Bany 2018 bundy

Juraj Říha: Naučil som sa hľadieť dva kroky dopredu a nenariekať, keď niečo nefunguje

Redakcia Záhorí 0

Na čele Malaciek stojí už viac ako tri roky Juraj Říha. Prinášame rozhovor, v ktorom sme sa okrem iného zaujímali, či sa bude opätovne uchádzať o podporu vo voľbách, aké výzvy vníma do ďalšieho obdobia, ako funguje spolupráca naprieč politickým spektrom v mestskom zastupiteľstve.

 

 

  • Ako sa primátor vyrovnáva s kritikou?
  • Koľko sa investuje do obnovy mestského majetku?
  • Aké veľké projekty sa pripravujú na tento rok?

 

Pán primátor, v tomto roku sa končí váš štvorročný mandát. Na úvod nám dovoľte otázku: s akými pocitmi ste vstúpili do posledného roka aktuálneho funkčného obdobia?

S rovnakými pocitmi ako tri roky predtým a o kus skúsenejším prístupom k riešeniu problémov. Možno to vyznie ako klišé, ale nemám ani čas sa aktuálne vnútorne zaoberať voľbami. Chápem, že onedlho sa objavia kandidáti, ktorí sa opäť po rokoch začnú zaujímať o dianie v meste a aj o mesto samotné. Je to prirodzený predvolebný folklór. V tejto chvíli však venujem svoju energiu dokončeniu prípravy najväčších projektov tohto roka. Pre niekoho budú témou voľby, pre mňa je dôležité úspešné zrealizovanie začatého projektu modernizácie verejného osvetlenia, spustenie rekonštrukcie poslednej nezrekonštruovanej škôlky na Kollárovej ulici či nadstavby Mestského centra sociálnych služieb na Ulici 1. mája. Iba tieto tri projekty sú za vyše 2 milióny 300 tisíc eur.

 

Ale otázku, či budete opäť kandidovať na primátora, asi už dostávate z viacerých strán…

Áno. Myslím, že prvý raz som ju dostal na jednom športovom podujatí v súvislosti s tým, či stihneme dokončiť dostavbu futbalového štadióna. Pravidelne sa ma na to pýtajú aj seniori na stretnutiach, keďže sa trochu obávajú, či by po mne zostala zachovaná vysoká podpora z tohto obdobia. Moja odpoveď je vždy rovnaká: dnes tu som, zajtra tu byť nemusím. Ale ak zdravie dá, rád by som sa uchádzal o dôveru Malačanov. Naštartovali sme s poslancami veľké projekty, ktoré by mali dobehnúť v budúcom volebnom období – či je to výstavba podzemnej garáže v centre mesta, nosná mestská cyklotrasa, záchytné parkovisko alebo nová športová hala. Chcel by som byť pri tom. Môžem sa však len pokorne prihlásiť o mandát, rozhodnú o ňom samotní obyvatelia.

 

Ktorý mestský projekt by ste dali na prvú priečku vašej osobnej preferencie?

Nedá sa to takto povedať. Svoju pozornosť venujem každému jednému. Ale z hľadiska významnosti pre mesto zaraďujem medzi svoje top ciele obchvat mesta. Iniciovali sme nový koncept riešenia tranzitu s priamym odklonom dopravy pred Malackami na diaľnicu. Na začiatku sa nám niektorí smiali a označovali nás za „snílkov“. Dnes, keď vidia reálne kroky vpred, sa k nám tí istí ľudia pridávajú. Musíme si však uvedomiť, že nikto nedokáže postaviť obchvat za jedno volebné obdobie. Dá sa len pripraviť a v tomto smere sme s viceprimátorom Milanom Ondrovičom naplnili úlohu do bodky.

 

 

 

Po trojročnej skúsenosti z primátorovania: musí byť primátor skôr praktik alebo vizionár?

