Vitajte pri čítaní ďalších riadkov rubriky – Robím, čo ma baví! Do tretice všetko dobré a to sme si povedali aj pri vyberaní ďalšieho hosťa. Opäť totiž ostaneme u ľudovej hudby a pri niečom tradičnom slovenskom. Veď to by sme si mali vážiť ako soľ!
Daniel Štermenský z dedinky Sekule hrá na fujare, no pochváliť sa môže aj tým, že ich dokonca sám vyrába! Z čistej zvedavosti a kráse k zvuku fujary, ktorú objavil ako dieťa, sa stala vášeň na celý život. A nielen to, Daniel berie svoje hobby ako skutočné poslanie, chce totiž uchovať zvyky a slovenskú ľudovú hudbu aj v dnešnej modernej dobe. A ako sa tomuto remeslu naučil tu u nás na Záhorí? Dozviete sa v nasledujúcich riadkoch! Nech sú vaše sviatky požehnané a krásne!
Fujara je tradičný symbol slovenskej ľudovej hudby. Ty na ňu nielen hráš, ale dokonca ju aj vyrábaš! Koľko je na Slovensku približne výrobcov fujár?
Keď som bol na stretnutí fujaristov naposledy v Čičmanoch, tak nás tam bolo okolo 60 fujaristov, ale verím, že ich je viacej, lebo stále stretávam veľa nových záujemcov. Teší ma, že sa fujara dostáva do popredia v slovenskej kultúre, lebo je to naozaj obdivuhodný nástroj, ktorý je dokonca už od roku 2005 zapísaný do UNESCA, takže sa môžeme pochváliť, že aj my máme náš slovenský hudobný nástroj! To ale nie je len fujara, ale aj rôzne pastierske píšťaly, ktorých výrobe sa venujem, gajdy, trombity a ďalšie…
Kto ťa k tomuto remeslu priučil?
Slovenský folklór sa mi páčil už odmalička, bolo to pre mňa zaujímavé a pamätám si ako malý, možno som mal asi tri roky, keď som na Dvojke prvýkrát pozeral reláciu, ktorá chodí dodnes. Volá sa – Živá panoráma a pozerali sme to spolu s prababičkou. Tam som počul prvýkrát zvuk fujary. Uložil sa mi do pamäti a stále som rozmýšľal, čo je to za zvuk. Keď som bol väčší, na jarmoku na Myjave som začul tento zvuk opäť. Zbadal som tam takého postaršieho pána v kroji ako na nej hral a vtedy som konečne zistil k akému nástroju ten zvuk patrí! Hrozne sa mi to páčilo a chcel som si fujaru ihneď kúpiť, lenže som na ňu nemal toľko peňazí tak som si povedal „raz si možno takú fujaru vyrobím“. Postupom času som na to zabudol, až jedného dňa, bolo to pred tromi rokmi, som už od nudy nevedel čo, tak som si povedal, že si tú fujaru idem konečne vyrobiť!
Ako samouk si si začal hľadať všetky postupy?
Na internete som začal hľadať nejaký návod a aj som našiel. Najprv som si to vyskúšal na plastovej trúbke, naniesol som všetky rozmery, vyrezal a fúkol a ozval sa mi ten úžasný zvuk! Bol som taký šťastný až mi slzy tiekli od radosti, že sa mi to podarilo. Postupom času som začal s výrobou, ale nebolo to ono. Neskôr som natrafil na fujaristu Ľuba Dubovského, ktorý je tiež výrobcom fujár a pastierskych píšťal, ale je aj vynikajúcim hráčom. Povedal mi o fujare viacej ako bolo písané na internete, aj hru mi podrobnejšie vysvetlil, za čo mu veľmi ďakujem…A hneď som bol o niečo múdrejší. Začal som tomu venovať ešte viacej času, na internete som našiel jedného majstra, ktorý je môj vzor vo výrobe – Paľka Smutného z Dúbrav z Podpoľania. Vyhľadal som si jeho video, na ktorom vysvetľuje niečo o výrobe, niečomu som rozumel, niečomu nie. Najprv som nemal odvahu ozvať sa mu, ale po čase som sa osmelil a bol veľmi prekvapený, keď som mu povedal, že ma zaujíma výroba fujár a vôbec nerozumel, odkiaľ som sa dopočul na Záhorí o fujare…Bol veľmi ochotný a dohodli sme sa, že sa aj stretneme. Prišiel som k nemu a bol to môj najväčší zážitok! Nechcelo sa mi odtiaľ ani odísť. Odvtedy si stále radíme pri výrobe a sme ako bratia. Od tohto stretnutia je fujara moja srdcová záležitosť.
Koľko trvá kým vyrobíš jeden tento unikátny slovenský hudobný nástroj?
Výroba tohto nástroja nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Je to dosť zložitý proces výroby, keď to zoberiem od úplného začiatku ako drevo odpílime. Drevo sa používa z bazy čiernej, najčastejšie potom jaseň, agát, javor… Drievko nám musí vyschnúť, to trvá asi dva až tri roky, potom sa začína opracúvať a to je vŕtanie, ošúpanie od kôry, potom hobľovanie, brúsenie, výroba tónotvorného okienka (hlásnice), výroba kanálika a klátika na nasmerovanie vzduchu na hranu v okienku, výroba vzduchovodu – to jest postranná trubica, do ktorej sa fúka. Potom nasleduje rozmeranie hmatových dierok a finálna úprava, to je zdobenie vyrezávaním, vypaľovaním kyselinou dusičnou, alebo aj iným spôsobom výzdoby a nakoniec je to šelakovanie a olejovanie fujary. Toto je tiež dôležitý úkon, ktorým fujaru impregnujeme proti zrážaniu vlhkosti a trvá to si tak 2 až 3 týždne (ako komu).
