Pozerať sa na svet očami fotografa, vnímať veci a ľudí inak a odlíšiť sa od ostatných, je nesmierne ťažké. Dnes sme si do rubriky Robím, čo ma baví prizvali fotografku Martinu Fehérovú, ktorej sa to podarilo.

Pochádza zo Skalice a napriek tomu, že k svojej prvej zrkadlovke sa dostala len vďaka svojim deťom, teraz už má vybudovanú slušnú klientelu. Predovšetkým fotí portréty, deti, rodinky, ale aj boudoir fotky…Nechajte sa inšpirovať krásou jej fotografií a prečítajte si, aká bola práve jej cesta.

 

Odkedy sa venujete foteniu a ako ste sa k nemu dostali?
Nikdy som fotografiu neštudovala a ani som sa o fotenie nejako extra nezaujímala. Až keď sa narodili naše deti, na začiatku roku 2010, kúpili sme si prvú zrkadlovku…

 

A odvtedy fotíte stále. Na aké fotografie sa zameriavate?
Keďže sme zrkadlovku kupovali len „na lepšie rodinné foto“ a chcela som fotiť hlavne naše deti, začínala som detičkami. Potom sa postupne pridávali rodinky, prišla prvá svadba… Ale aj tak som sa stále hľadala. Vedela som, že chcem fotiť portrét, ale stále som nevedela, kadiaľ sa chcem uberať. A potom som popri bežnom fotení detičiek a rodiniek začala fotiť niečo pre seba, svoje projekty. Mala som kopec nápadov! S projektmi sa cítim slobodnejšia, lebo do nich dávam kus seba. Zameriavam sa v nich na čiernobiely portrét, čo je moja srdcovka. Po ročnej príprave som začala fotiť aj Boudoir. Bol to pre mňa veľký krok vpred a som rada, že som s tým začala. Ďakujem všetkým, ktorí ma v tom podporovali (oni vedia) a naučili ma veľa. Sama som zažila boudoir fotenie a mám krásnu pamiatku a spomienky. Je úžasné ukázať žene, čo v nej je a aká je krásna! Troška zdvihnúť sebavedomie nikdy nezaškodí!

Čo pre vás znamená boudoir fotenie?
V prvom rade chcem odkázať všetkým ženám, že je jedno, či máte 20, 30, 40 rokov, alebo máte 50 kíl, či o niečo viac. Ste krásna! Každá žena je krásna. A napriek tomu nám to sebavedomie chýba. Aj o tomto je pre mňa boudoir fotenie. Chcem, aby ste to videli aj vy, že napriek starostiam okolo domácnosti a detí si ženy môžu urobiť čas len pre seba. Užiť si svoj deň a mať krásnu pamiatku. Pri takomto fotení sa nemusíte báť, či máte ideálnu postavu ako tá modelka na titulke módneho časopisu. O to vôbec nejde. Chcem, aby ste sa aj vy mali radi a snažím sa to mojimi boudoir fotografiami ukázať. Máte to v sebe!

 

Ako  naň reagujú ľudia?
Som veľmi prekvapená, ale ľudia na takéto fotenie reagujú veľmi pozitívne. Niektoré ženy sa rozhodli urobiť si radosť, niektoré potešiť manžela, alebo dokonca aj muži niekedy darujú takéto fotenie svojej priateľke, či manželke. Ponuky na asistentov pri fotení je tiež pomerne dosť, ale keďže chcem, aby si žena fotenie užila a cítila sa výnimočne, fotím bez mužskej asistencie.

 

Fotíte teda najmä ľudí…Krajinkárske fotky vás asi toľko neťahajú…
Verte mi, že som to skúšala. Ale ja nie som typ človeka, čo musí fotiť všetko. Krajinky si fotím len do mobilu ako momentku. Ale minulý rok som absolvovala jeden skvelý workshop, ktorý bol orientovaný na foodstyling a priznávam, že som si to nesmierne užívala. Bolo tam veľa skvelých ľudí, ktorí fotia jedlo s takou láskou, že si ho začnete aj inak vážiť.

Kde a ako tento workshop prebiehal? Čo ste sa vďaka nemu naučili?
V prvom rade Maťka a Marta, teda ,,Stvory z kuchyne“ sú neskutočne milé a otvorené stvorenia. Veľmi som sa tešila, pretože workshop sa konal vo Viegerovej vile. Je to krásne miesto, mne osobne to pripomína talianske vinice. Jednoducho vám to miesto učaruje. Na workshope panovala príjemná atmosféra, zoznámila som sa so šikovnými cukrárkami a známymi fotografmi. Najprv sme preberali teóriu napríklad o svetle pri fotení jedla, ako fotiť jedlo, styling…Zadelili sme si úlohy, rozdelili sa do skupiniek a skúšali sme fotiť. Vtedy som sa prvýkrát zoznámila aj s mojim prvým čokoládovým brownies. Vedeli ste, že fotiť jedlo, vôbec nie je také jednoduché? Maťka a Marta nás, ale našťastie, nenechali v ničom len tak tápať, boli veľmi ochotné a všetko skvele vysvetľovali a radili nám. V zadaniach boli rôzne úlohy, ako jedlo nafotiť a nakoniec sme si každý tím vybrali svoje najlepšie fotky a tými sme sa prezentovali.

