Aktivity Kúcanov nezostávajú len v rámci hraníc Kútov, ale svoje vízie a nápady uskutočňujú po celom svete. O tom svedčí aj výnimočná skúsenosť 20-ročnej rodáčky z Kútov, ktorá sa rozhodla pomáhať iným.

Katarína Šišková je budúca študentka Univerzity Komenského, avšak rok po strednej škole sa rozhodla stráviť inak – odišla robiť dobrovoľníctvo do Portugalska.

Posledný rok si bola dobrovoľníčkou v programe Erasmus+, povedz nám o ňom viac.

Zúčastnila som sa projektu s názvom Európska dobrovoľnícka služba. Jednoducho povedané, EÚ dáva mladým ľuďom príležitosť cestovať, spoznať iné kultúry a zároveň niekde pomôcť.

 

Aké aktivity sa dajú v rámci tohto programu robiť?

Môj projekt v Portugalsku bol prevažne o práci s deťmi.Na výber sú aj iné projekty v Európe a vo svete. Vo všeobecnosti sú zamerané na environmentálnu prácu, či prácu so starými alebo hendikepovanými ľuďmi.

 

Akým spôsobom je tento projekt financovaný, resp. z čoho si žila?

Zastrešený je Juventou, financuje ho EÚ. Dobrovoľník dostane grant na cestu, ubytovanie, stravu, poistenie, jazykový kurz a vreckové. Všetko som mala zabezpečené, no nie je to pre niekoho, kto si chce zarobiť. Človek sa, naopak, naučí s peniazmi narábať.

 

Akým spôsobom si sa k projektu dostala?

Počas strednej školy som pracovala ako dobrovoľníčka v Bratislave. Tam som sa od dobrovoľníkov z rôznych krajín dozvedela o tomto projekte. Našla som organizáciu Keric v Čadci, ktorá mala mať o mesiac stretnutie pre záujemcov. Nasadla som na vlak a išla tam. Projekt ma hneď oslovil, napísal som motivačný list a CV. Na odpoveď som čakala takmer dva mesiace.

 

Ako prebiehal tvoj deň v práci?

Začínala som o 11:50, pomáhala som deťom v škôlke pri obede, potom sme sa hrali. Po obedovej pauze som pracovala v centre s deťmi, každý druhý týždeň som mala na starosti vyzdvihnúť deti zo školy. Okrem toho som si pripravovala aktivity, napríklad tanec, rôzne kvízy, učila som deti slovenské frázy, pesničky a hry.

A čo tvoj voľný čas?

Jazdila som na bicykli, pláž som mala 5 minút od domu, tam som trávila doobedie. Okrem toho som mala mesačne nárok na 2 dni dovolenky, tie som využila na cestovanie.

 

Určite si si našla kamarátov z celého sveta. Stretla si aj nejakých Slovákov alebo Čechov?

Zúčastnila som sa dvoch tréningov pre dobrovoľníkov, kde som stretla približne 100 dobrovoľníkov. Len jeden z nich bol Čech, ja som bola jediná Slovenka. Neprekvapilo ma to. Dobrovoľnícka činnosť nie je na Slovensku veľmi rozšírená. Väčšina ľudí tento program nepozná. Teraz sa o ňom snažím veľa hovoriť, šíriť ho na školách a možno neskôr sa aj zapojiť do organizácie takýchto projektov.

A ako na teba zapôsobilo Portugalsko? 

Navštívila som asi 30 miest práve vďaka skvelým ľuďom, s ktorými sme sa navštevovali. Vytvorili sme skvelú komunitu. Niektorí ma videli raz a ponúkli mi ich dom na prespanie a ukázali mi časť Portugalska, v ktorom žili oni.

Portugalsko ma však veľmi prekvapilo. Väčšina ľudí si myslí, že je to len časť Španielska, no je to jedna z najstarších nezávislých krajín Európy. Ich jazyk je jedným z najrozšírenejších na svete. Gramatikou a slovnou zásobou sa síce podobá španielčine, no zvuk tohto jazyka svojou tvrdosťou pripomína skôr ruštinu.

Kultúra je taká typická južná, ľudia sú veľmi temperamentní, deti sú veľmi živé a bláznivé, no cítiť z nich veľa lásky. Nepotrpia si na vzhľad, domy majú ošarpané, autá staré, ulice hlavného mesta pripomínajú rozvojové krajiny, pritom ich životná úroveň je lepšia ako na Slovensku.

Čo si si z tejto skúsenosti odniesla?

Získala som prehľad, ktorý by mi škola nedala. Naučila som sa samostatnosti, ale aj dôvere iným, úplne nový jazyk, spoznala som kultúru. Vyskúšalasom si, aké je to byť učiteľkou bez schopnosti hovoriť jazykom mojich žiakov. Myslím si, že tento projekt je skvelá príležitosť pre každého jedného mladého, ktorý má túžbu cestovať, pomáhať a hlavne lepšie spoznať sám seba. A hlavne sa netreba ničoho báť!

 

S Katkou sa rozprávala Lena Psárska. Článok vyšiel ako súčasť magazínu Kúcan – občasníka obce Kúty.


Trnasvke radio – Ranna show