O bicyklovaní srdcom

Na Morave chcú cyklotrasu nie pre eurofondy, ale aby návštevníci prišli do ich regiónu.

Postreh Jána Roháča uverejnení na jeho Facebookovom profile.

V piatok (10.11.) som bol prítomný podpisu memoranda o výstavbe cyklotrasy v regióne Český Tešín – Cieszyn v moravsko-polskom pohraničí. Milá malá udalosť, niekoľko príhovorov, prezentácia, podpis memoranda o výstavbe dlhšej cyklistickej trasy na telese bývalej železnice, ktorá tam niekde viedla.
 

Už keď sme tam sedeli a počúvali príhovory, tak mi niečo vŕtalo hlavou, ale nevedel som ešte čo. Niečo mi nesedelo, niečo sa mi zdalo čudné… Potom sme na to prišli: tí ľudi, reprezentanti organizácií, ktorí sa na tom budú podieľať, tú cyklotrasu chcú, lebo ju chcú! Chcú ju nie preto, lebo eurofondy, nie preto, lebo voliči, nie preto, že je to moderné… Skrátka, bolo vidieť, že signatári memoranda (vicestarosta, šéfovia destinačných organizácií, zástupcovia expertných mimovládok) skrátka chcú, aby návštevníci prišli do ich regiónu, spoznali ho (pretože je tam naozaj čo ukázať a oni sú na to pyšní) a nechali tam nejaké peniaze. Chcú, aby sa miestni mohli naozaj pekne a bezpečne bicyklovať, aby bol život v regióne zase o niečo príjemnejší.

Uvedomil som si, že toto nadšenie je v Čechách oveľa viac prítomné než u nás. V oveľa väčšej miere je tam bicyklovanie podporované nie z technokraticko-politických príčin, ale skrátka preto, že Češi vedia svoje záujmy a nadšenia pretaviť do verejnej správy oveľa lepšie, než úradníci-byrokrati na Slovensku. Či je to severná alebo južná Morava, južné Čechy, mestečká a dedinky podĺž riek, lesáci v horách, skrátka verejní úradníci sú oveľa viac zanietení ako u nás. Podobné projekty neberú ako povinnosť, ale napĺňanie poslania. Nie je ich cieľom rýchlo to nejako spraviť a mať pokoj, ale vtiahnuť do toho čo najviac miestnych, povolať odborníkov, nechať to prekvasiť a potom to spraviť radšej dobre ako rýchlo (aj keď stále je to rýchlejšie ako u nás)… Ak to mám napísať polopate, zdá sa mi, že im ide o oveľa viac o ľudí, ako o svätý pokoj a zdá sa mi, že na verejných pozíciách sú tam v giganticky väčšej miere ako u nás manažéri a nie úradníci.

Jasne, som si vedomý romatického idealizovania. Som si vedomý, že moji českí friendi si ťukajú na čelo a nazývajú ma snílkem. Majú pravdu. Ale verte mi, niekde to tam je. Češi pristupujú k bicyklovaniu srdcom a je to vidieť!