Zdravíme všetkých čitateľov! Aj dnes je tu pre vás pripravená rubrika – Robím, čo ma baví, pričom práve v tejto časti si prídu na svoje hlavne mamičky! Predstavím vám totiž Michaelu Holkovičovú zo Stupavy, ktorá je mamou 18-mesačného synčeka Matúša a popri tradičných materských povinnostiach, sa z nej stala aj podnikateľka.
Pre svojho syna totiž chcela vytvoriť niečo, čo na trhu nebolo dostupné. Dizajnové nosičské oblečenie. Práve toto oblečenie je veľmi praktické pre všetky mamičky, ktoré svoje dieťa nosia v šatkách, či v ergonomických nosičoch. Michaela prišla s niečím novým, vytvorila značku: ,,Little White Dandelion“ a zožala úspech nielen u svojho synčeka, ale takisto aj u zákazníkov!
Značka ,,Little White Dandelion“ je na trhu určená pre všetky mamičky s deťmi. Ide v podstate o dizajnové nosičské oblečenie. Kedy ste sa rozhodli prísť s niečím takýmto na trh a prečo?
Značka LWD je mladou značkou, na trhu je ani nie rok. Vznikla z potreby môjho syna, ktorý vyžadoval kontakt a necítil sa dobre v kočíku a takisto aj z mojej potreby byť mobilná, aktívna, vnímavá voči synovi a ešte k tomu všetkému som chcela vyzerať dobre. Keďže som syna nosila v šatkách a ergonomických nosičoch, hľadala som na toto obdobie vhodné oblečenie, ktoré by bolo praktické (keď vyzlečiem seba, je vyzlečené aj dieťa) a vyzeralo by čo k čomu. Nenašla som. Tak som ho vyrobila.
Žijete teóriou kontaktného rodičovstva. Aké sú podľa vás jeho výhody?
Na začiatok možno v skratke, čo to vlastne podľa mňa je. Je to, keď žijete s dieťaťom tak „blízko“, že viete rozpoznať a naplniť potrebu bábätka takmer okamžite, rozumiete mu a ono rozumie vám. To sme dosiahli najmä nosením v šatke, dojčením, spoločným spaním a zároveň vytvorením priestoru pre dieťa na „vlastné chyby“. Hlavné výhody pre mňa boli, že som zažila blízkosť a prepojenie s dieťaťom o akom som ani nesnívala. Zodpovedne môžem povedať, že odkedy som začala veriť materinskému inštinktu a nie tomu, „ako by to malo byť“, naše bábätko takmer neplakalo. Druhou výhodu je zdravotné hľadisko, keďže vidím dôležitý vplyv v psychickom aj fyzickom pôsobení na bábätko aj mamičku. A potom praktická časť – človek zistí, že nepotrebuje veľa vecí, napríklad detskú postieľku, cumlíky, fľašky… A vďaka noseniu dieťaťa sa dostane všade – čím myslím aj miesta, kde nie je bezbariérový prístup, ale aj exotické miesta. Tento životný štýl zohral u nás veľkú rolu aj pri cestovaní, keď je nosenie a dojčenie veľmi praktické.
Koľko trvalo, kým ste dostali holý plán do tejto podoby a prišli ste s konkrétnymi návrhmi kúskov oblečenia?
Okrem oblečenia som mala v hlave a pracovala na iných veciach, ktoré rovnako súvisia s nosením detičiek. Náhoda ma ale priviedla k tomu, že som začala s oblečením. Trvalo to niekoľko mesiacov, pričom ale nebol problém pri výrobe, keďže konkrétny dizajn som mala v predstavách, no brzdil ma strach vkročiť do neznáma.
Vkročiť do neznáma je vždy ťažké. Aké teda boli reakcie na začiatku, keď ste prišli s týmto nápadom?
Mala som veľké obavy, asi ako každý človek, ktorý vstupuje do neznámej rieky. Muž ma ochotne počúval a prikyvoval. Spomínam si na rozhovor, keď som sa ho spýtala, koľko asi by som mala dať vyrobiť kusov. Odpovedal, že dvadsať! (smiech) Takže asi môjmu plánu až tak nedôveroval, aj keď poslucháč bol dobrý. Po predstavení prototypu a mnohopočetných pozitívnych reakciách nastala u mňa eufória, ktorou som nadchla celú rodinu a začali stopercentne veriť môjmu snu. Na začiatku mi verila len moja mamina, ktorá mi potom povedala: „Nič iné ako úspech som ani nečakala.“.
S kým ste pri ich tvorbe nosičského oblečenia spolupracovali?
Nekonečné otázky, „Ktorá látka je krajšia? Ktorá sa ti sem viac hodí?“ mi museli zodpovedať kamarátky a rodina. S praktickou časťou ohľadom výroby som sa radila s odborníčkami z remesla. Kým som prišla ku konečnému produktu s ktorým som bola spokojná, bolo to celé pokus – omyl. Popravde, som ten typ, čo si nedá pokoj a má stále potrebu vylepšovať. Naučila som sa veľa ohľadom strihov, materiálov, ich kombinovania, musela som sa naučiť pracovať s ľuďmi, nepripúšťať si komplikácie, manažovať pracovný čas a čas na „materskú dovolenku“ a naopak vedieť prepojiť moju prácu s tým, čo syna baví. Naučila som sa byť tak trochu aj účtovníčka, IT-čkárka, skladníčka, marketingová pracovníčka, expanzná manažérka, fotografka a modelka.
