Leto je za rohom, mnoho mladých ľudí sa teší na prázdniny a sladké ničnerobenie. To však nie je prípad dnešného hosťa v rubrike Robím, čo ma baví. Je ním Juraj Hlávek zo Senice, ktorý má veľké ambície, tvrdo na nich pracuje a dvojmesačné prázdniny uňho jednoducho nehrozia!
Niet sa čomu čudovať, seniorský reprezentant Slovenskej republiky v plávaní, je Majstrom Slovenska 2015 v motýliku na 50 a 100 metrov a svoj titul si chce obhájiť aj tento rok, preto sa neustále udržuje v kondícii. Potvrdil to aj nedávny výsledok z podujatia International swim meeting v Berlíne, kde sa mu podarilo zaplávať osobný rekord a celkovo najlepší čas tohto roku na Slovensku, ktorý mal hodnotu 55 sekúnd 23 stotín! Napriek tomu tento vrcholový športovec nezaháľa ani so vzdelaním. Momentálne je študentom bakalárskeho ročníka na Univerzite Komenského, Fakulty telovýchovy a športu so zameraním na kondičné trénerstvo. V nasledujúcom rozhovore mi Juraj prezradil ako sa vyrovnáva s prehrou, ale aj to, akým trénerom by v budúcnosti chcel byť.
Čo potrebuje mať dobrý plavec motýlika?
Dobrý plavec vo všeobecnosti musí mať okrem veľa naplávaných kilometrov, čím zlepšuje technickú stránku výkonu, aj výbornú kondičnú pripravenosť – silovú, vytrvalostnú a rýchlostnú. Motýlik je špecifický svojim vlnením, čiže plavec motýlika musí vynikať rýchlym a silným vlnením nielen po skoku a obrátke, ale aj počas samotného plávania. V tomto plaveckom spôsobe musí byť zosúladená práca rúk s nohami a práca celého tela by mala mať harmonický priebeh. Plavec si udržiava počas celého plávania danej disciplíny jeden rytmus a musí sa tohto tempa držať, aby nenarušil plynulosť výkonu.
Prečo si si vybral práve tento plavecký spôsob?
Ani neviem či som si ho vybral, alebo mi len tak náhodne prišiel do cesty. Môj tréner mi vždy hovoril že budem ,,motýlkar“ a ja som si robil srandu, že to neviem ani plávať. Keď som v ňom zožal prvé úspechy, hneď ma začal baviť a našiel som sa v ňom. Pri plávaní motýlika sa cítim najlepšie, „ako doma“. Venujem sa mu od 14 rokov, keď už boli viditeľné výsledky a pri motýliku plánujem zostať aj naďalej, pretože je mi zo všetkých plaveckých spôsobov srdcu najbližší. Keďže som šprintér ,,motýlkar“, najviac sa mi na ňom páči celková náročnosť po všetkých stránkach. ,,Motýlkarsky“ šprint vnímam ako rýchlu a „agresívnu“ disciplínu, kde hrá veľkú rolu psychická pripravenosť, schopnosť na pretekoch ,,vybuchnúť“ a dať všetky schopnosti do krátkotrvajúceho výkonu. Samozrejme každý plavecký spôsob a jednotlivé disciplíny sú v niečom podobné a zároveň také špecifické.
Plávaniu sa venuješ už dosť dlho. Neomrzel ťa tento šport?
Je prirodzené, že všetky roky, počas ktorých som sa plávaniu venoval, neboli ružové. Keď som s tým začínal, chodil som na tréningy len preto, aby som tam bol, kvôli kolektívu, bol som ešte dieťa. Nebral som to až tak vážne. Až neskôr som sa tomu začal venovať intenzívnejšie a prišli prvé súťaže. Boli aj obdobia, keď som bol de-motivovaný, alebo som hľadal svoje priority. Plávanie napokon vždy zvíťazilo, lebo som našiel dôvody, prečo by som v tom mal pokračovať! Pre mňa má plávanie veľký zmysel do života a viem, prečo to robím. Keď má človek motív a vie prečo danú činnosť vykonáva, určite sa jej tak skoro nevzdá pokiaľ nedosiahne vysnívaný cieľ! Najdôležitejšie je vedieť PREČO robím to čo robím, čím všetkým mi to je prínosom do života po rôznych stránkach a stanoviť si cieľ, ktorý chcem dosiahnuť.
