Čas vnímame ako rýchlo plynúci, neúprosný. Čas je však múdry. Ponúka nám možnosť prežiť chvíle, keď sa môžeme obzrieť, potešiť sa prítomnosťou, ktorej by nebolo bez minulosti. Do stroja času spoločne vstúpili v malackom Kultúrním domečku účastníci slávnosti pri príležitosti 85. výročia otvorenia Základnej školy Dr. J. Dérera.
Akadémia sa niesla v duchu hľadania paralel medzi minulosťou a súčasnosťou. Riaditeľka jubilujúcej inštitúcie Katarína Habová ich uviedla hneď niekoľko: „Dérerka sa zapísala do života niekoľkých tisícok žiakov a niekoľkých stoviek pedagógov. Všetci spoločne prekonávali mnohé spoločenské turbulencie. A mnohé situácie či okolnosti sa v istých obmenách opakujú. To sme si uvedomili počas prípravy programu na akadémiu. Načreli sme do histórie školy, zalistovali v kronikách, prezerali fotografie. Upútali nás spory okolo výstavby novej školy. Zaujalo nás ustanovenie prvej pokusnej školy v školskom roku 1932/33 práve u nás. Ideové smernice jej učebného plánu stáli na pružnosti a prispôsobivosti. V kronike sa uvádza: „Nakoľko škola nemôže zmeniť prirodzené nadanie žiakov, musí sa každému z nich prispôsobiť. Upraví tedy učivo, metody, úkoly podľa schopností žiakov. Rešpektujúc individualitu každého jednotlivca bude usilovať sa, aby bol každý čo najlepšie pripravený pre spoločnosť a v nej postavený na miesto, na ktoré podľa prirodzených individuálnych dispozícií najlepšie sa hodí.“ Paralelu sme našli i v súvislosti s používaním študijného materiálu: „Učebnice, ktoré máme na škole zavedené, obsahom a rozsahom svojej látky nezodpovedajú celkom novým normálnym osnovám a podaním učebnej látky nevyhovujú vyučovaniu individuálnemu. Preto bolo nútne žiactvu školy meštianskej upravovať učebnú látku, dávať návod, kde, v ktorej knihe patričné učivo sa nachádza a podaním látky nútiť žiakov k samostatnému premýšľaniu, skúšaniu veci a učeniu sa.“ Spomenúť by sme mohli hodnotenie výsledkov práce žiakov, účasť žiakov a pedagógov na živote mesta, úsilie o viaczdrojové financovanie školy…“
V Almanachu Spolku záhorských akademikov so sídlom v Malackách (1938) nájdeme Rozpomienky na doktora Jozefa Dérera. Ich autor Ivan Dérer uvádza myšlienky, ktoré by mohli byť inšpiráciou i pre nás: „Pracujme podľa zásad našich predkov, ktorí svojou prácou a utrpením pripravili nášmu národu lepší život. Nezraďme ich dielo a nedajme sa zlákať našeptávačmi spoločných našich nepriateľov.“
Dérerka si zachovala svoju tvár, hovorí riaditeľka a zdôrazňuje, že jej meno sa spája s tradíciou, zachovaním kontinuity, úsilím. „Pre školu je nesmierne dôležitý životný priestor, vybavenie, no genius loci – atmosféru, kolorit, jedinečný charakter vytvárajú ľudia, ktorí zviazali svoj život s bytím Dérerky. Sme pokračovateľmi tých, ktorí uvažovali o jej napredovaní. Tiež sa snažíme o zveľaďovanie, pokrok. Úprimne si však povedzme – v časoch spochybňovania práce učiteľov a vychovávateľov, znižovania hodnoty vzdelania, znevažovania procesu vzdelávania a v neposlednom rade i problémov v personálnom obsadení pedagogického zboru – to nie je jednoduchá úloha. Význam základnej školy podčiarkol na spomínanej akadémii pán primátor. Povedal, že v základnej škole sa vytvárajú priateľstvá na celý život. Súhlasím s ním. Rovnako očakávam priaznivé vzťahy postavené na stanovených pravidlách, vzájomnej úcte a tolerancii. Želám si, aby si žiaci z našej školy odnášali poznatky nadobudnuté priamou školskou prácou aj príjemnými zážitkami spätými s exkurziami, školami v prírode, besedami, spoločnými výletmi, besiedkami, účasťou na rôznych súťažiach, olympiádach, ďalšími Strašidelnými Dérerkami či Vianocami na Dérerke. Zároveň si však želám, aby deti prichádzali do školy s túžbou čosi nové sa dozvedieť, chápané a rozumne podporované svojimi rodičmi. Žiaci, ich rodičia, učitelia a vychovávatelia kráčame po spoločnej ceste za vzdelávaním. Zaželajme si teda na nej príjemné zážitky, priateľské vzťahy, radosť a úsmev,“ zakončila svoje vyznanie K. Habová.
-red-, foto: S. Osuský
