Rubrika – Robím, čo ma baví je veľmi rozmanitá a jedinou jej podmienkou je, že si poctivo vyberá len takých hostí, ktorí naozaj milujú svoju prácu, či koníček. Roman Šimek je zanietený poľnohospodár, ktorý pracuje na poľnohospodárskom družstve v Dojči ako traktorista.
Napriek tomu, že pre veľa mladých ľudí v dnešnej dobe, nie je táto práca atraktívna, pre Romana to znamená robiť naozaj to, čo ho baví. Už od detstva mal k poľnohospodárstvu blízko, vozieval sa na traktore so staršími a vzor videl vo svojom starom otcovi a v strýkoch. Pochádza zo Senice, ale k dedinskému životu má veľmi blízko, lebo časť jeho rodiny pochádza z Kútov. Verím, že vám prinesieme ďalšiu inšpiráciu v tom, že je dôležité nebáť sa venovať svoj čas tomu, čo vás najviac láka, aj napriek názorom iným, alebo trendom dnešnej doby. Výsledok je krásny, budete stávať s radosťou do práce tak ako Roman. To, čo mu môžeme s istotou závidieť je, že nespadá do rýchleho tempa každodenného života, ale je v blízkosti prírody a stará sa o to, aby sme mohli pravidelne dostávať chlieb. Viac sa dočítate v rozhovore, ktorý sa uskutočnil práve v období žatvy, najdôležitejšieho obdobia pre poľnohospodárov!
Prečo si si vybral toto povolanie? Čo ta k tomu viedlo?
K poľnohospodárstvu som mal blízko už odmalička, pretože starý otec a strýkovia pracovali na vtedajšom Štátnom Majetku. So starým otcom som sa v traktore vozieval ako 1-ročné dieťa a keď ma z neho chceli vybrať, rozplakal som sa. Traktor bol proste srdcová záležitosť. Ani som vlastne nerozmýšľal, že by som bol niečím iným ako traktoristom. Skončil som aj s hokejom, ktorému som sa v detstve chvíľu venoval, lebo som namiesto letnej prípravy trávil radšej leto u starých rodičov v Kútoch a motal som sa okolo traktorov a kombajnov na poli.
Mal si už odmalička vzor v podobe starého otca a strýkov…
Mojimi vzormi boli a stále sú starý otec a strýko Anton, ktorí mi čoraz častejšie požičiavali volant a učili ma nielen stroje ovládať, ale si ich aj opraviť. Snažil som sa od nich čo najviac odpozerať, pretože ich tiež práca veľmi bavila a išla im od ruky.
Čo sa ti vtedy na dedinskom živote najviac páčilo? Nechýba ti?
Na dedine je človek viac vonku, na vzduchu. Našťastie moji rodičia vlastnia chatu so záhradou kúsok od Senice a tam trávime voľný čas. Aj do Kútov sa stále rád vraciam. Mám tam skvelú rodinu aj veľa kamarátov!
V dnešnej dobe majú mladí ľudia o túto prácu menší záujem. Určite to je dnešnou modernou a technickou dobou. Čo na to hovoríš ty? Vnímate to u vás v práci?
Medzi mladými panuje väčšinou až pohŕdavý názor, že je to špinavé, alebo dokonca smradľavé povolanie. Netvrdím, že sa sem-tam poriadne nezašpiním, ale keď stroje poslúchajú, celý deň presedím v pohodlnej, utesnenej a klimatizovanej kabíne. Ďalšia vec, čo ma vyslovene mrzí, je ako sa ľudia stavajú k poľnohospodárom. Sťažujú sa, že im jazdíme okolo domov a prášime im na okná, volajú na nás policajtov, keď vynesieme trochu blata na cestu. Nadávajú na kombajny, keď sa v lete presúvajú po cestách. Úplne zabudli ako a z čoho sa vyrába chleba a že niekto to semeno musí zasiať, dať mu výživu a nakoniec ho zožať.
Myslíš, že sa to časom obráti a ľudia si predsa len nájdu cestu k poľnohospodárstvu?
Myslím si, že časy, keď bol kombajnista hrdina, sú už dávno preč. Ľudia majú iné hodnoty. Nemám im to za zlé, je to dobou. O to viac ma teší, keď vidím na poli malého chlapca, ktorý sa chce povoziť na traktore a som rád, že sa ešte pár takých nadšencov pre túto prácu nájde.
Prečo je táto práca pre teba najlepšia? Čo ti pri jej vykonávaní robí najväčšiu radosť?´
Páči sa mi, že nepoznám, čo je to stereotyp. Každý deň je iný, prináša nové situácie a výzvy. Aj technika sa rýchlo vyvíja, takže sa v podstate stále učíme naplno využiť jej potenciál.
Aktuálne pracuješ v Dojči na PD už skoro piaty rok. Tvojou hlavnou pracovnou náplňou je, že robíš traktoristu. Aké stroje konkrétne používaš?