Na čo myslíš, keď súťažíš?
Pred štartom na mostíku sú vo mne stresy a neistota, avšak po samotnom odpískaní pretekov zo mňa všetok stres opadne a začnem sa sústrediť iba na svoj cieľ. Všetky vonkajšie vplyvy ako rodina, kamaráti, priateľka, tréneri, situácia v škole a celkovo v živote je vtedy úplne nepodstatná. V daný moment sa sústredím iba na výkon a som maximálne koncentrovaný! Snažím sa, aby som plával tak ako chcem a aby bolo všetko zosúladené tak ako má byť. Keď sa človek počas samotného výkonu na pretekoch zaoberá vedľajšími faktormi, nikdy sa nebude stopercentne sústrediť na to, na čo má a nedosiahne svoj vytýčený cieľ! Čo je znovu psychická záležitosť. Je to otázka vôľových schopností, usporiadania mysle a toho, ako vie športovec separovať myšlienky a koncentrovať sa.
Ako sa pripravuješ na dôležitú súťaž? Sú to vždy rovnaké tréningy?
Príprava na danú súťaž je vždy odlišná, veľa záleží aj od jej dôležitosti. Ak je to menej dôležitá súťaž, idem z plného tréningu zistiť priebežnú pripravenosť v preteku a ak sa ide na vrcholný pretek sezóny, napríklad na Majstrovstvá Slovenska, alebo na nadnárodné preteky, vtedy tomu s mojím trénerom prispôsobujeme celý tréningový proces. Pripravujem sa prioritne z hľadiska môjho tréningového procesu, stravy, životosprávy aj myslenia. Snažím byť dobre naladený a separovať sa od všetkých zlých vplyvov. V tomto období sa vyhýbam aj všetkým spoločenským akciám a rôznym diskotékam, ktoré narúšajú celú životosprávu a organizmus. Všetky fyzické a psychické aspekty musia byť vyrovnané a stopercentne pripravené na podanie maximálneho výkonu.
Momentálne si seniorský reprezentant Slovenskej republiky v plávaní. Aká úroveň konkurencie je v tejto kategórii?
Čo sa týka mužských disciplín, konkrétne v ,,motýlkarskych“ pretekoch, je podľa môjho názoru konkurencia na slovenské pomery dobrá. Je nás dosť chalanov na každej výkonnostnej úrovni. Navzájom sa podporujeme. Navštevujeme zahraničné súťaže napríklad v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Česku, atď., kde je úroveň konkurencie vysoká, tým pádom už je iná atmosféra a adrenalín v krvi o to vyšší. Keďže mám isté ambície a chcem sa posúvať neustále vpred, porovnávam sa aj so zahraničnými plavcami. Hovorí sa: „Keď chceš patriť medzi najlepších, musíš sa porovnávať s najlepšími!“.
Ktoré štáty sveta a ich reprezentanti sú najlepší v tomto plaveckom spôsobe?
Medzi najlepšie plavecké štáty vo svete patrí Austrália, USA, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko atď. Sú to krajiny ktoré majú neporovnateľne viac obyvateľov a z kvantity sa už ľahšie vyberá kvalita. V týchto krajinách je plávanie národným športom, ako je napríklad u nás futbal. Čo sa týka mojich osobných vzorov, ťažko povedať, že by jeden človek znázorňoval môj plavecký ideál. Skorej môžeme povedať, že si od každého lepšieho plavca zoberiem niečo, čo je vhodné pre mňa. Záleží to od rôznych predispozícií, napr. výška, dĺžka rúk, nôh, alebo trupu, od čoho sa odvíja samotná technika. Ak mám byť konkrétny, je to Phelps, Čavič, Deibler, Korotyshkin, je ich veľa. Nesmiem zabudnúť na môjho bývalého tímového sparing plavca, súčasného držiteľa slovenských rekordov a účastníka pretekov európskeho i svetového charakteru Michala Navaru, s ktorým som mohol trénovať a veľa ma naučil, za čo mu som vďačný.
Ako často sa zúčastňuješ na súťažiach?
Behom sezóny sa súťaží zúčastňujeme prakticky 2-3- krát do mesiaca. Vrcholová súťaž, na ktorú sa pripravujeme celú sezónu je 1, maximálne 2. Ostatné súťaže sú tréningové, alebo prípravné, aby sme zistili stav pripravenosti a vedeli vychytať technické, alebo kondičné deficity.