 

Ako vyzerá vaše klasické fotenie klientov? Ako sa naň pripravujete?
Super je, že vďaka internetu si už môžete pozrieť ako fotograf, ktorého si vyberáte, fotí. Keď už sa niekto rozhodnete nechať sa vyfotiť, mal by vedieť, čo ho čaká. Vždy ma poteší, keď už ľudia vedia, že preferujem jednoduchosť a prirodzenosť. Snažím sa klientom dať nejaké tipy na oblečenie, pretože sa predsa nefotíte každý deň a chcete mať krásnu pamiatku. Lokalitu vyberám ja, alebo ideme na ich obľúbené miesto. Aj keď sa mi to u niektorých fotografov páči, ja sama veľa rekvizít nepoužívam. A ako sa pripravujem? Občas sa chodím inšpirovať na rôzne fotostránky, či pinterest, týka sa to hlavne boudoir fotenia, keď fotíte deti celá príprava padá a fotíte podľa nich.

Na aké fotenie spomínate doposiaľ najviac a prečo?
Ako som už spomínala, každé fotenie je iné a dá vám niečo na viac. Je pre mňa dôležité, aby si ho klienti užili a nemali to za trest. Najkrajším fotením pre mňa doposiaľ zostáva fotenie s mojím manželom a určite by som to odporučila zažiť aj viacerým párom.

 

V súčasnosti je veľa fotografov. Čo musí robiť naviac, aby bol úspešný u ľudí?
Dnes je toho na trhu veľa. Na začiatku som sa aj ja bála, čo bude. Rozmýšľala som, či sa moje fotky budú ľuďom páčiť A teraz to beriem už tak, že čím je nás fotografov viac, majú si ľudia z čoho vyberať. Každému sa páči niečo iné, niekto má rád jednoduchosť, iný plno rekvizít. Ak fotograf fotí, len to čo sa ľuďom páči, a niekedy je to ozaj divočina, prestane ho to o chvíľku baviť. Ja osobne nedokážem fotiť tak, že príde niekto na fotenie a ja len cvakám. Ja to tak neviem. Ľudia od vás očakávajú, že ich trocha nasmerujete a poviete im, čo majú robiť, kde sa postaviť. Ste nielen štylista, ale aj psychológ a až potom fotograf. Dobrý fotograf musí svoju prácu milovať a fotiť hlavne srdcom a myslím si, že už to sa odzrkadľuje na jeho fotkách. Nájsť vo fotografii sám seba je veľmi dôležité. A keď vám potom klient povie, že chce také fotky, aké robíte vy, viete, že to, čo robíte sa ľuďom páči a robíte to dobre. To je pre mňa úspech !

 

Akých klientov máte v Skalici najčastejšie?
Nemôžem povedať koho fotím častejšie. Nemám klientov len zo Skalice. Veľa fotím deti, rodinky, dievčatá, boudoir/ženy, svadby, bábätká, alebo detičky do jedného roka a okrem toho, fotím aj v domácom prostredí/ lifestyl, takže mamička s dieťatkom nemusia nikam chodiť, pripravia sa doma a ja len prídem k nim. Je to pre obe strany pohodlnejšie.

Koľko vám fotenie zaberá v súčasnosti času?
Záleží od toho, kedy a čo fotím. Keďže fotím na plný úväzok, prispôsobujem sa klientovi. Niekedy fotíme doobeda, inokedy poobede. Samotné fotenie trvá jeden až jeden a pol hodiny. Pri detičkách stačí aj 20 minút. Ale samotným fotením moja práca nekončí. Fotografie treba stiahnuť do PC, pretriediť, poslať na výber klientovi a po jeho výbere fotky spracovať, čiže upraviť. Každý fotograf má svoj rukopis, alebo úpravu, podľa ktorého ho dokážete rozoznať od ostatných. A myslím si, že aj podľa toho si ho ľudia vyberajú. Pre mňa je základ dobre si nafotiť. Nechcem mať kopec práce a všetko zachraňovať vo Photoshope, ako si bohužiaľ veľa ľudí myslí. Ja som v prvom rade fotograf, nie retušér a grafik. Preto som veľký detailista už pri fotení. Samozrejme aj ja odstraňujem maličké nedostatky na tvári a občas niekde uberiem a troška pridám. Záleží od náročnosti klienta. No a v neposlednej rade hotové fotografie treba objednať na tlač, všetko pekne napáliť na CD, zabaliť a odovzdať. Ale koľko na jednom fotení pracujem som ešte nerátala.

 

Ak už nejaká dáma, či rodinka bude mať záujem o vaše fotky, v akých priestoroch najčastejšie fotíte? Máte aj ateliér?
Fotím prevažne v exteriéri. Milujem prirodzené svetlo a preto som zrušila aj ateliér. Takže všetkých lákam von do prírody.

Každý fotograf by mal mať asi aj stále nové nápady. Kde ich vy zbierate?
Je to pravda a malo by to tak byť. Vždy sa teším, keď sa niečo nové naučím, pretože je to pre mňa dôležité. Takže aj ja sa ďalej vzdelávam, čítam, vkladám fotografie na rôzne fotostránky, občas skúsim nejakú súťaž,  sledujem iných fotografov a nechávam sa nimi inšpirovať. Keď neviem, pýtam sa. Chodím si po rady k iným fotografkám a ja sama tiež nemám problém niekomu poradiť.

 

Aké sú vaše najbližšie ciele?
Chcem sa neustále zlepšovať, aby som aj naďalej mohla zachytávať vaše spomienky.


.