Svoju materskú dovolenku ste v podstate popri tradičných povinnostiach trávili veľmi efektívne a spravili ste si priestor pre realizáciu. Venovali ste sa móde, navrhovaniu, dizajnom už predtým, alebo to vzniklo až na materskej?
Absolútne nie. Módu som mala rada, ale prevažne som sedela v kancelárii pri PC a bližšie ako k dizajnu som mala k excelovým tabuľkám. Nebyť materskej dovolenky, môjho syna a jeho „zarytého odporu ku kočíkom“, neexistovala by moja značka.
Myslíte si, že je lepšie, keď sa mamina začne na materskej angažovať, venuje čas aj svojim nápadom a nezapadne len do stereotypu bežných povinností?
Myslím si, že je to individuálne. Každého napĺňa niečo iné. Pre mňa je to dôležité, ale rovnako dôležité je nájsť mieru. Tak, aby zostal priestor pre dieťa, stavanie pieskových hradov, stretávanie sa s rodinou a kamarátmi. Pretože ak skĺzne realizovanie nápadov, či snov do stereotypnej práce, ktorá nepočká, stráca sa pridaná hodnota, a to „relax prácou“.
Ako sa to vôbec popri dieťatku dá stíhať?
Je to náročné. Máme tzv. návalové dni, kedy by som to bez pomoci starých rodičov a muža nezvládla. Momentálne má náš Matúško obdobie, kedy vyžaduje veľa aktívnej pozornosti, miluje čítanie a väčšinu dňa chce tráviť vonku. Ale snažím sa nastavovať a zefektívňovať procesy, zjednodušovať a prerozdeľovať prácu tak, aby som mala na synčeka dostatok času. Sú dni, keď mamu nikto nenahradí, a vtedy jednoducho, odložím prácu.
Na Slovensku niečo takéto chýbalo. Trend nosenia detí v šatke je tu veľmi obľúbený, no oblečenie, ktoré by bolo funkčné pri nosení detí v šatkách nebolo dostupné. Aké sú hlavné výhody tohto dizajnového oblečenia?
Moje oblečenie sa dá nosiť na 4 spôsoby. Bez dieťatka (na bežné nosenie), s dieťatkom vpredu, s dieťatkom na chrbte a pomocou vsadky aj s veľkým tehotenským bruškom. Takže prvou výhodou je to, že jedným kúskom oblečenia nahradíte štyri kusy. Hlavná výhoda je ale pri nosení dieťatka, kedy zužitkujete teplo ľudského tela a ohrievate sa s dieťatkom navzájom, pokojne nadojčíte bez toho, že by si to niekto všimol a odbúrate neustále vyzliekanie a obliekanie dieťatka, keďže každá matka vie, že obliekanie deti „milujú“.
Koľko toto oblečenie vydrží?
Ako som spomínala, mikiny, bundy a kardigany sa dajú nosiť už v tehotenstve, počas nosenia dieťatka, alebo aj bez dieťatka. Takže keď neberiem do úvahy pominuteľnosť materiálov, mohla by som tvrdiť, že kúsky z dielne Little White Dandelion vydržia aj večne.
Čo hovoríte na reakcie v súčasnosti a záujem zo strany ľudí?
Reakcie sú veľmi pozitívne. Naše strihy lichotia postave. Praktickosť je samozrejmosťou. Vychytávky príjemne prekvapia. Pozitívne ohlasy máme aj vďaka projektu „Púpava putuje“, pričom po Slovensku putuje box s našimi produktami, čím sme sprístupnili testovanie veľkosti, strihu, materiálov aj na opačnom konci a hlavne mamičky nekupujú mačku vo vreci. Tešíme sa záujmu a objednávkam aj v zahraničí a vo svete stretnete nejednu mamičku s našou mikinou.
Môže si z vašich výrobkov vybrať každá mamina?
Robím všetko preto, aby sa v našich produktoch našla väčšina, pritom ale dbám na zachovanie srdca tejto značky. Robíme produkty aj pre maminy elegánky, športové typy, tie čo chcú vyčnievať z davu, či sivé myšky. Nebránime sa ani výrobe na mieru. V ponuke máme mikiny, softshellové bundy, kardigany a doplnky, ktoré spravia celkový efekt. A ešte nekončíme.
Máte v hlave nejaké nové nápady do budúcna?
Popravde mám veľmi veľa nápadov, niektoré z nich už realizujem. Momentálne si musím sama dávať stopku, alebo aspoň sem tam ubrať plyn. Pretože aj keď ma tento môj projekt veľmi napĺňa, deň má len 24 hodín a rodina je pre mňa prvoradá. Syn má 18 mesiacov a rastie nám ako z vody a chcem si ho ešte chvíľu užiť, kým nastúpi do škôlky. Ale snívam vo veľkom.
Pôsobíte ako akčná mamina. S čím ste ešte mali problém, počas svojej materskej dovolenky? Čo vás štve/štvalo?
Doslovne štvalo ani nie. V súkromnej oblasti mi býva smutno z toho, že ľudia trávia v práci príliš mnoho času a uteká im život. V pracovnej sfére ma zabolelo, keď sa moje dizajny snažili kopírovať iné značky. Ale ako sa hovorí, originál je len jeden. Robím, čo ma baví a keď ma kopírujú, tak to pravdepodobne robím aj dobre.
