Autorka Kristína Mišovičová sa rozhodla vydať detskú knihu Decká z mesta sa (ne)vedia biť mimo velké vydavateľstvo. Vytvorila knihu, ktorá pritiahne k čítaniu aj tie deti, pre ktoré bolo doteraz čítanie strašiakom, je preto písaná veľmi ľahkým, zrozumiteľným a vtipným štýlom, blízkym detskému čitateľovi. Prvú kapitolu o Petríkovi a jeho priateľoch si deti môžu stiahnuť na webe a celú knihu dočítať v knižnici.
V rozhovore si prečítate
- ako vznikol nápad vydať knihu mimo veľké vydavateľstvo
- koľko trvalo vydanie knihy
- kam pôjdu ušetrené peniaze za distribúciu
- ako chcú dotiahnuť deti do knižníc
Kristínka, myslím, že môžeme pokojne povedať, že na spisovateľskom poli nie ste žiadnym nováčíkom. V minulosti ste napísali už päť románov pre dospelých, z ktorých všetky vyšli v renomovaných vydavateľstvách (Nezabudni milovať, Keď raz pochopíš, Len láska pozná odpoveď a Vráť mi moje sny vo vydavateľstve Motýľ a Čakanka vo vydavateľstve Evitapress).Vaša nová detská knižka je však trošku iná. Ako prišlo k tomu, že sa renomovaná autorka rozhodla vydať knižku sama, prostredníctvom malého vydavateľstva?
S mojím dobrým priateľom Matejom Hajdinom z firmy INAT, ktorá je vydavateľom mojej najnovšej detskej knižky Decká z mesta sa (ne)vedia biť, sa poznáme už celú večnosť. S myšlienkou vydať knižku „na vlastnú päsť“ sme sa pohrávali už dávno. Vlastne to bolo už takmer pred šiestimi rokmi, kedy som pripravovala vydanie Čakanky. Napokon prišla ponuka z vydavateľstva Evitapress a náš odvážny nápad sme na niekoľko rokov odložili…
Po napísaní knižky Decká z mesta sa (ne)vedia biť ste sa ho rozhodli znova oživiť?
Presne tak. Hoci ani tentoraz to tak nebolo úplne od začiatku. Nájsť odvahu vydať knihu „na vlastnú päsť“ nie je jednoduché. Pre autora je oveľa jednoduchšie, ak ho zastrešuje renomované vydavateľstvo, ktoré zaňho vyrieši všetky potrebné veci, od vydania, cez distribúciu, reklamu až po samotný predaj. Vydanie tejto knižky som mala tiež dohodnuté v jednom známom vydavateľstve, už som mala dokonca i návrh zmluvy, stačilo len podpísať . A vtedy sa vydavateľstvo rozhodlo, že končí s vydávaním beletrie a bude sa venovať len učebniciam a odbornej literatúre. Chvíľku som sa z tohto šoku spamätávala, predsa len, stálo ma to minimálne pol roka strateného času, kedy som s nimi riešila rukopis, pripomienky k nemu, prvotné korektúry… Po čase som sa otriasla a rozhodla som sa zobrať to ako životnú výzvu. A oslovila som Mateja s návrhom na spoluprácu.
A on ten návrh prijal?
Áno, okamžite. Myslím, že je rovnaký „blázon“ ako ja, odhodlaný skúšať všetky nové výzvy.
A čo bolo potom? Ako prebiehal proces vydávania? Ako dlho trval?
Celý proces trval asi trištvrte roka. Najťažšie bolo pre mňa nájsť dobrého ilustrátora. Som veľký perfekcionista, ktorý sa neuspokojí len tak s niečím. Hneď na začiatku sme sa s Matejom dohodli, že keď už do toho ideme, nechceme vydať žiadnu low- cost knihu, od počiatku sme chceli, aby mala úroveň , či už z hľadiska ilustrácií, grafiky, väzby, použitého papiera… Hľadanie ilustrátora bolo preto veľmi náročné. Obzvlášť pre mňa, keďže pri románoch pre dospelých som ilustrácie nikdy neriešila. Ako prvé som sa musela zorientovať na tomto poli, získať kontakty, poprezerať si portfóliá jednotlivých ilustrátorov… A potom prišlo vytriezvenie – všetci dobrí ilustrátori boli minimálne na pol roka vybookovaní, pričom my sme potrebovali, aby ilustrátor začal na ilustráciách pracovať čo najskôr. Keď už som bola úplne bezradná, ozvala sa mi Zuzka Dreadka Krutá. Poslala mi jej návrhy a skice a ja som sa okamžite zamilovala. Jej ilustrácie presne vystihovali moju predstavu, boli veselé, hravé, farebné. Navyše Zuzka je veľký profesionál, takže pracovať s ňou bolo naozajstnou radosťou.
A čo ostatné práce na knihe?
Korektúry nám robila Martinka Korbová, redaktorka, s ktorou som spolupracovala už vo vydavateľstve Motýľ, takže toto bola pre mňa spolupráca „ na istotu“. Martinkinu prácu som poznala a vždy som s ňou bola spokojná a inak tomu nebolo ani teraz. Grafickú úpravu a tlač sme zverili do rúk Polygrafického centra, my sme si vybrali všetky detaily a oni naše predstavili pretavili do reality.
Dostali sme sa do momentu, kedy ste si „domov“ priviezli plné auto kníh. A čo ďalej?
Vlastne to boli dve plné autá. Kniha vyšla v náklade 1500 ks a my sme naozaj celý náklad na jedenkrát neodviezli. Naša pôvodná predstava bola, že si niekoľko kníh necháme pre seba, na priamy predaj a zvyšok umiestnime do kníhkupectiev. Ani sme nevedeli, ako veľmi sa mýlime. Po tom, ako sme si spravili kalkuláciu, sme zistili, že pri maržách, aké si berú distribúcie, by sme sa dostali takmer do straty. Nuž, taký je dnešný knižný obchod a my s tým už nič nenarobíme.
Vy ste sa však nevzdali…
Nemohli sme. A niečo také ani nemáme v povahe. Práve naopak, zobrali sme to opäť ako výzvu. Spravili sme si vlastnú webovú stránku www.deckazmesta.sk a založili e-shop . Toto bolo všetko v rukách Mateja , ktorý je v tom naozajstný odborník a na ktorého prácu sa dá stopercentne spoľahnúť. A najmä – vymysleli koncepciu, aká tu ešte nebola. Rozhodli sme sa peniaze ušetrené na distribúcii investovať do podpory detského čítania. Celé ťažisko našej koncepcie spočíva najmä v samotnej webstránke. Tu si môžu malí čitatelia (ale i tí väčší) stiahnuť a prečítať celú prvú kapitolu knižky, pozrieť si mapu knižníc, kde si môžu knižku požičať a dočítať, prečítať si recenzie na knižku, dozvedieť sa o pripravovaných besedách, či objednať si svoj vlastný výtlačok s podpisom alebo venovaním. Všetky knižnice, ktoré si od nás objednajú knižku, od nás dostanú plagáty na prilákanie detí do knižnice. Pripravujeme aj rôzne súťaže o pekné ceny a v mesiaci marec prvú časť „turné“ za malými čitateľmi. Už sa na nich veľmi teším .
A my Vám vo Vašom krásnom snažení držíme palce a prajeme veľa – veľa predaných knižiek, aby ste čoskoro mohli robiť ďalšiu dotlač.
