Že remeslo má zuaté dno?
Dneskaj z něho sotvaj tlo…
Kamsi zmizla čest fortelu,
do chaosu, do .ordelu.

Učeň mučeň, tovariš,
časem majstr, dobre víš.
Toto byuo, bejvávalo,
remeslo to fčilkaj vzdalo.
Gde školstvo učňú podělo sa,
ket podniky rozdali a rozkradli sa?
Téš došla asi v štátě krída
ket robotňík uš neňi trída.

Né, nesmútim já za komoušem,
enem píšu názor o tem,
že, rolňík nevoňá uš chlébem, sýrem
a  inseminátor stal sa klempírem.
Krajčír v ruce s kefú, špachtlú,
škrábe ze stěn farbu zaschlú.
Kuchár varí v kúce zvar,
nemá pevnosc, žádný tvar.
Vrchňímu dnes hrajú džingl,
no kerý začal jako pingl?
Mnohý kúpí, prodá šmejd,
ten s Tajvanu, aj hend mejd.
Lecgdo s lecčím baštrnguje
a podlaha sa raz-dva zduje.

Smutno mi je za sústruhem,
chceu bych zorat úhor puhem.
Ukaš chuape, silný rúči,
gde a s kým sa´s ty vyučil?

Proč bezhuavý demokrat,
„pohnojil“ to mnoho krát,
gde moh, tam dobré zbúral
a z terasy nás očúral?

Chvála Bohu, vďaka Bohu,
prežili sme aj túto dobu.
A snáď muaďí, co fčil žijú,
zasnúbjá sa s tradícijú…

stefan-vidlar-pejo-holican-basnik

Rodák z Holíča, dôchodca (64 vek, 176 výška, 127 váha, 536 dôchodok), kariérne odídúc z Bratislavy a žijúc na Záhorí teraz už s naozajstnými zvieratami, čakajúc na smrť, aby ma šľak z politiky netrafil hneď, tak sa liečim veršovaním na všaké aktuálne vážne i nevážne témy, aj v zmuchlanej záhoráčtine.


INAT vodny luc