Aké boli tvoje nedostatky, na ktorých si musel popracovať?
Stále musím na niečom pracovať, lebo svoj vrchol som ešte nedosiahol. Medzi moje nedostatky patria technické záležitosti a vytrvalosť v rýchlosti, ktorá mi chýba v druhej časti disciplíny. Uvedomujem si aj fakt, že nie vždy viem na tréningoch podať maximálny výkon, aj keď sa o to častokrát snažím. Patrím medzi plavcov, ktorí potrebujú pretekársku atmosféru. Na tréningu nepodávam až také intenzívne výkony, ale keď prídem na preteky, atmosféra a náležité okolnosti u mňa vytvoria maximálny výkon, ktorý si predstavujem.
Ktoré ocenenie je pre teba jedinečné?
Zo všetkých úspechov si najviac vážim seniorských titulov Majstra Slovenska. Čo sa týka tohto roku, výborný zážitok bol na súťaži – International swim meeting v Berlíne. Na pretekoch sa zúčastnilo 26 štátov a odhadom cez 1000 účastníkov rôznych vekových kategórií, čiže konkurencia bola výborná! Bol tam aj samotný olympijský šampión z Maďarska – László Cseh. Práve v disciplíne na 100 metrov motýlik som sa v B- čkovom finále dokázal presadiť a zvíťazil som. Celkovo som bol v tejto disciplíne štvrtý, ale podarilo sa mi zaplávať osobný rekord a celkovo najlepší čas tohto roku na Slovensku, ktorý mal hodnotu 55 sekúnd 23 stotín. Aktuálne je to mojím najlepším bodovým výkonom. Od rekordu Slovenska v tejto disciplíne to je stále na 80 stotín sekundy vzdialené.
Pri samotnom súťažení si sleduješ aj čas?
Na pretekoch vidím periférne svojich súperov, čiže približne viem ako som umiestnený. Čo sa týka času, na niektorých súťažiach je umiestnená omega s časomierou na viditeľnom mieste a je vidieť aktuálny čas, čo však narúša moju koncentráciu na daný výkon! V prvom rade sa sústredím na svoj výkon. Sledujem si svoje tempo, ktorého sa musím držať a pri tomto všetkom sa nemôžem sústrediť na iné veci, akými sú napríklad čas.
Ako sa vyrovnávaš s prehrou?
Prehra je pre mňa niekedy lepšia ako víťazstvo. Nadobúdam z nej oveľa väčšiu motiváciu. Niektorí športovci sa s víťazstvom uspokoja. Pri prehre však u mňa vzniká nová motivácia, chuť ešte tvrdšie trénovať a zlepšovať sa, som viac zapálený do víťazstva. Priznám sa, nerád prehrávam, ale aj neúspech má svoj význam. Treba si v každej situácii nájsť kladné stránky a ťažiť z nej. Pri nevydarených pretekoch si s trénerom zanalyzujeme celý môj výkon a všímame si všetky nedostatky, ktoré v ňom boli, či už sú fyzické alebo psychické. Potom sa ich snažíme odstrániť a napraviť dovtedy, kým nie sme spokojní na 110 percent. Na nasledujúcich pretekoch sa ich snažím premeniť na víťazstvo! Toto je však relatívna otázka, nakoľko nesúperím s pretekármi, ale s časom. Mojim cieľom nie je predbehnúť ostatných, ale prioritné je dosiahnuť čo najlepší čas. Stále ma motivuje tréner, moji tímoví kolegovia i staré rekordy SR, ktoré mám pocit, že je na čase oprášiť.
Ako sa udržuješ v kondícii?
Na to, aby som stále výkonnostne napredoval, je potrebné absolvovať 1-2- krát do dňa plavecký tréning. Dôležitá je aj suchá príprava, napríklad v posilňovni. Venujem sa aj atletickým cvičeniam pre rozvoj potrebných schopností. Je to naozaj zložitý proces, ktorý sa líši pri šprintéroch a vytrvalcoch. Keďže som šprintér, nemusím mať naplávaných toľko kilometrov ako vytrvalci. O to viac musím robiť tréningy intenzívnejšie a dôslednejšie.
