Vítam vás v ďalšom pokračovaní rubriky Robím, čo ma baví! Určite ste mnohí pri sledovaní našej web stránky Záhorí.sk zachytili fotografiu kútskeho mlyna v jesennom období, či splav rieky Moravy v Brodskom. Tieto fotografie mali veľa reakcií a možno ste ani netušili, že ich svojim okom fotografky zachytila mladučká, začínajúca fotografka Mária Ševčovičová z Kútov.
Napriek tomu, že je len na začiatku kariéry, rozhodli sme sa, že jej dáme priestor porozprávať nám niečo o jej fotografiách a snoch. Krajinkárske fotky jej idú veľmi dobre, no špecializuje sa aj na portréty, či fotenie rôznych životných udalostí ľudí zo Záhoria.
Kedy si sa k foteniu dostala úplne prvýkrát a ako si na to spomínaš?
Fotenie ma začalo baviť už niekedy na základnej škole. Keďže som vždy mala rada prírodu a zvieratá, chodila som na prechádzky a snažila som sa zachytiť krásu prírody a vytvoriť „umelecké fotky“ mobilným telefónom. Potom som si kúpila moju prvú vytúženú zrkadlovku. Neskôr som si vedela predstaviť tento môj koníček aj ako budúce povolanie a zohľadnila som to pri výbere strednej školy. Na základe odporúčaní som sa rozhodla pre SOŠ Polygrafickú, ale až počas štúdia som zistila, že táto škola nie je zameraná na fotenie, ale skôr na grafiku, postproces a úpravu fotografií.
Aká škola je teda ideálna práve pre začínajúceho fotografa?
Podľa mňa na to netreba žiadnu školu, treba chcieť a ak človek niečo veľmi chce, ide si za tým a spraví pre to všetko, tak to aj dosiahne. V dnešnej dobe sa dá na internete nájsť naozaj všetko. Či už články o fotení, kde je všetko od začiatku podrobne vysvetlené, alebo videá, prípadne si môžete zaplatiť online kurzy, workshopy, alebo fotografické kurzy.
Čo musí mať podľa teba začínajúci fotograf, aby zaujal oproti konkurencii?
Na začiatok musí každý vedieť ovládať svoju zrkadlovku, musí o fotení čo-to vedieť. Najdôležitejšie je urobiť si portfólio svojich fotiek, aby zákazník mohol prejaviť fotografovi svoju dôveru, musí poznať jeho tvorbu. Začiatky sú vždy najťažšie, chce to čas a trpezlivosť. Najlepšou reklamou sú ale spokojní zákazníci.
Ako by si charakterizovala tvoj štýl fotenia?
Nedokážem svoj štýl fotenia konkrétne charakterizovať, jednoducho fotím tak, ako to cítim a tak, ako sa mi to páči.
Aký fotoaparát momentálne používaš?
Momentálne mám Canon 600D, ktorý mi zatiaľ postačuje. Dôležitejší ako fotoaparát je však objektív, od ktorého záleží kvalita a celkový vzhľad fotografie. Objektívov používam viacero, nakoľko každý druh fotografie si vyžaduje iný typ objektívu. Napr. na portréty používam hlavne objektív Canon 85mm f/1,8, zatiaľ čo na krajinky a reportážne fotenie, používam širokouhlý objektív.
Ako začínajúca mladá fotografka fotíš nielen ľudí, ale veľmi zaujímavé sú aj tvoje krajinkárske fotografie – ako napr. fotografia kútskeho mlyna, splav v Brodskom a podobne. Ako to vyzerá, keď ideš fotiť do terénu? Koľko trvá, kým vznikne jedna fotografia, s ktorou si spokojná?
Miesto ma musí osloviť a následne sa naň vraciam s fotoaparátom a nápadmi. Čiže väčšinou som vopred rozhodnutá, na ktorom mieste by mohli vzniknúť zaujímavé fotky. Po príchode na miesto zhodnotím situáciu, porozmýšľam nad vhodnou kompozíciou, odfotím danú scenériu tak, ako sa to mne najviac páči a hoci potom ešte skúšam rôzne uhly pohľadu, väčšinou už mám aj tak svojho favorita. Fotenie krajinky mi väčšinou trvá tak hodinku – dve, no niekedy aj viac. Všetka práca však na mieste nekončí. Po príchode domov je ešte potrebné fotky doladiť v postprocese.
Dajme tomu, že fotografiu máš a teraz ideš na upravovanie v PC. Ako to u teba prebieha?
Keďže fotím do RAWu, najskôr si fotografiu upravím v Adobe Camera RAW (ACR), kde doladím vyváženie farieb, doostrenie atď. ACR je veľmi dobrý na celoplošné, ale aj čiastočné úpravy fotografie, čiže ak potrebujem napríklad zosvetliť len niektorú časť fotky, robím to tiež v tomto programe. Keď už som s fotografiou takmer spokojná, otvorím si ju v Adobe Photoshop a vyretušujem drobné nedokonalosti, ktoré mi na fotografii ešte vadia.
Čo ťa baví viac, fotenie krajiniek, alebo ľudí ?
Všetko má čosi do seba, pri fotení krajiniek sa môžem vyšantiť, odreagovať sa a robím to hlavne pre radosť, zatiaľ čo fotenie ľudí si vyžaduje veľkú zodpovednosť. No veľmi ma teší, ak si ľudia na zachytenie svojich nezabudnuteľných okamžikov, ako napríklad ich veľkého dňa, či novorodeniatok, vyberú práve mňa. Najviac ma teší, keď po odovzdaní fotiek dostávam pozitívne ohlasy a ešte viac, keď sa ku mne ľudia vracajú. Tento pocit je proste neopísateľný, vždy to veľmi poteší.
