Na konci leta 2015 sa vytvorila skupinka študentov, ktorá sa podujala sprevádzať návštevníkov malackých pamiatok. Prvý raz si sprevádzanie vyskúšali na septembrovej vlaňajšej Malackej šošovici a tiež pri príležitosti sviatkov pamiatky zosnulých a všetkých svätých. Zloženie sa menilo a aktuálne má Mestské centrum kultúry k dispozícii sedem mladých sprievodcov, z toho päť dievčat.
Tento rok sprevádzali na Historických potulkách Malackami vo februári i v lete, dvakrát na Malackej šošovici a počas letných víkendov aj v zámku. Posledným podujatím bolo opäť “dušičkové” sprevádzanie pred dvoma týždňami. Získali mnoho skúseností, veď sprevádzali na ôsmich podujatiach, ktoré navštívilo spolu takmer štyristo ľudí. Ak k tomu prirátame víkendových návštevníkov zámku počas júla a augusta, dostaneme sa približne k tisícke.
Potulky na starom cintoríne. Február 2016
Pre všetkých sprievodcov to bola nová skúsenosť. Verejne vystúpiť, stretnúť mnohých ľudí, zažiť rôzne reakcie. Niektorých z nich sme oslovili, aby nám sprostredkovali svoje dojmy zo sprevádzania.
Isabel de Pasquale: “Reakcie ľudí sú takmer vždy pozitívne. Počas sprevádzaní som sa stretla už s mnohými ľuďmi, niektorí prejavovali väčší záujem o výklad, iní chceli vidieť skôr iba pamiatky. V obidvoch prípadoch sú ľudia však veľmi milí a prívetiví, zväčša sú prekvapení, že sme také mladé. Nakoniec nám zvyknú popriať veľa šťastia.” A dodáva aj vtipnú situáciu, keď “malého chlapca v zámku najviac zaujímali kosti dinosaurov a chcel, aby sme ho kontaktovali, ak na niečo natrafíme.” Michala Kuklovského, ktorý sprevádzal počas tohtoročného leta, pozitívne prekvapil počet zahraničných turistov v zámku.
Potulky vo farskom kostole. Leto 2016
Pridáva sa aj Lucia Valentová: “Sto ľudí, sto chutí ale takmer po každej prehliadke sa nájde nejaký ten človek, čo vás pochváli, a teda aj povzbudí, a to je milé.” Tiež spomenula jednu vtipnú situáciu. “Nezabudnem na to, ako sme s kamarátkou nevedeli otvoriť dvere do Pálffyovskej izby. To bolo už večer na letných potulkách a so skupinkou ľudí sme vybehli hore pred izbu aj s kľúčami. Odomykáme prvé dvere, nič. Druhé, nič. Trochu sme znervózneli a skúsili to celé ešte raz. Nič. Tak som rýchlo vybehla dolu po pomoc, Iza sa zatial pokúšala ľudí niečim zabaviť a nakoniec sme zistili, že dvere stačilo iba otvoriť, neboli vôbec zamknuté.”
Potulky v zámku. Leto 2016
Zažili aj nepríjemné chvíle? “Asi iba tá, keď ma prepadla tréma,“ odpovedá Lucia. S tým súhlasí aj Alžbeta Kurinová: “Najnepríjemnejšie chvíle zažívam, keď ma prepadne tréma a vypadnú mi všetky informácie. Preto mám rada sprevádzanie vo dvojici, keď sa môžeme vzájomne podržať a podporiť.” Isabel si spomenula na svoje prvé sprevádzanie v živote: “Jeden starší pán ma skritizoval, že ma nebolo dobre počuť. Povedal to však takým nepríjemným spôsobom, že mi takmer skazil celé moje nadšenie, ktoré som vtedy do toho vkladala. Avšak aj to možno prispelo k môjmu posunu dopredu v tejto oblasti.” Alžbeta dopĺňa ešte jednu situáciu: “Asi najväčší adrenalín počas sprevádzania som zažila, keď sme pár minút pred začatím prehliadky v kryptách zistili, že dole nefunguje svetlo. Najprv sme si mysleli, že návštevníci budú nespokojne šomrať na sťažené podmienky, ale svetlo bateriek dodalo tomuto miestu tú pravú tajomnú atmosféru, ktorú tu ľudia očakávali.“
Krypty počas Malackej šošovice. Máj 2016
Kde sa im najlepšie sprevádza? Lucia najradšej sprevádza v kryptách. “Napriek tomu, že tam vždy poriadne vymrznem, má to tam pre mňa taký iný nádych ako na ostatných miestach,“ vysvetľuje. Miriam Siváková má rada Čierny kláštor: “Vždy sa pristihnem, ako pri nepočúvaní kázne si predstavujem jeho pôvodný interiér. A najobľúbenejšie miesto sú pre mňa cintoríny, hlavne starý. Vždy tam nájdem pokoj a ticho. Dokonca, vďaka sprevádzaniu cez Dušičky, som si cintorín obľúbila aj sprevádzať.” Isabel: “Pamätám si ako som pred mnohými rokmi prvýkrát zavítala na malacký cintorín. Už vtedy som si všimla zaujímavé náhrobky hlavne z architektonického hľadiska a samozrejme zaujímavé mená. S rodičmi sme zvykli vymýšľať naše vlastné príbehy, komu patrili tieto pomníky. A dnes o niekoľko rokov neskôr – som rada, že viem presne komu patrili a zaujímavé „pikošky“ k významným osobám, ktoré sú tu pochované. A možno aj preto, hoci to znie zvláštne, najradšej sprevádzam na cintoríne. Avšak večerné potulky po celých Malackách majú tiež svoje čaro a vrelo ich odporúčam.”