Ani jedno sa vzájomne nevylučuje, ale podľa mňa dopĺňa. Trnavský primátor často označuje primátora slovami komunálny manažér, s čím môžem súhlasiť. Našou úlohou je predovšetkým riadiť veľký komplex, akým mesto je. Mnoho obyvateľov si to často ani neuvedomuje, ale mojou základnou povinnosťou je udržať mesto so svojimi organizáciami pokope. Denne riešim veľa operatívnych činností, ktoré súvisia so správou mesta. To máte ako doma: z času na čas vám v dome tiež začne zatekať, musíte si pokosiť a podobne. My robíme to isté, len v oveľa väčšom meradle. Nesiem zodpovednosť nielen za 15-miliónový rozpočet a majetok mesta, ale aj za to, aby mohli deti každé ráno nastúpiť do školy, aby sa nám v uliciach nehromadil komunálny odpad, aby sa v uliciach svietilo… tých vecí je neúrekom. K tomu si pripočítajme, že musíme zabezpečiť základnú správu vecí, ako je matrika či stavebný rozvoj. Len za minulý rok sme vybavili na mestskom úrade vyše 45 tisíc podaní. Sú to však veci, ktoré obyvatelia bežne nevnímajú. Najviac sú preto viditeľné rekonštrukcie.

 

 

Čiže praktik alebo vizionár?

I ja mám svoje vízie. Veď kto iný ako primátor by mal mať víziu rozvoja mesta? Musím však pevne stáť nohami na zemi. Aj v tomto som naplnil svoju úlohu. Malacky sa môžu hrdo pýšiť, že si na rozdiel od iných miest v okolí udržali punc stability ako oázy pokoja. Snažil som sa, aby bola spolupráca s poslancami na vysokej úrovni a aby bolo mesto finančne stabilné. Navyše si myslím, že mi nikto nemôže vyčítať nejaké rodinkárstvo či podozrenia z nekalého konania.

 

Je niečo, čo vás vo funkcii prekvapilo?

Osemročné pôsobenie ako poslanca ma už čo-to naučilo. Často sa však stretávam s ľudskou nevďačnosťou. Dnes totiž nie je vôbec nič samozrejmé. Už len získanie externých peňazí do mesta vyžaduje veľa môjho osobného úsilia. Nehovoriac o obyčajnej príprave rekonštrukcií. Obyvatelia totiž vidia až výsledok, ale koľko mravčej práce sa musí urobiť predtým, to nevidno. Koľkokrát som si pri prekážkach počas rekonštrukcií položil otázku, či mi to za to stálo. Ale naučil som sa hľadieť dva kroky dopredu a nenariekať, keď niečo nefunguje. Obzvlášť, keď som tou osobou, od ktorej moji kolegovia a vôbec obyvatelia očakávajú pevné vedenie a motiváciu.

 

 

 

 

Ale aj ako primátor máte nárok na zlé dni, nie?

A tých je! Vedelo by o tom rozprávať moje najbližšie okolie (smiech). Môžem mať na to síce nárok, ale obyvateľ nikdy nesmie pocítiť nedobrú náladu. Voľný čas síce už takmer nemám žiadny, pretože od pondelka do piatku mám pracovné stretnutia a počas víkendov reprezentujem mesto na rôznych podujatiach doma aj za hranicami nášho regiónu. Predstavte si situáciu, že bežný Malačan ľahne do postele a môže vypnúť. Primátor ľahne do postele ako predseda krízového štábu s pohotovostným telefónom. Nie je chvíľa, keď by som neprestal myslieť na všemožné bezpečnostné riziká. Z toho môže prirodzene prameniť istá únava. Ale práca s ľuďmi ma veľmi napĺňa.

 

A kde teda čerpá energiu primátor?

Z výsledkov práce. A v tomto je funkcia večnou studnicou. Každá jedna zmena, ktorú si niekto všimne a poďakuje mi, ma veľmi napĺňa energiou. Je mi samozrejme jasné, že človek nemôže vyhovieť všetkým. Už len v stavebných veciach máte dve susedské strany, ktoré sa často sporia. Ak ako primátor rozhodnem v prospech jednej strany, tá druhá ma bude nadobro nenávidieť a nevoliť. Mám na mysli aj kontakty s podnikateľmi či občianskymi združeniami. Logicky sa mnohí pokúšajú ovplyvniť moje rozhodnutie, ale ak poviem na niečo nie, môže sa niekto cítiť dotknutý. Ľudia si totiž strážia len svoje osobné záujmy. Ja však musím hájiť záujmy celého mesta a nemôžem sa nechať príliš vtiahnuť do osobnej roviny, s čím môže mať druhá strana problém. Z toho potom pramenia rôzne šumy alebo dezinformácie.

