Na úvod si treba ujasniť jedno. Som plavec. Na plaváreň chodím plávať. Nie som mamička s dieťaťom, ani tínedžer nadopovaný cukrom z koly a nadmierou voľného času. Plávať chodím pravidelne – tzn. keď sa mi dá a chce. Píšem teda za seba.
Článok nám zaslal čitateľ Mikuláš Fajnor.
Na začiatku boli hlavy
Rekonštrukcia senickej plavárne pred viac ako rokom bola jednoznačne nevyhnutná, čo musel vidieť aj slepý so šedým zákalom. Staré vybavenie, prehistorické sprchy (aspoň tie mužské), nemoderné šatne, nedostatočná izolácia a slabá filtrácia. Najvyšší čas na zmenu. Preto dalo pár múdrych hláv hlavy dohromady – lebo viac hláv – viac rozumu – a hlavné rozhodnutie vyhlásil miestny pohlavár. Plaváreň prejde rekonštrukciou. Rozlúčka bola symbolická – štafetou.
Obdobie očakávaní
V tomto – pre mňa smutnom – období som bol nútený hľadať alternatívu v najbližšom okolí. A možno ani nie tak najbližšom. Vyskúšal som plaváreň na Myjave, v Starej Turej, Břeclavi, Bratislave aj aquapark v Uherskom Hradišti a Senci. O plavárni v Trnave som počul strašné veci – nuž som tam ani radšej nešiel. Najväčšou útechou mi zo začiatku bol aquapark v UH, ktorý svojimi možnosťami, cenou, technickým vybavením aj modernosťou veľmi vyhovoval mojim plaveckým potrebám – plavecký nepreplnený 25m bazén, dobrá cena, primeraná teplota vody (chladnejšia – pre plávanie potrebná), rozdelené plavecké dráhy (čiže sa nestávalo, že by vám tučný chlapec naháňajúci nafukovaciu loptu skrížil cestu a vy ste museli vykonať úhybný manéver často aj s priglgnutím). A k tomu parná sauna v cene – och <3. No aj to bolo málo na to, že som bol nútený kvôli tomuto luxusu cestovať 50km tam a späť. Neskôr sa počas roka otvorila aj plaváreň na Myjave, ktorá bola zatvorená kvôli istým sanačným procesom, a mne tak umožnila ekonomickejšie uspokojovať svoju plávaciu potrebu. Hoci v porovnaní s UH nedosahovala rovnaké kvality (teplá voda v bazéne, staršie vybavenie, v sprchách najskôr tiekla iba vriaca a o saune môžete iba snívať), tento ekonomický variant ma nakoniec dohnal až po zakúpenie permanentky. Napriek tomu som v duši stále cítil istý nepokoj a podvedome som upieral zrak k mestskej plavárni v Senici. Nakoniec som sa po viac ako roku dočkal. Znovuotvorenie bolo symbolické – štafetou.
Otvorenie – knižný román
Moje prvé pocity pri vstupe na plaváreň boli ako z knižného románu – plné očakávania a lásky. Už pri prechode cez moderné sklenené dvere som stratil dych. Kovová búda, kde teta pokladníčka žila za svojím malým okienkom, zmizla. Namiesto nej obrovský moderný svieži pult s monitorom a naľavo dokonca televízor. Na pravej strane stoličky a stoly, opäť! televízor a lavica oddeľujúca vstupnú časť na plaváreň. Celá kompozícia okrem tety pokladníčky sa zmenila. Avšak v tomto novom šate i daná teta omladla a pribrala na kráse. Cena vstupného na plaváreň sa zdvojnásobila – z pôvodných 1,25 eur za hodinu plávania na 2,50 avšak iba v prípade, že máte trvalý pobyt v Senici. Ak ste príchodzejší z iných krajov alebo okolitých dedín, cena za osobu od 15 do 62 rokov je ešte o 50 centov vyššia. Našťastie sa však spomenutá dĺžka pobytu na plavárni nedodržiava príliš striktne. Oficiálnu hodinu plávania máte ešte predĺženú o 15 minút na sprchu a prezlečenie sa, nikto vám však hlavu neodtrhne, ak si sušíte vlasy o 5 minút dlhšie. Vynikajúce! Viem totiž o čom hovorím a neraz sa mi stalo, že som kvôli ultramoderným čipovým náramkom v iných inštitúciách utekal z plavárne alebo aquaparku bosý a polonahý a musel sa obliekať až za turniketom, pretože sa nás v sprchách zišlo práve viac. A navyše ten stres stále kontrolovať čas! Kvôli stresu som predsa na plaváreň neprišiel! Za toto si Senica zaslúži veľké a významné plus.
Šatne – malé i veľké
Po zaplatení som sa vybral uličkou do šatní. Po ceste sa na mňa ešte usmiali odkladacie skrinky na cennosti a už som bol za dverami, kde na mňa opäť čakala pozitívna zmena. Moderné šatne, veľké zrkadlá, fény na vlasy, všetko nové. Jediné, čo ma mierne znepokojilo bola veľkosť skriniek – sú tu totiž dva typy. Veľké a malé. Tie veľké sú úplne v poriadku, je tam dostatok miesta na uschovanie aj objemnejších vecí, prípadne kabátov a pod. Tie malé sú malé. Možno dostatočné v lete, keď človek nemá príliš veľa oblečenia, ale ak máte bundu alebo kabát+topánky, batoh a ešte iné oblečenie, sú jednoducho príliš malé.
Sprchy – neveril som, že sa to ešte niekedy stane
Po prezlečení som sa vybral do spŕch, kde som neveril, že sa to ešte niekedy stane. Sprchy totiž nemajú podľa moderných trendov všade osádzané samovypínacie tlačidlá, ktoré musíte stále stláčať, aby na vás tiekla voda, ale klasickú batériu, kde si môžete nastaviť nie len silu prúdu ale aj teplotu vody! Je to naozaj veľká výhoda oproti napríklad Myjave, kde keď raz tiekla horúca, tak tiekla horúca a nič ste s tým nezmohli. A to už nehovorím o plavárni na Pasienkoch v Bratislave, kde sila prúdu vody po stlačení tlačidla je priamo úmerná sile odrazených kvapiek chlapíka močiaceho na pisoári. Okrem toho sa v Senici nachádza v sprchách aj dostatočné množstvo vešiakov a poličiek na šampóny a osušky, čo tiež nebýva zvykom a dá sa hodnotiť jedine kladne. Nové toalety dokonca s toaletným papierom (kto chodil, vie) už spomínať nebudem.
Plaváreň – áno
No a konečne – samotná plaváreň. Musím povedať, že áno. Áno, je pekná. Áno, mať v cene tobogány a vírivku nezamrzí. Áno, teplota vody sa mierne zvýšila, čo plavcov zarmúti a rekreantov poteší. Áno, malé deti si už môžu močiť zvlášť do vlastného bazénika. Áno, mohla by byť rozdelená aspoň na dve časti- pre plavcov a rekreantov (napríklad navečer). Áno, k dokonalosti by som pridal parnú saunu z Uherského Hradišťa, ale buďme realisti. Áno. Áno, áno, áno. Za mňa 3x áno plavárni v Senici. Hoci nie je dokonalá, je to momentálne asi najlepšia plaváreň nielen na Záhorí, ale aj v širšom okolí. Pozdravuje vás a lúči sa doplávania