Je každá fujara iná? Odlišuje sa od ostatných?
Každá fujara je iná, nikdy sa nepodarí vyrobiť takú istú. Výsledok ovplyvňuje veľa faktorov, či už ako rástlo drevo, ako schlo, ako bola fujara robená atď. Ornamentálna časť môže byť rovnaká, ale čo sa týka zvuku tam to nie je také. Možno sa niekomu podarilo spraviť fujaru s rovnakým zvukom, ale aj ten nemusí byť rovnaký, vždy sa tam niečo nájde, čo fujaru odlišuje od druhej. Skrátka každá fujara je originál.
Je v súčasnosti záujem o fujary?
Záujem o fujary je, dokonca som robil jednu píšťalku do Ameriky, ale nerobím to takým tým továrenským spôsobom. Za rok spravím možno 4 až 5 fujár, plus nejaké píšťalky, lebo každá fujara, píšťalka, ale aj ostatné nástroje, potrebujú svoj čas. Musia sa robiť s kľudom, nesmie sa nič uponáhľať, lebo potom sa to odzrkadľuje na kvalite nástroja, takže záleží na každom, aké ma tempo.
Aké je to hrať na fujare?
Fujara je nástroj, cez ktorý sa dá vyrozprávať ako sa človek cíti, alebo akú ma náladu a na tom sa odvíjajú aj pesničky. Niektoré sú veselé a naopak, niektoré sú smutné, clivé atď. Napríklad starí bačovia ju používali pri pasení oviec, ktorí takto svojou hrou upokojovali ovce, aby neboli nepokojné, aby dali viacej mlieka, takže má aj svoje pracovné využitie, ale najviac sa teda používa – ako aj iné hudobné nástroje – hlavne na sólový prejav.
Samozrejme typický je jej zvuk, ktorý sa laikom môže na prvé počutie zdať stále taký podobný…
Každý pozná ten typický fujarový rozfuk, ten sa môže zdať každému rovnaký, ale aj melódia, či slová. No nie je to skoro tak, každý fujarista má svoj štýl hry, niektorý má rozfuk dlhší a ráznejší, ale niektorý pomalý kľudnejší…Niekto zase používa rozfuk až na konci hry, záleží aj aké má hráč ladenie fujary, ale aj aký má prejav tej konkrétnej pesničky, ktorú hrá, takže zase je tam veľa faktorov ktoré ovplyvňujú štýl hry, ale môže tam byť podobnosť zvukov.
Ako spoznáš, kto je skutočný profesionál na hre na tento hudobný nástroj?
Myslím si, že to je na každom, aké má schopnosti. Dá sa to poznať aj ľahko, že si vypočujem hráča ako hrá. Keď fúka hlava nehlava, nemá ani poňatie, čo hrá, tak je to jasné, že to nemôže byť profesionál, ale zase je to na každom ako zvládne nástroj, ale aj techniku hry. Dobrý hráč by mal mať aspoň trochu hudobný sluch, mal by vedieť narábať s dychom, lebo tlakom dychu sa menia tóny, plus ktorá dierka je aký tón a treba vedieť ako tie tóny budú nasledovať ako ich cifrovať, musí mať predstavivosť, môže aj nemusí poznať noty…Ja napríklad noty nepoznám.
Zúčastňuješ sa pravidelne rôznych folklórnych slávností na Slovensku?
Každoročne chodím do Čičmian a do Korytárok, ale chodím aj na Myjavské folklórne slávnosti, bol som aj na Podpolianských folklórnych slávnostiach ale aj na iných, ale najradšej mám samozrejme fujarové stretnutia, či už v Čičmanoch, alebo v Korytárkach.
Čo ťa baví viac – vyrábať fujaru, alebo na nej hrať?
Baví ma na tom všetko. To, ako idem po lese zbadám bazu a už z nej vidím fujaru, alebo píšťalku a ešte keď si na nej zahrám, je to také pohladenie a odmena za úspešnú prácu. Je to ako poslanie. Treba zachovávať dedičstvo našich otcov, lebo doba ide tak dopredu, že za chvíľu nebudeme vedieť, že nejaká fujara vôbec bola, takže sa toto snažím zachovávať, ale verím, že slovenský folklór nezanikne.
Si určite aj milovník slovenskej ľudovej kultúry. Čo ťa z nej na Slovensku fascinuje?
Fascinuje ma to, že máme kopu takýchto všelijakých predmetov, ale aj zvykov a všetko ostatné, čo sa folklóru týka! Mali by sme byť hrdý na náš ľudový folklór i na všetko ostatné.
Už len pár dní nás delí od najkrajších sviatkov v roku. Čo máš na Vianociach najradšej?
Na Vianociach mám najradšej všetku tú atmosféru i keď ten sneh by tomu dodal to správne orechové! Takisto Vianoce pre mňa znamenajú pokoj, rodinu… Prajem každému aby ich prežil v pokoji, láske a v požehnaní!
