Ľudový odev na Záhorí – malacký kroj

Ľudový odev tvoril od nepamäti podstatnú zložku materiálnej kultúry širokých vrstiev obyvateľstva, a tak už od vzniku prvých múzeí na Slovensku sa stal predmetom ich zberateľského záujmu, štúdia a dokumentácie. To čo v súčasnosti chápeme pod označením ľudový odev, predstavuje vo všeobecnosti odev dedinského obyvateľstva, ktorého hlavným zamestnaním bolo po dlhé stáročia roľníctvo.

Z hľadiska typu sa ľudový odev delí na pracovný, resp. všedný, určený na každodenné nosenie a sviatočný, ktorý sa okrem nedeľnej návštevy kostola nosil pri významných náboženských, rodinných a spoločenských príležitostiach, ako boli Vianoce, Turíce, hody, krstiny, svadby. Posledným typom je odev obradový, ktorým bol odev na krst, odevy nevesty a ženícha či odev do rakvy. K faktorom, ktoré zásadne určovali charakter ľudového odevu, treba zaradiť aj regionálne hľadisko, Záhorie bolo totiž rozčlenené na menšie celky – hradné panstvá. I keď miera vplyvu príslušnosti obce ku konkrétnemu panstvu na lokálnu formu mužského a ženského ľudového odevu je nateraz otázna, jednako viac-menej túto správnu štruktúru odev rešpektuje. Na Záhorí sa v prevažnej miere rozkladali panstvá Devínske, Pajštúnske (Stupavské), Plavecké, Ostrokamenské, Korlátske, Holíčsko-Šaštínske a Brančské, osobitné postavenie mala Skalica ako slobodné kráľovské mesto. Na základe charakteristických znakov možno mužský a ženský sviatočný odev (kroj) historicky deliť na: skalický, holíčsky, šaštínsky, senický, jablonický, moravskosvätojánsky, malacký a plavecký. V nadväznosti na takéto rozdelenie ľudového odevu Vám postupne vo forme fotografií, krojových kompletov, ich opisom a porovnaním s dobovými fotografiami predstavíme mužské a ženské formy sviatočného a obradového odevu z konkrétnych obcí jednotlivých lokálnych foriem. Datovať ich možno približne do 20. – 40. rokov 20. storočia.

Malacký kroj bol s menšími odchýlkami charakteristický pre celé južné Záhorie, teda pre obce na juh od rieky Myjavy patriace do bývalej Bratislavskej stolice: Studienka, Malé Leváre, Veľké Leváre, Gajary, Kostolište, Malacky, Suchohrad, Jakubov, Plavecký Štvrtok, Záhorská Ves, Láb, Vysoká pri Morave, Zohor, Rohožník, Kuchyňa, Pernek, Jablonové, Lozorno, Stupava, Borinka, Mást, Marianka, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Devín, Karlova Ves, Lamač, Dúbravka; pri mužskom odeve aj Lakšárska Nová Ves, Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Prievaly a Buková. Výnimku predstavovali pri ženskom kroji obce: Lakšárska Nová Ves, Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Prievaly, Buková s osobitou formou ľudového odevu, ktorá sa označuje ako plavecký kroj.

Sviatočný odev vydatej ženy zo Studienky

Spodný diel tvorí dvojdielny konopný rubáš pozostávajúci z užšej časti obopínajúcej hruď, dolnú časť rubáša tvorí husto nariasená spodná sukňa. Biele plátenné taclové rukávce majú rovný strih s prieramkovými, bokom prišitými rukávmi a nízkym stojatým golierom, v okolí priekrčníka a prieramkov sú husto riasené. Spodnú časť rukávov zdobí výšivka na dierku, okraje lemuje biela paličkovaná čipka, stiahnuté konce rukávov vytvárajú zvlnený volán – taclu. Okolo krku je pripnuté husto zriasené čipkové okružie – krézel s aplikáciou modrej a ružovej skladanej stuhy. Tmavo­modrý hodvábny pruclek rovného strihu sa zapína bielymi okrúhlymi sklenenými gombíkmi. V dolnej časti sú na rubáši oblečené dve biele plátenné nezdobené sukne s úzkym pásom, ktoré sú v páse husto riasené a zaväzujú sa dvomi bavlnenými šnúrkami. Vrchná nezdobená sukňa z modrého taftu a s bavlnenou podšívkou má tenší husto riasený pás, zaväzuje sa na dve plátenné šnúrky a po celej dĺžke je skladaná do úzkych záhybov. Na vrchnej sukni je opásaná biela batistová zástera zdobená tromi radmi zámikov a v dolnej časti výšivkou na dierku. Znakom vydatej ženy je veľký pérový čepiec, ktorý pozostáva z bielej plátennej predničky a z dienka ozdobeného bielou dierkovou výšivkou. Na prednom okraji predničky je našitý naškrobený a husto naskladaný široký pás bieleho tylu, ktorý je po vrchnej strane zdobený skladanou ružovou saténovou stuhou.

Sviatočný odev mládenca z Veľkých Levár

Pozostáva z úzkych modrých súkenných šnorovaných nohavíc, pomenovaných podľa šnurovaných aplikácií na stehnách a okolo rázporkov, za ktoré sa vkladá biela vyšívaná šatka. Biela plátenná košeľa rovného strihu s úzkym stojatým golierikom, nazývaným obojok má dlhé voľné rukávy a uväzuje sa dvomi plátennými šnúrkami – oprátkami pod hrdlom. Výzdoba v podobe bielej madeirovej čipky sa sústreďuje na golieri, hrudi a zakončení rukávov. Krátky lajbl zo svetlomodrého hodvábu s vtkaným kvetovaným vzorom a podšitý svetlým plátnom má predné diely mierne oblúkovito vystrihnuté. Po oboch stranách ich zdobí vertikálny pás našitých malých ozdobných gombíkov. Súčasťou odevu sú vysoké čierne kožené čižmy s tvrdými sárami a s rovným horným okrajom, opätky sú okuté mosadznými podkovičkami. Na hlave sa nachádza nízky čierny širák s úzkou strieškou a oblým dienkom.