Momentálne ide leto, ako vyzerá tvoja príprava v tomto období? Dopraješ si oddych celé prázdniny, alebo musíš stále na sebe pracovať?
Nemôžem si dovoliť, aby som vynechal prípravu cez celé leto. Mám isté plány a dvojmesačný výpadok by mi určite nepadol vhod. Je dôležité si na istý čas dať oddych a vypnúť, ale to je otázka, dvoch, troch týždňov. Cez leto sa určite budem udržiavať v kondícii.
Okrem plávania a súťaží sa venuješ aj škole. Študuješ na Univerzite Komenského, konkrétne na Fakulte telesnej výchovy a športu. Tvojou špecializáciou je kondičné trénerstvo. Ako hodnotíš štúdium na tejto škole?
Pre mňa je toto štúdium veľmi prínosné a hodnotím ho maximálne pozitívne čo sa týka mojej nasledujúcej praxe ako trénera výkonnostných a vrcholových športovcov. Má veľmi dobrý vplyv aj na moje súčasné plavecké pôsobenie, lebo veľa vecí, ktoré s nami tréner robí, nám dáva zmysel. Rozumiem prečo máme tréningy stavané tak ako máme a takisto aj celkovej periodizácii tréningového zaťaženia v priebehu celej sezóny. S našou školou som veľmi spokojný, sme vedení najlepšími ľuďmi z praxe, máme množstvo veľmi kvalitných a skúsených profesorov, ktorí sa podieľali na výchove vrcholových športovcov, olympionikov a máme kvalitné vedenie. Keď nás učia tí najlepší, musí sa to zobraziť aj na našich výsledkoch.
Máš už aj zverencov, ktorých trénuješ?
Áno, chceš sa k nim pridať? (smiech). Mám zverencov, ktorých trénujem kontinuálne, ale aj takých, ktorí si ku mne prídu len po radu čo sa týka plaveckého či kondičného tréningu, alebo aj stravy. Ak viem, veľmi rád každému pomôžem! Súčasných zverencov teda mám, ale málo, lebo mi momentálne môj čas neumožňuje, aby som sa naplno realizoval v trénerskej praxi. Tréningy a škola mi zaberajú naozaj veľa času, ale aj na trénerstvo určite príde časom priestor, keď nadobudnem všetky skúsenosti a schopnosti, ktorými by mal kvalitný tréner disponovať. Verím, že v budúcnosti budem môcť naplno pomáhať ľuďom s ich cieľmi, športom i zdravím!
Aký by si chcel byť tréner?
V prvom rade by som chcel byť zodpovedný, dôveryhodný a vzdelaný tréner, ktorý má dlhodobé skúsenosti a vychádza z rôznych vedeckých poznatkov, ktoré vie odlíšiť od súčasných fámov fitness, zdravia a športu všeobecne. Momentálne je toho na trhu veľa a častokrát je to všetko len o dobrom biznise, nie o zdraví ľudí. Ľudia na to doplácajú, lebo o tom nevedia. V prvom rade by som chcel viesť ľudí k zdravému životnému spôsobu. Najlepšie by som sa ako tréner cítil v prostredí vrcholových a výkonnostných plavcov, ktorým som aj ja, lebo by som im najlepšie rozumel a vedel by som sa vcítiť do ich kože.
Aké máš najbližšie plány s plávaním?
V polovici júna sa uskutočňujú Majstrovstvá Slovenska seniorov a juniorov tu v Bratislave, čiže mi vrcholí príprava. Bol by som veľmi rád, ak by som si obhájil titul majstra na 50 a 100 metrov motýľ. Chcem napredovať po výkonnostnej stránke v súťažiach a prípadne by som chcel splniť kvalifikačné limity na rôznych nadnárodných súťažiach, ktoré sa tento rok uskutočnia. Nechajme sa prekvapiť.
V rozhovore mi Juraj prezradil, že jeho aktuálny výkon na 100m motýlik (55,23) je vzdialený 1,04 stotín sekundy od B- limitu (54,19) na Letné olympijské hry 2016 v brazílskom Rio de Ja Neiro, čo sám povedal, nie je med lízať, a preto obdivuje plavcov ktorí už spomínaný limit zaplávaný majú, niektorí dokonca silnejší A- limit. Budeme mu držať palce!
Norika Valušková
