„Voda Morava donésua k nám na Záhorí život aj smrt. Prežili enem tí, kerí sa vjedzeli porádne oháňat. Medzi nima byu též náš súbor.“ Margita Rohlíčková, zakladateľka folklórneho súboru Slnečnica – sunečník z Gajár, mala v čase jeho vzniku dvadsať rokov. Dnes má vyše sedemdesiat. Ide o veľmi jednoduchú matematiku, pričom táto prírodná veda má v podstate všetko na svedomí…


„Po rokoch dobrovoľne priznávam, že súbor vznikol preto, lebo som nechcela s družinármi písať domáce úlohy z matematiky!“ spomína s úsmevom zakladateľka, bývalá vychovávateľka. „Po ukončení povinnej školskej dochádzky deti nechceli odísť. Zvykli si na stretávania, nácviky, vystúpenia. Pri obci bol útvar pohraničnej stráže, narukovaní chlapci boli prevažne Východniari a Moravania. Prišli za mnou, že sa chcú pridať, mnohí boli tanečníci. Keď pribudli do súboru vojaci, aj naše dievčatá to začalo viacej baviť. A gajarskí chlapci sa aspoň prestali s vojakmi bíjať, čo bolo pravidlom na každej zábave. Keď sme z vojakov urobili súboranov, v obci bol nastolený mier.“

Niektorí z hraničiarov sa do Gajár aj priženili. V roku 1968 boli medzi Gajarmi a neďalekým rakúskym Dünkrutom načas obnovené spoločenské styky. Záhoráčka Naďa sa zaľúbila do rakúskeho futbalistu Franza. Onedlho bola svadba. Podobne vznikli ďalšie rodiny. Tieto skutočnosti podnietili súbor k naštudovaniu vlastnej divadelnej hry Starodávna slovensko-rakúska svadba. Dej sa odohráva v roku 1918, no hra vznikla v čase, kedy už hranicu netvoril ostnatý drôt.

V repertoári súboru nechýba ani tradičná Gajarská svadba, kedy sú hosťami na svadbe návštevníci podujatia. Je o ňu obrovský záujem aj v rámci agroturistiky. „Proč? Okrem práva první noci dostanete dobrú slepičí poléfku s domácima slížičkama, mäso s rúčkú a chrenem, údzené, zelé a knofle s rožkama. O pocheraje a víno – gajarský trojchuapový scenolez – neni núdza. Dojdzite, nabúchate sa!“
Okrem tradičných gajarských či záhoráckych zvykov prezentuje Slnečnica – sunečník folklór aj z iných regiónov Slovenska: tance a piesne z Myjavy, okolia Trenčína a Terchovej, východného Slovenska. „Viete, keď prídeme na zahraničný festival, ťažko tam ľuďom vysvetlíte, čo je Záhorie. V prvom rade sme reprezentanti Slovenska,“ hovorí Margita Rohlíčková. Od roku 1956 sa súbor dostal do povedomia ľudí nielen u nás, ale aj v Rakúsku, Česku, Taliansku, Grécku, Španielsku, Srbsku, Maďarsku, Rusku, Poľsku, Bulharsku, Tunisku. Dal skvelé základy pre kariérny rast známej muzikálovej speváčke Miroslave Partlovej, sólistke spevu v Lúčnici Lenke Dubníčkovej, speváčke Barbore Balúchovej. Dnes má 103 členov vo veku od 5 do 81 rokov. Týchto vyše sto sĺnc v jednej Slnečnici rozdáva radosť mnohým milovníkom folklóru. Krásne vystihla činnosť súboru práve jeho dlhoročná vedúca: „Kvet slnečnice sa otáča za slnkom. Naším slnkom sú tance a zvyky nášho ľudu.“
/so/ Uverejnené v mesačníku Záhorí


Haššo Štrk a kameň júl 2022