 

Je samozrejmé, že sa nedá vyhovieť vždy a všetkým. Ako sa vyrovnávate s kritikou? Naučil som sa držať si nadhľad nad vecou. V tejto funkcii je totiž nesmierne dôležitý. A hoci sa snažím naše zámery a dôvody dostatočne komunikovať, objaví sa z času na čas aj nepochopenie. Prirodzene to vychádza z toho, že ľudia nedisponujú takým obsahom informácií, k akým sa dostanem ja. Dobre mienená kritika je určite podnetná, ale pozorujem aj to, že sa vo všeobecnosti na Slovensku vytráca akýsi základný rešpekt k voleným funkciám.

 

 

 

Vráťme sa opäť k mestu. Aká infraštruktúra je najviac zanedbaná?

Každý pociťuje niečo iné, ale veľmi záleží na tom, ktorú oblasť by sme si zvolili. Odlišná situácia je v školstve, iná v sociálnych službách či kultúre. Ak hovoríme o strategickej infraštruktúre mesta, najviac peňazí budeme musieť smerovať do verejného osvetlenia, rekonštrukcie ulíc a odpadovej politiky. V týchto oblastiach sme aj začali výrazné zmeny. Aktuálne napríklad realizujeme veľký projekt výmeny svietidiel verejného osvetlenia za novú

LED technológiu a meníme stožiare v havarijnom stave. V budúcich rokoch však musíme odstraňovať aj vzdušné vedenia a meniť elektrické betónové stožiare za nové so zemným vedením. Len tak definitívne predídeme výpadkom osvetlenia, ktoré je vo veľmi zlom stave. Hovorím tu však o potrebe vyše 3 miliónov eur. Veľký modernizačný dlh máme aj v cestách a chodníkoch. Tu len náš odhad hovorí o potrebe 17 miliónov eur, na čo jednoducho nemáme. Ak by sme počas roka nerobili nič iné, tak ďalších 14 rokov len asfaltujeme. Čo asi nie je prípustné, keďže musíme rovnomerne rozvíjať tiež školskú, športovú, kultúrnu alebo sociálnu oblasť.

 

Koľko peňazí ročne sa investuje do obnovy mestského majetku?

V porovnaní s inými mestami sa Malacky môžu pochváliť opakovanými veľkými investíciami v rozsahu 1,5 až 2 milióny eur. Upratali sme si totiž v rozpočte. Na úkor bežných výdavkov mesta oveľa viac investujeme do kapitálových rekonštrukcií. Výsledkom je napríklad systematická obnova škôlok a škôl. Len v škôlkach preinvestujeme so súhlasom poslancov vyše dva milióny eur a na konci volebného obdobia odovzdáme zrekonštruované všetky škôlky, ku ktorým sa už v nasledujúcich rokoch nemusíme vracať. Takto systematicky sa snažíme pristupovať aj k úplným rekonštrukciám ciest a vnútroblokov. Požiadaviek od obyvateľov je veľa, ale mešec je len jeden.

 

Spomenuli ste poslancov. Ako sa vám darí s nimi držať jednotnú líniu, hoci sú z rôznych politických táborov?

Nebudem preháňať, ak poviem, že Malacky sú v tomto trochu unikátom na Záhorí. Bol to aj môj osobný záväzok pri prevzatí mandátu, že budeme s poslancami napriek rôznej politickej orientácii ťahať za jeden povraz.  Myslím, že v komunálnej politike takéto delenie ani nemá zmysel a v niektorých ohľadoch som dospel aj ja. Určite bude snaha zo strany mojich protikandidátov túto jednotu naštrbiť, a to aj za cenu očierňovania mojej osoby. Na to som pripravený, keďže už teraz sa zhromažďuje časť podnikateľov, ktorým sme zastavili neregulovanú výstavbu alebo prevod akcií v BVS.

 

 

 

Verejne ani nepočuť o nejakých nezhodách s poslancami. Máte na veci spoločný názor?

Je logické, že v niektorých témach sa aj medzi nami objavuje rôznorodosť názorov či pohľadov. V konečnom výsledku však ideme jednotne. Bez opory poslancov by sme neboli o taký kus vpred. Preto aj s plnou vážnosťou hovorím, že súčasná formácia poslancov zastupiteľstva by sa mohla zopakovať. Spoločne sme začali rozvíjať projekt námestia, zimného štadióna či kultúrneho domu a bolo by úžasné, ak by sme ich verejnosti aj spoločne odovzdali.

 

Rozhovor pripravila redakcia Malackého hlasu v spolupráci s LPM.sk

Bany 2018 bundy