Známej slovenskej spisovateľke Sekulčanke Kristíne Mišovičovej vychádza v decembri ďalšia novinka. Po piatich úspešných ženských románoch sa pustila do napísania knihy pre deti vo veku 6 – 12 rokov. Jej kniha Decká z mesta sa (ne)vedia biť uzrie svetlo sveta už 14.decembra. My sme sa pri tej príležitosti porozprávali nielen s ňou, ale i s celou jej rodinou o novej knižke, o písaní ale i o jej plánoch do budúcnosti.
Ahojte, rodinka. Vašej maminke (manželke) vyjde každú chvíľu nová detská knižka. Tešíte sa na ňu?
Tomáš (manžel): Samozrejme. Teším sa z každej jej novinky, no z tejto obzvlášť, pretože viem, koľko času, energie a lásky venovala nielen jej písaniu, ale i celému procesu vydania. Navyše podľa anotácie vyzerá naozaj super.
Naďka (dcéra, 12 rokov): Áno, veľmi. Už som ju čítala, je naozaj zábavná. Najmä moji spolužiaci sa už nevedia dočkať.
Matúško (syn, 8 rokov): Áno, teším sa, keď si ju prečítam ešte raz, aj s obrázkami.
Kristína (autorka): Ja sa už neviem dočkať, počítam dni, kedy ju konečne budem držať vo svojich rukách. Knihy sú pre spisovateľa ako jeho knižné deti, príchod každej očakáva s radosťou a vzrušením. Ako spomínal môj manžel, vydanie tejto knihy ma stálo neskutočne veľa úsilia, nielen pri písaní, ale aj pri celom procese vydania, o to viac sa teším na výsledok našej práce. Najviac zo všetkého sa však teším na reakcie detí a najmä na to, že konečne budem môcť chodiť aj na besedy a stretnutia s detskými čitateľmi.
Súčasťou tejto knižky sú aj krásne ilustrácie. Ako sa vám páčia?
T: Veľmi, páčili sa mi od prvého okamihu, ako mi ukázala prvotný návrh od Zuzky Dreadky Krutej. Myslím, že lepšiu ilustrátorku si ani nemohla vybrať.
N + M: Páčia sa nám a už sa nevieme dočkať, až ich uvidíme v knižke.
K: Milujem tie ilustrácie. Ilustrátorku tejto knižky som hľadala veľmi dlho, ale súhlasím s manželom, lepšie som si ani nemohla vybrať. Zuzka je veľký profesionál a presne vystihla moje myšlienky a náladu celej knižky.
Prečo si myslíte, že sa rozhodla napísať práve knižku pre deti?
T: Určite preto, že má veľmi veľký vzťah k deťom, nielen k svojim vlastným ale aj k všetkým ostatným. Neustále pre ne vymýšľa rôzne podujatia, oslavy, tábory… Ona tými deťmi proste žije.
N: Lebo ona sama je ešte stále častokrát dieťaťom.
K: (Smiech) Asi to bude pravda, naozaj sa občas cítim ako veľké dieťa. Prvotný nápad napísať ľahkú, zrozumiteľnú a „srandovnú“ knižku však vznikol v časoch, keď náš Matúško nerád čítal. Nielen nerád čítal, ale i nerád počúval, keď mu niekto čítal. Jednoducho ho bolo ťažké niečím zaujať. Vtedy som si povedala, že skúsim napísať niečo, čo by ho naozaj upútalo a zabavilo. Napísala som a ju celú prečítal. Ako prvú knižku vo svojom živote! To bolo pre mňa tým najväčším úspechom a odmenou.
Ako by ste si predstavovali spisovateľku, ak by nebola členom vašej rodiny?
T: Ako veľkého introverta s obrovskými okuliarmi, neustále pohrúženého do svojich vlastných myšlienok.
N: Ako človeka s veľkou slovnou zásobou a rozvinutou fantáziou.
M: Ako moju maminku.
K: Stačí pozrieť sa do zrkadla po noci prebdenej nad rukopisom ☺ Ale vážne, mám veľa priateliek spisovateliek a sú to všetko veľmi múdre a šikovné dámy, jedny elegantné, druhé bláznivé, ale všetky úžasne obohacujúce a inšpiratívne.
Spĺňa vaša maminka/manželka tieto vaše predstavy?
T: Občas áno, najmä vtedy, keď sa plne sústredí na písanie.
N + M: Stopercentne.
K: No, majú pravdu. Skutočne, keď sa sústredím na písanie, všetko okolo mňa prestáva existovať. Moji blízki to už na mne vidia a len s úsmevom konštatujú, že som zase vo svojom svete. Maximálne sa ma spýtajú, nad ktorou knihou zase premýšľam ?
Romány pre ženy, detská knižka…Čo by ste chceli, aby vaša maminka (manželka) ešte napísala?
T: Servisný manuál k Škode 105 GLS ☺. Ale vážne, rád by som si od nej prečítal biografiu nejakého zaujímavého človeka.
N: Knihu, kde je veľa zamotaných situácií, trošku fantasy, ale pritom sa opiera o reálne základy.
M: Knihu o futbale.
K: Veľmi rada by som vyhovela všetkým trom, ale asi ma čaká ešte dlhá cesta, kým si trúfnem na biografiu alebo futbalovú knižku. V tom sú lepší iní spisovatelia a nechcem im fušovať do remesla. Teraz to bude vyzerať, že sme sa dohodli na odpovediach, ale skutočne práve pracujem na fantasy knižke pre mládež a young adult, plnej dobrodružstva, lásky, priateľstva a nečakaných zvratov, tak verím, že aspoň jednému členovi rodiny splním v krátkej dobe jeho želanie.
Na záver ešte jedna záludná otázka. Aký je v skutočnosti život so spisovateľkou?
T: Občas ťažký, najmä keď sa zahĺbi do písania, ktoré je časovo veľmi, veľmi náročné a nič potom nestíha ☺
N: Niekedy zložitý, lebo má veľkú slovnú zásobu, ktorej občas nerozumiem.
M: Super, zábavný a veselý.
K: Opäť musím so všetkými týmito tvrdeniami súhlasiť. Niekedy je to naozaj ťažké, písanie zaberá veľmi veľa času. Najmä keď finišujem s rukopisom, všetky pre mňa v tej chvíli nepodstatné veci idú bokom a občas to u nás doma vyzerá to ako po bombe. A potom, keď mám hotovo, doháňam zameškané ☺ No vždy si nájdem čas na to najdôležitejšie a to je moja rodina.
Ale ten pocit, keď človek drží v ruke svoju novú, voňavú knihu a najmä pozitívne reakcie čitateľov stoja za všetku tú námahu a prebdené noci. Verím, že aj táto knižka sa bude malým čitateľom páčiť a prajem im veľa zábavy pri jej čítaní. Možno si ju niektorí z nich nájdu aj pod vianočným stromčekom.
Decká z mesta sa (ne)vedia biť
Petrík neznáša dve veci:
1. keď sa k nemu správajú ako k malému,
2. nového spolužiaka Sama.
Veď uznajte, ako by mohol mať rád chalana, čo sa v jednom kuse vyťahuje a neustále do každého zapára?
Keď im dá riaditeľ za trest vypracovať spoločný projekt, o neočakávané situácie a dobrú zábavu je postarané. Veď kto iný by si dal očúrať slamku mravcom alebo sa omylom najedol jedovatých bobúľ? Ako dopadne táto spolupráca a čo všetko našim nezbedníkom prinesie, sa dočítate v tejto superskej knižke, ktorá zaujme a zaručene pobaví i tých, pre ktorých bolo doteraz čítanie strašiakom.
