku to bola väčšinou krajina. Na tom som sa veľa naučil. Potom som sa pustil do portrétu, postupne som kombinoval krajinu a portrét. Snažím sa experimentovať s farbami a maľujem olejovou technikou, čiže tvorím olejomaľby.
