Andrej Radlinský, katolícky kňaz a národný buditeľ sa narodil v roku 1817 v Dolnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách, absolvoval štúdium teológie vo Viedni a získal doktorát z filozofie na univerzite v Pešti. Ako kňaz najdlhšie pôsobil v Banskej Štiavnici a v rokoch 1861 – 1879 v Kútoch.
Program osláv v Kútoch
sobota 8. júla
13:30 – 15:30 odborný seminár Farnosť Kúty a Andrej Radlinský
- doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. – Radlinský a meruôsme roky 1848 – 1849
- PhDr. Richard Drška – Kostol sv. Jozefa v Kútoch v druhej polovici 18. a prvej polovici 19. storočia – kostolný majetok a dostavba veže
- prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. – Radlinský a úcta k Sedembolestnej Panne Márii
- Mgr. Martin Hoferka, Th.D. – Farnosť Kúty v 19. storočí
- PhDr. Viera Drahošová – Msgr. Jozef Käsmayer a úcta k Radlinskému
16:30 slávnostná akadémia ZŠ Andreja Radlinského v Kútoch spojená s výstavkou výtvarných prác žiakov
nedeľa 9. júla
10:30 slávnostná sv. omša – hlavný celebrant J. E. Mons. Stanislav Zvolenský, arcibiskup, metropolita
12:00 pietny akt pri hrobe, položenie vencov k pomníku Dr. Andreja Radlinského, príhovory
12:30 posvätenie a otvorenie pamätnej izby Andreja Radlinského
Z celoslovenského hľadiska bol členom národného spolku Tatrín, v r. 1849 člen slovenského vyslanectva v Olomouci u cisára Františka Jozefa I., ktoré žiadalo zriadenie samostatnej Slovenskej korunnej krajiny, od roku 1849 pôsobil vo Viedni ako redaktor vládou vydávaných Slovenských novín. V roku 1851 sa účastnil dôležitej jazykovej porady v Bratislave, kde bola upravená štúrovská slovenčina. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej v roku 1863, v tom istom roku usporiadal manifestačnú púť na Velehrad z Kútov. Bol zakladateľom Spolku sv. Vojtecha v roku 1870, ktorý bol jedinou národne orientovanou inštitúciou pre katolíckych Slovákov v Uhorsku. V roku 1867 sa zúčastnil na Slovanskom zjazde v Moskve, v rokoch 1865 a 1869 neúspešne kandidoval za poslanca uhorského snemu.
Radlinský bol mimoriadne publicisticky, vydavateľsky a literárne činný. K najdôležitejším prácam patria zväzky Pokladov kazateľského rečníctva, Nábožné výlevy (1850), časopis Cyril a Metod s prílohami Priateľ školy a literatúry a Slovesnosť, vydával zväzky Prostonárodnej bibliotéky, učebnicu Školník, podieľal sa na zostavení a vydaní Katolíckeho spevníka, vydával časopis Vojtech, istý čas i Katolícke noviny.
V Kútoch už krátko po príchode usporiadal slávnosť Zlatej svadby pre 3 jubilujúce páry, na Vianoce 1861 nacvičil divadelné predstavenie, v roku 1863 usporiadal púť na Velehrad pri 1000 ročnom jubileu príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, po jeho vzore sa Kúty ako prvá obec na Slovensku stala zakladajúcim členom Matice slovenskej, pre obed vymohol v roku 1864 jarmočné právo a zasadil sa o zriadenie katolíckej školy v obci. Zomrel v roku 1879 a je pochovaný v Kútoch. V roku 1930 bol v obci odhalený pomník pred farským kostolom sv. Jozefa od akademického sochára Andreja Kováčika.