Pri Jakubovských rybníkoch žijú najmenej dve líšky. Jedna z nich má akési malé poškodenie na chvoste, dá sa spoznať.

V nedeľu (8.1.) traja poľovníci z Kostolišťa hľadali zabehnutého psa. Videli líšku, dvaja ju nahnali, tretí po nej strieľal z brokovnice s brokmi kalibru 4 mm. Líška bola v behu, netrafil ju dobre. Sledoval som to ďalekohľadom, líška potom bežala smerom ku mne. Videl som ako krváca na hlave, často ňou potriasala. Pravú prednú nohu nepoužívala, bežala na troch. Skryla sa v poraste trste pri rybníku.

Išiel som za poľovníkmi. Najskôr to bolo o tom, že na líšku nestrieľali, potom že ju netrafili. Odbehla do susedného poľovníckeho revíru, to bol akože dôvod prečo ju nemôžu skúsiť dohľadať. Pritom zákon presne na takúto situáciu myslí, dá sa to riešiť. Líšku som skúsil stopovať sám. Na novom snehu to išlo dobre, s poľovníckym psom by to išlo úplne ľahko vďaka čerstvej trojnohej stope a trocha krvi, ktorá zostávala na vegetácii. Bolo vidno, že líška bola vystrašená, často menila smer, vracala sa časť po vlastnej stope a znova menila smer, sadala si. Prechádzal chodníčky v trsti na rybníku. Stratila sa mi medzi inými stopami v hustejšej trstine, boli tam aj nory po bobroch, niekde sa tam možno ukryla.


Čo s takýmto prípadom? Z pohľadu poľovníkov sa vlastne nič zlé nestalo. Líška sa loví celoročne, brok kalibru 4 sa na ňu bežne používa, dohľadávka nie je povinná – stačí povedať netrafil som. Je to predovšetkým o etike. Nestrieľať, keď nie ja aspoň aká taká istota dobrého zásahu. Aj najlepším strelcom sa stane, že chybia. Líška však nemusí trpieť, dohľadávka sa nerobí len kvôli trofeji alebo mäsu …

Rudo Jureček (Záchranná stanica pri Správe CHKO Záhorie)


.