Výstava Záhorského múzea v Skalici venovaná štyrom desiatkam pre Skalicu v mnohých oblastiach zlomovým rokom (od začiatku 50. do konca 80. rokov 20. storočia) umožňuje ohliadnutie sa za nimi prostredníctvom fotografií troch so Skalicou spojených autorov.
Historické mesto Skalica prešlo vo svojom vývoji mnohými dynamickými obdobiami, žiadne však nezmenilo mesto tak výrazne, ako obdobie začínajúce po druhej svetovej vojne. V Skalici s tradičným poľnohospodárskym charakterom, vinohradníctvom a remeslami začalo vznikať silné priemyselné zázemie (Závody valivých ložísk, Odevné závody, Komunálne služby, Dopravostroj, Pozemné stavby, Okresný stavebný podnik a ďalšie, rozrástol sa závod Tekla). Od 19. storočia do roku 1950 sa počet jej obyvateľov takmer nemenil, po roku 1950 sa zvyšoval takým tempom ako nikdy v histórii. Do roku 1980 dosiahol počet 13 833, vzrástol o vyše 8 000 obyvateľov. Individuálna i kolektívna bytová výstavba sa sústreďovala v bezprostrednej blízkosti historického jadra a zároveň vznikali nové, rozširovali sa jestvujúce objekty občianskej vybavenosti: nemocnica, zimný štadión, školy, škôlky, zdravotné stredisko, komunikácie. V roku 1960 stratila Skalica štatút okresného mesta, nedostávalo sa jej toľko finančných prostriedkov na prestavbu, a tak sa podarilo vyhnúť veľkoplošným asanáciám historického centra. Stavalo sa prevažne v okrajových polohách mesta, kde bola výstavba menej náročná a lacnejšia ako v jadre, a to zostávalo neporušené takmer do 70. rokov 20. storočia. Postupne prišlo k asanáciám, pri ktorých zanikol Malý rínek, ulica Pod mestskou zďou, bloky ulíc Potočnej a Boorovej pre rozšírenie nemocnice, pre výstavbu troch obchodných domov a novostavbu poštového úradu časť ulice Potočná, ďalšia pre mestské trhovisko. Za farským kostolom bol na mieste historickej zástavby postavený Dom služieb (dnes Okresný súd) a iné nové objekty.
I napriek zásahom ostala historická Skalica vo veľkej miere zachovaná a nestratila historické, urbanisticko-architektonické a umelecké hodnoty, ktoré ju v rámci svojho typu historických miest na Slovensku stavajú na popredné miesto.
Výstavu tvorí takmer dvestopäťdesiat fotografií autorov Fridricha Leopolda Slatinského, Jána Pardubského a Františka Tomíka. Fridrich Leopold Slatinský sa do Skalice prisťahoval v roku 1957 a stala sa po ťažkých životných skúškach domovom jemu i jeho rodine. V Skalici naplno rozvinul svoju záľubu vo fotografovaní, ktorej sa venoval od svojej mladosti. Pracoval vo fotografickom krúžku v Grafobale, prezentoval sa a získal viacero ocenení. Časť jeho fotografickej pozostalosti sa nachádza v Záhorskom múzeu v Skalici. Systematickým fotografickým mapovaním mesta a jeho premien sa väčšinu svojho života ako komunálny fotograf, fotograf Záhorského múzea i Mesta Skalica zaoberal Ján Pardubský. Skalica a jej obyvatelia boli nosnou témou jeho tvorby, počas pôsobenia v Záhorskom múzeu obohatenej dokumentáciou historického dedičstva a reprofotografiou. Tretím autorom je umelecký fotograf a vysokoškolský pedagóg, člen porôt a kurátor fotografických výstav, v Bratislave žijúci skalický rodák František Tomík. So Skalicou zostal v spojení a jej fotografovaniu sa venuje počas svojich návratov, kedy z vyplývajúceho odstupu o to intenzívnejšie vníma a zachytáva zmeny v rodnom meste.
Miesto: Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, Skalica
Dátum konania: piatok 21. októbra 2016 o 16.00 hod. – výstava potrvá do 25. novembra 2016
Kurátori výstavy: PhDr. Viera Drahošová, Mgr. Róbert Svíba
