Lukáš Kujan je osobný tréner a naturálny kulturista pochádzajúci z obce Moravský Svätý Ján. Vo fitness svete sa už pohybuje pekných pár rokov.
Jeho úplne prvou súťažou bol – Grand Prix Kežmarok, kde si vybojoval tretie miesto v roku 2011 a odvtedy sa neustále vzdeláva a zbiera obdivuhodné výsledky. Ten najlepší je preňho zatiaľ z ME v Bologni, kde sa umiestil na 4. mieste. V súčasnosti venuje veľa času trénovaniu a okrem toho je aj predseda Športového klubu – Natural Body-Fitnes. ,,Myslím si, že cesta seba-rozvoja je správna pre každého trénera. Netreba lipnúť na niečom len pre svoje zaslepené presvedčenie a ego“, dodáva Lukáš.
Aké boli tvoje začiatky v kulturistike?
K samotnému cvičeniu som sa dostal ako16-násť ročný. Začínal som doma v pivnici s kamarátmi a prvými činkami. Časom nám „železo“ doma nestačilo a tak sme začali chodiť do fitka. Po doštudovaní a zamestnaní sa, pre mňa tréning nadobudol väčší význam, a tým pádom sa to odzrkadlilo na mojej postave. Chcel som svoju drinu zúročiť, a preto som ako 21 ročný po prvýkrát vyskúšal súťaž v naturálnej kulturistike.
Kedy nastal ten zlom, že sa z tvojho hobby stala práca na profesionálnej úrovni?
Popri tréningu som sa zaujímal o všetko tak, aby boli výsledky čo najlepšie. Časom si môj záujem všimlo aj okolie a neskôr ma požiadalo pár ľudí o spoluprácu. Nechcel som do toho skočiť bezhlavo a tak som začal školením – tréner I. stupňa kulturistiky a fitness. Zaujímal som sa o sebavzdelávanie prostredníctvom školení, workshopov a kníh stále viac a viac a posúval som svoje vedomosti ďalej. Neskôr som sa presťahoval do Stupavy a všetko som vsadil na jednu kartu! Začiatky boli naozaj ťažké, keďže ma tu nikto nepoznal, ale časom, ak robíte svoju prácu správne, sa o vás ľudia predsa len dozvedia!
Si predseda športového klubu ŠK Natural Body-Fitnes. Odkedy klub funguje a koľko ma členov?
Myšlienka založiť športový klub prišla po mojej prvej súťaži, na jar v roku 2012, kedy sa nemožné stalo možným. Vtedy sme s chalanmi zistili, že kulturistika nás pohltila a chceli sme túto myšlienku prezentovať tým, čo sú na tom rovnako. Náš klub združuje predovšetkým aktívnych pretekárov, tým pádom je nás vždy menej, okolo 6 až 10 členov.
S klubom sa zúčastňujete aj rôznych súťaži. Získali ste veľa ocenení. Ktoré si ceníte najviac?
Klub sa za svoju históriu zúčastnil veľakrát pohárových podujatí, Majstrovstiev Slovenska, Európy i sveta! Ocenenie získava každý pretekár jednotlivo, v klube máme majstrov zo všetkých týchto podujatí, dokonca niekoľkonásobných účastníkov. Najcennejšie je zlato, ale tešíme sa vždy z každého pódiového umiestnenia.
Ako dlho vyzerá príprava na jednu súťaž?
Príprava každého z nás je individuálna, zvyčajne však tá pravá príprava je 3-4 mesiace. Ja sa však snažím udržiavať v ako takej forme, počas celého roka. Príprava, teda diéta na záver, toľko „nebolí“ a telo nie je zaťažované extrémami.
Súťaže v naturálnej kulturistike – to asi nie sú len úspechy, ale aj tvrdá drina a pády. Ako sa s tým vyrovnať?
Tu môžem hovoriť len za seba, keďže každý má na to určite svoj spôsob. Po súťaži ako takej je pre vás prvoradé jedlo! (smiech) Je jedno, ako ste silný a či ste získali zlato, alebo ste boli posledný. Jedlo, ktoré ste obchádzali kilometrom, áno! To od babky je pre vás prvoradé. Lenže tým tu vzniká problém a vaša postava sa začne až príliš rýchlo „zaoblovať“. Práve preto som zmenil po-súťažný režim a snažím sa vytrvať zopár týždňov ako keby v príprave, čím moje telo využíva energiu prijatú navyše efektívnejšie. Čo sa týka psychickej stránky, chodím rád na turistiku, kde si vyčistím hlavu. Pomáha aj beh, alebo intenzívny ťažký tréning. Na súťaž ale treba ísť vždy s tým, že ste do toho dali maximum, vtedy viete, že vás svedomie nemá prečo hrýzť a musíte uznať kvalitu súperov. Nemôžete nenávidieť niekoho, kto miluje to, čo vy.
Momentálne sa živíš ako osobný tréner. Akým trénerom sa snažíš byť a čo očakávaš od ostatných ?