Ako hodnotia sprievodcovia uplynulé obdobie sprevádzania? Michal: “Hodnotím ho pozitívne. Naučil som sa veľa o histórii Malaciek a o Pállfyovcoch.” Alžbeta: “Sprevádzanie ma obohatilo v rôznych oblastiach. V prvom rade mi určite rozšírilo vedomosti o histórii Malaciek a priviedlo ma na rôzne zaujímavé miesta. Taktiež mi dodalo väčšiu odvahu pri prejave na verejnosti.” Lucia: “Predtým som sa skoro vôbec nezaujímala o históriu Malaciek, takže mi to zmenilo celkový pohľad na naše mesto. Teraz keď idem po meste, už neprechádzam len tak, ale si spomeniem a viem približne, čo, kde, ako bolo a je, a to je super.” Miriam: “Tento rok nášho sprevádzania hodnotím veľmi pozitívne. Myslím si, že za ten rok sme naše sprevádzanie priviedli na celkom dobrú úroveň. Baví nás to čím ďalej viac a ľudia nám taktiež pribúdajú. Mne osobne sprevádzanie pomohlo viac spoznať Malacky, v ktorých žijem odmalička. Vďaka poznaniu histórie som si Malacky začala viac vážiť.“ Isabel: “K sprevádzaniu som sa dostala úplnou náhodou. A som veľmi rada, že som sa do toho pustila. Posunulo ma to nielen v oblasti poznatkov o mojom meste a histórii, ale určite mi to zlepšilo aj môj verbálny prejav a celkové vystupovanie. Navyše sme spolu so všetkými ostatnými sprievodcami vytvorili skvelý tím. Často spolu podnikáme rôzne výlety a akcie s cieľom rozšíriť naše poznatky o dejinách Malaciek alebo aj iných miest.”
Zámocký park. Leto 2016
Čo z histórie Malaciek ich najviac zaujalo? Isabel: “Vždy, keď si pozerám podklady k novému miestu tak ma prekvapia zaujímavé fakty o na pohľad takmer nevšedných stavbách v Malackách. Tiež ma prekvapilo, koľko významných osobností je pochovaných na našom cintoríne – poslanec uhorského snemu, vynálezca preháňadla, umelci, predkovia Joža Ráža. Zaujal ma aj fakt, že na mieste františkánskeho kostola stál kedysi lovecký kaštieľ. Fotografie starých Malaciek upútajú tiež vždy moju pozornosť – ako veľmi sa zmenili.” Alžbeta
neuvádza nič konkrétne, ale “so spoznaním dejín nášho mesta sa mi naň úplne zmenil pohľad.” Lucia: “História Malaciek je celá zaujímavá, ale jednoznačne najlepšie sú tie „pikošky“.
Potulky na cintoríne. Október 2015
Zhodli sa, že chcú v sprevádzaní pokračovať a chcú sa zlepšovať. Budeme mať možnosť posúdiť to, najbližšie na najbližších potulkách, ktoré budú v druhej polovici februára. V čom vidia sprievodcovia rezervy alebo aké majú návrhy na zlepšenie sprevádzania? Miriam: “Propagácia, propagácia, propagácia. Ale tým netvrdím, že nie som spokojná s počtom ľudí. No stále si uvedomujem, že neinformovaných ľudí tu je stále veľa a som si istá, že sú medzi nimi tí, ktorí by veľmi radi prišli a sami by prispeli svojimi zážitkami a príbehmi. A takisto prilákať našich kamarátov a podeliť sa s nimi o informácie v meste, v ktorom žijeme, či ktoré často navštevujeme.” Alžbeta: “Zišlo by sa nejaké označenie pre sprievodcov. Napríklad nejaké štítky alebo vizitky.” Isabel: “ Dôležitá je určite reklama a väčšia informovanosť ľudí o akciách, ktorých sa môžu zúčastniť. Myslím si, že aj Pállfyovský kaštieľ by sa dal ešte veľmi dobre využiť a lepšie spropagovať turistom. Zrekonštruovaním ďalších miestností v ňom by sme tiež oživili turizmus v Malackách. Našim cieľom je určite pritiahnuť nielen Malačanov, ale aj ľudí z okolitých obcí a miest. Veríme, že sa nám to podarí.”
Ak sa nájdu mladí dobrovoľníci, ktorí by sa chceli zapojiť do sprevádzania, môžu sa obrátiť na súčasných sprievodcov alebo na Mestské centrum kultúry Malacky (muzeum@mckmalacky.sk).
Martin Macejka, článok vyšiel na webe Malacké pohľady
