Často sa mi sňívá o velikich lampášoch. A já ich vidzím ve snách furt. A biuo to tak. Blížiua sa vojna, ževraj. Naši chistali ňejaké vjeci ve sklepje. Nésli tam mjechi plné múki a cukru a takové isté mjechi nésli i súsedé – Vávré a Poláké. Potom tata nésli cihui, maltu a urobili scenu. Zazdzívali ti mjechi. Potom uš sme bili ve sklepje, šeci súsedé, aj mi dzeci. Muadí chuapci a chuapi tam nebili, ti sa skovávali po šopách. Šeci sa modlá, horekujú, čut strelba a já drímu a spím. Potom mja gdosi nese na chrbce, nevím aňi kam, ponáhláme sa a vidzím veliké lampáše. A potom sem sa dozvjedzeua, že to nejsú žádné lampáše, ale že to horá stodoui. (V.H., úryvok z knihy Tehdy/Vtedy)
Podobné pútavé rozprávania zo života našich starých rodičov počúvajú viac či menej mnohí z nás. Málokedy však tieto príbehy zostávajú zaznamenané aj inde než v našej pamäti. Často si to uvedomíme až vtedy, keď naša starenka či stareček odídu z tohto sveta a ich príbehy nám začnú pomaly v pamäti blednúť. Prečo sme si len nezaznamenali tie pozoruhodné príhody, smutné aj veselé, tými slovami, ktorými nám ich oni vyrozprávali? Aj my pomaly starneme. Teraz si tie slová postupne prispôsobujeme, melódia a farba hlasu sa nám pomaličky skresľuje. V dnešnej modernej dobe si môžeme jedným ťuknutím do mobilu alebo počítača zaznamenať čokoľvek. Prečo by sme teda nemohli týmto spôsobom uchovať aj minulosť? Môcť tak odovzdať našim vnúčatám príbehy zo života ich prastarých rodičov, vyrozprávané s láskou a pokorou k životu. Nebolo by to úžasné? A pritom je to vlastne také jednoduché.
Práve na základe takejto myšlienky vznikol aj náš projekt, ktorého hlavnou iniciátorkou je Tereza Uřičářová z Tvarožnej Lhoty. Cieľom našej spolupráce a celého projektu bolo vytvoriť knihu, ktorá by zachytávala príbehy a život (ne)obyčajných ľudí. V Kútoch aj v Tvarožnej Lhote sme teda vytvorili skupinku mladých ľudí, ktorých spája nadšenie zachovať takýmto spôsobom aspoň kúsok minulosti. V každej dedine sme oslovili niekoľko ľudí v pokročilom veku (nad 70 rokov), ktorí súhlasili, aby sme ich navštívili a vypočuli si ich životné príbehy. Všetky rozhovory sme nahrali a následne prepísali do textovej podoby, pričom sme zachovali autentické nárečie. Kniha Tehdy/Vtedy obsahuje vybrané časti rozhovorov a fotografie siedmich obyvateľov Kútov a deviatich obyvateľov Tvarožnej Lhoty.
Okrem knihy je súčasťou nášho projektu aj výstava, na ktorej je možné pozrieť si fotografie týchto (ne)obyčajných ľudí a taktiež si vypočuť úryvky z ich rozprávaní. V Tvarožnej Lhote sme otvorili výstavu a zároveň uviedli knihu 2. decembra. Na slovenskej strane sa vernisáž a uvedenie knihy uskutoční 5. januára 2019 v zasadačke obecného úradu v Kútoch, kam vás všetkých srdečne pozývame.
Budete mať možnosť odniesť si domov knihu – za dobrovoľný príspevok alebo pokojne aj zadarmo, a tiež stretnúť osobne ľudí, ktorých príbehy si môžete v knihe prečítať. A okrem toho vás bude čakať aj malé občerstvenie a spev ženského speváckeho zboru Ryngla z Tvarožnej Lhoty. Tešíme sa na vás.
kolektív autorov