Keď som nastúpil na PD v Dojči, pridelili mi starší traktor John Deere 6820, ktorý po 3 rokoch vystriedal úplne nový John Deere 6130M. Pred týždňom ubehli 2 roky, čo som si ho priviezol od predajcu. Ťahám s ním náves, postrekovač, rozmetadlo priemyselných hnojív, rozmetadlo maštaľného hnoja, obracač a zhrňovač krmovín, valce a podľa potreby aj ostatné náradie, ktoré traktor zvládne.
Ako si spokojný s touto prácou na PD v Dojči?
V Dojči som nadmieru spokojný. Našiel som tam, čo som hľadal. Mám traktor, s ktorým jazdím iba ja. Je to na skok zo Senice, kde bývam. Myslím si, že v mojom odbore mám aj nadštandardné platové podmienky. A v neposlednom rade som súčasťou výborného kolektívu, vrátane vedenia a manažmentu podniku, ktorý ma hneď prijal.
Tvoja práca je aj tvoja veľká vášeň v súkromí. Viem, že si vášnivý zberateľ traktorov…
Zbieram modely poľnohospodárskej techniky v mierke 1:32. V zbierke mám 75 kusov techniky, z toho 34 traktorov. Vo voľnom čase, hlavne v zimných mesiacoch, keď je menej práce, hľadám informácie o technike na internete, čítam prospekty z výstav a mám predplatený mesačník ,,Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve“.
Ako vyzerá tvoj klasický pracovný deň?
Do práce chodím väčšinou na 7:00. Od siedmej do ôsmej máme tzv. smenovú údržbu, čiže si idem dotankovať traktor, skontrolujem a pripravím si náradie, s ktorým budem pracovať a okolo ôsmej sa vyráža do terénu. Obedovú pauzu máme od 11:30 – 12:00. Obedy nám vozia do podnikovej jedálne. Po obede sa pokračuje na poli. Končíme podľa potreby okolo 18:00 – 19:00 hod. V žatve to býva aj neskoršie, vtedy sa pracuje dokiaľ nepadne rosa.
V lete jazdíš aj na kombajnoch a teleskopických manipulátoroch. Je to fyzicky náročná práca?
Fyzicky určite nie, lebo sa jedná o nové stroje, ktoré majú uzavretú kabínu s klimatizáciou, rádiom a podobne. Kombajn je trošku náročnejší na údržbu a nastavenie kombajnu pri samotnom zbere. Pri teleskopických manipulátoroch musí človek dávať hlavne pozor na materiál, s ktorým sa manipuluje.
Ako hodnotíš tohtoročné obdobie žatvy? Predsa len je to najdôležitejšie obdobie, keď žnete plody vašej celoročnej práce…
Tento rok nám dáva trošku zabrať hlavne nestále počasie. Keď bolo pekne, obilie ešte nebolo dozreté a keď už by sa dalo žať, tak nám každú chvíľu zapršalo. Potom čakáme, kým zrno v klasoch vyschne na požadovanú hodnotu a stráca medzitým na kvalite. Repku olejnú sme pozberali s rekordným výnosom. Pšenica sa javí tiež celkom dobre, ale zrno má horšiu kvalitu, čo znamená nižšiu výkupnú cenu. Osivová raž si udržala svoj štandard a do jačmeňa jarného sme ešte nezakosili.
Vidíš rozdiel úrody/podmienok vtedy, keď si s touto prácou začínal v porovnaní s tým, ako sme na tom dnes? Zmenilo sa niečo za posledné roky?
Úrody sú závislé z veľkej miery od počasia, takže každý rok je úplne iný. Čo sa zmenilo za tých 15 rokov, čo pracujem v poľnohospodárstve, je technika, ktorá je výkonnejšia a spoľahlivejšia, čo urýchľuje žatvu. Kedysi trvala žatva aj 6 týždňov! Dnes, pri stálom počasí, je za 10 dní zrno pod strechou.
Máš nejaký nesplnený pracovný sen?
Chcel by som niekedy absolvovať napríklad exkurziu na farme buď v Amerike, alebo v Austrálii a vidieť naživo to, čo poznám len z videí na internete. Rád by som navštívil továreň na výrobu traktorov a inej techniky. Minulý rok som bol napríklad na najväčšej výstave poľnohospodárskej techniky v Európe AGRITECHNICA v nemeckom Hannoveri, ktorú som si fakt užil.
Máš malého syna. Chcel by si, aby aj on inklinoval k tejto robote?
Môj syn bude mať 3 roky a už ho to trošku chytá. Páči sa mu aj kombajn aj traktor, čo ma samozrejme teší. Keď sa so mnou vozí v traktore, ťahá za páčky, točí volantom a najradšej trúbi klaksónom. Keby aj nešiel mojou vyšliapanou cestou, hnevať sa nebudem. My ho budeme s partnerkou podporovať vo všetkom čo si vyberie.
Som rada, že sme vyspovedali ďalšieho hosťa, ktorý robí to, čo ho baví. Vieš si predstaviť, že by si robil niečo iné? S čím stávaš ráno do práce ?
Bol som skúsiť robiť aj niečo iné. Jazdil som 2 roky ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, ale potom som sa vrátil naspať k tomu, čo milujem. Za volant traktora. A momentálne na tom nechcem nič meniť. Ten pocit, keď ráno vstaneš a tešíš sa do práce je na nezaplatenie!