V podstate prežívaš s ľuďmi rôzne životné obdobia a takisto aj oni prežijú s tebou tvoj fotografický vývoj…
Je to úžasné, keď môžem so svojimi zákazníkmi prežívať ich dôležité životné okamžiky. Najviac to pociťujem, keď napríklad nafotím nielen ich svadobný deň, ale následne aj tehotenské fotky a potom zase fotím ich detičky. Je super prežívať viac životných udalostí s tými istými zákazníkmi a tak vidieť ich životný príbeh.
Aké skúsenosti to so sebou prináša?
Každé jedno fotenie je nová skúsenosť. Vždy sú to noví ľudia s novými požiadavkami. Iné je fotiť na oznamko – jedného študenta, iné je fotiť celú rodinku, kde je treba na-pózovať všetkých naraz a odlišné je to zasa aj pri fotení novorodeniatok. Skúsenosti získavam aj pri fotení svadieb – toto je veľký deň každej nevesty a ženícha. Na takéto fotenie sa vždy dôkladne pripravujem – pár dní pred svadbou si idem prezrieť miesto fotenia portrétov, chystám techniku a rekvizity. Svadba je neopakovateľný moment, ktorý chcú mať všetci mladomanželia zachytený, preto sa na toto fotenie pripravujem ako sa len dá. Ale keď už som na svadbe, tak som rada, že môžem byť súčasťou ich veľkého dňa a spoznať nových ľudí.
Ako často momentálne fotíš?
Doteraz bola zima, tak som veľmi po vonku s foťákom nebehala, ale čo sa týka portrétov, detičiek, osláv a svadieb, tak to záleží podľa potreby zákazníkov. Záleží aj od obdobia – oznamková sezóna, svadobná sezóna, medzi tým rôzne oslavy, portréty, detičky. Vždy je čo fotiť.
Na ktorú fotografiu si zatiaľ najviac hrdá a ako vznikala?
Mám viacero fotografií, na ktoré som hrdá – či už sú to krajinky a príroda, alebo portrétne fotky mojich zákazníkov, či ich detičiek. Z každého druhu fotenia mám aspoň jednu obľúbenú fotku, na ktorú som hrdá. Najväčší úspech mala fotka jesenného kútskeho mlyna. Po jej zverejnení mi prišlo niekoľko súkromných správ od cudzích ľudí s prosbou, či by som im tú fotku mohla poslať prípadne aj predať, aby si ju mohli dať vytlačiť na obraz. Každému kto si zažiadal, som fotku s radosťou poslala. K tejto fotke mám osobnejší vzťah, nakoľko som Kúťanka, bývam tu celý svoj život a chcela som na fotografii zachytiť nejakú zatiaľ ešte neopozeranú dominantu Kútov. Vtedy mi napadlo, že tu máme aj starý mlyn, ktorý už síce nie je v najlepšom stave, ale patrí to k našej obci. Potom už len stačilo nájsť ten správny uhol pohľadu. Jesenné obdobie len dopomohlo celkovej atmosfére. Nakoniec som si k tejto fotke vybudovala taký vzťah, že som sa rozhodla urobiť tu sériu fotografií, ktoré jednotlivo stvárňujú ročné obdobia. Toto je fotografia, na ktorú som hrdá, avšak najviac hrdá som na svoju knihu rozprávok, ktorú som vypracovala na maturitnú skúšku. Je to kniha s rozprávkami Snehulienka a sedem trpaslíkov a Červená Čiapočka. Každá jedna strana obsahuje fotografiu, ktorú som si ja odfotila a stránky sú mnou graficky spracované. Knihu som robila vo svojom voľnom čase. Musela som si ušiť všetky kostýmy, zhotoviť potrebné rekvizity, zohnať ľudí, ktorí budú vhodný pre dané rozprávkové postavy. Celkovo to bolo veľmi náročné a preto som hrdá, že som to úspešne zvládla.
Taká kniha zaberie určite veľa času. Prečo si si vybrala práve rozprávkový motív a ako sa ti fotilo?
Moju maturitnú prácu som chcela spojiť s fotením, tak mi napadlo zhotoviť knihu, kde nahradím klasické maľované ilustrácie vlastnými fotografiami. Rozmýšľala som akú knihu by bolo dobré fotograficky ilustrovať a tak som prezerala domácu knižnicu a pri rozprávkovej knižke sa mi začali ihneď vybavovať nápady. Vybrala som si moje dve obľúbené rozprávky z detstva. Samotné fotenie bolo fajn, ale bolo to veľmi časovo náročné. Takmer každá jedna fotografia je fotená v iný deň, na inom mieste s inými postavami. Bolo dôležité nájsť správne miesto a vytvoriť na ňom správnu scénu na danú fotografiu.
Aké je na Záhorí tvoje obľúbené miesto na fotenie?
Záhorie má veľa pekných miest a zákutí na fotenie prírody. Na svadobné fotenie mám asi zo všetkých miest najradšej zámok v Holíči. Je tam zaujímavé okolie a veľa pekných miest na fotenie.
Kde sa v budúcnosti vidíš?
Čo sa týka pracovných vízií, tak to teraz ešte neviem povedať. No zatiaľ nie som na takej úrovni, aby som sa mohla živiť len fotením. Uvidíme, čo prinesie čas.
Máš nesplnený fotografický sen?
Mám obľúbených niekoľkých zahraničných fotografov, ktorí sú pre mňa veľkými vzormi. Mojim snom je v budúcnosti robiť také nádherné fotky aké robia oni.