Mojou snahou je v prvom rade byť tréner, ktorý sa snaží porozumieť požiadavkám tela klienta a až potom ich predstavám. Veľa ľudí dnes príde do fitka s vidinou vysnívanej postavy za čo najkratšiu dobu, ale opomínajú svoje ozajstné zdravie, čo sa týka držania tela, osvojených zlých pohybových vzorcov, atď. Druhou snahou mojej práce je byť osobný, tzn. „malý psychológ“. Problémy stretávajú každého z nás, verím, že v zdravom tele je zdravý duch, ale aj zdravé telo potrebuje zdravého ducha. Seba nepovažujem za „master trénera“. Je to síce pojem, ktorý momentálne hýbe fitness svetom a nájdeme ho všade na internete, ale každý hlása doslova len tú svoju „pravdu“. Ja sa snažím neustále vzdelávať, objavovať nové spôsoby ako a čo, prečo, načo. Myslím si, že cesta seba-rozvoja je správna pre každého trénera. Netreba lipnúť na niečom len pre svoje zaslepené presvedčenie a ego.
Poďme k samotnému trénovaniu. Ako vyzerá?
Pod mojím vedením začíname rozcvičkou, následne je samotný tréning prispôsobený na klienta a na záver tréningu sa ponaťahujeme, čiže strečing. Po tréningu posielam najmä ľudí s cieľom schudnúť na známe „kardio“. Tento scenár je popísaný veľmi jednoducho, ale u každého klienta je postup odlišný, najmä tréning a záver.
A čo strava? Ako si z toho všetkého vybrať tu správnu cestu?
Táto téma je nevyčerpateľná, asi ako vesmír sám. (smiech) Ja sa snažím ľudí najprv naučiť stravovať, nakoľko pri toľkom zhone zabúdajú jesť a piť. Následne upravíme stravu ich dennému režimu, na ktorý sú zvyknutý. Ak človek sedí napríklad od rána v kancelárii, je podľa mňa hlúposť tlačiť ho sacharidmi (narážam na klasické raňajky a desiatu ). Jedlo, alebo teda potraviny ako také, vnímam ako informáciu pre telo o tom, čo sa sním chystáme v priebežnom čase robiť. Uprednostňujem pestrú stravu založenú na jednoduchých zložkách, žiadne hotové výrobky.
Ako vyzerá tvoj klasicky deň v týždni?
Na túto otázku by som chcel naviazať malým inzerátom, prosím vás ak niekto vynašiel stroj času, volajte píšte mám záujem! (smiech) Vstávam v podstate každé ráno približne o 6-tej hodine, na 7 idem do fitka a makáme. Okolo obeda mám zvyčajne čas na svoj tréning a potom sú odznova tréningy až do večera. Je to časovo náročná práca, ale cez leto je menší útlm a vtedy si zase odpočiniem. Výhodou je, že vás podaktorí klienti dobijú energiou.
V kulturistike si už desať rokov. Je niečo, čo sa výrazne zmenilo odkedy si ešte len začínal?
Keď som začínal, mal som 16 rokov a boli sme radi za každú možnosť, či už doplnky výživy, alebo možnosti cvičiť v poriadnom fitku. Mali sme postupné ciele a vedeli sme, že sa bez správnej stravy ďaleko nepohneme. O zakázaných látkach, steroidoch sme počuli, ale s rešpektom sme ich obchádzali. A asi v tomto je ten rozdiel. Teraz, vďaka dnešnej dostupnosti, už po nich siahnu mladší od nás a to po prvej návšteve fitka, ale pri otázke na stravu, regeneráciu, či tréning… Tu sa začína kolotoč nevedomostí. Na rozdiel od nás, my sme hltali každý nový článok, časopis, štúdiu a skúšali – objavovali sme kombinácie stravy a tréningu.
Aké sú podmienky na Slovensku pre tento šport a jeho realizáciu?
Čo sa týka podmienok, môžeme naozaj hovoriť o ideálnych. Máme tu dokonca štyri asociácie, čo je na takú malú krajinu nadštandard. Súťažiť sa dá takisto v rôznych kategóriách. Klub dnes nájdeme takmer v každom meste, kde sa snažia ukázať budúcim pretekárom cestu. Problémom je však prístup mladých športovcov, trénujú s vidinou čo najrýchlejšieho výsledku, snažia sa skrz facebook preraziť a osloviť sponzorov. To je v poriadku, lenže ruku na srdce, plačú že príprava stojí peniaze, ale v zrkadle sa fotia s najlepším smartfónom za stovky eur. Je to celé o prioritách, nikomu telefón nezávidím a ani ho za to nesúdim, ale poznám niekoľkonásobných majstrov sveta zo Slovenska, ktorí fungujú bez sponzorov a bez najlepších (internetom propagovaných) doplnkov výživy. Pri stretnutí s týmito ľuďmi pochopíte, čo znamená slovo pokora a úcta. Navyše sa stráca v tomto športe aj cudnosť, na pódium chodia nepripravení súťažiaci. V podstate je to ako s dnešnou spoločnosťou, možností je veľa, ale prístup ľudí je dnes …. A tu už má každý priestor na zamyslenie sa…
