„Vánoce, svátky radosci a pokoja. Opradávna sa schádzá v tento deň ceuá rodzina ke stolu. Byuo to tak odjakživa a je temu tak aj neskaj. Ale keby nebyuo starenek a starečkú, tak by sme ani nevjedzeli, jaké byli kedysi Vánoce.“ Aj takto môže znieť rozprávanie našich starých mám o prichádzajúcich sviatkoch. Prinášame vám preto sériu článkov o tradíciách, úkonoch a zvykoch našich predkov, ktoré súvisia s vianočným obdobím.
Kedy však začína pravá podstata Vianoc? Ide skutočne len o tri dni? Keď nazrieme do minulosti, tak kresťania sa na vianočný čas pripravovali dlho pred Štedrým večerom. Vianočné obdobie začínalo dňom sv. Martina. Tento deň sa končilo pasenie dobytka, sluhovia odchádzali zo zjednanej služby, dostávali dohodnutú mzdu a hľadali si nového gazdu. Sv. Martinovi sa patrilo prísť na bielom koni. Ľudia spolu trávili dlhé zimné večery, spievali, staré babky rozprávali, mladí počúvali. Ubúdanie denného svetla naháňalo ľuďom strach, pretože verili v rôzne nadprirodzené bytosti, a to najmä počas „strídžích dní“. Na ochranu im slúžili rôzne ochranné praktiky, predmety s ochrannou funkciou, rôzne zákazy a iné symbolické praktiky, avšak museli ich vedieť použiť v správny čas.
Prvým strídžím dňom bol deň Sv. Kataríny (25. november). Preto chodili pastieri po dedinách a snažili sa ich odstrašiť hlukom, preto trúbili na trúbach a práskali bičmi. Strigám totiž pripisovali všetky neduhy, ktorými trpel dobytok. Ženy mali v tento deň zákazy – nesmeli priasť, tkať, šiť ani vyšívať alebo ľudia jedávali cesnak a robili ním kríže na dverách. Keďže po sv. Kataríne začínalo pôstne obdobie, bol tento deň posledná možnosť sa dosýta najesť, zatancovať a zaspievať si, preto sa nenadarmo hovorilo „Katrena hudcom husle berie“.
Obdobím duchovnej prípravy na Vianoce je advent a znamená prvú časť liturgického roka. Začína sa prvou adventnou nedeľou, teda medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa 24. decembra po západe slnka na Štedrý večer. S adventom boli spojené pôstne dni, keď sa malo očistiť telo aj duša.
V deň Sv. Ondreja sa začínal cyklus zimných obradov, ktorý trval až do Nového roku. Sv. Ondrej bol tiež patrónom slobodných dievčat, preto sa slobodné dievky nemohli dočkať tohto dňa. Každá dievka sa chcela vydať, či bohatá alebo chudobná, či pekná alebo škaredá. Preto utekala k domu, kde býval nejaký Ondrej, stala si k plotu tak, aby ju nikto nevidel, triasla ním a odriekala: „Ploťe, ploťe trasjem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa, dajže mi ti znaťi, kedy ja budem pri oltári stáťi.“ Dôležitým bolo tiež liatie olova do vody. Podľa tvaru stuhnutého olova, dievky hádali aké remeslo alebo zamestnanie ich nastávajúci bude mať. Tiež veštili z halušiek. Na lístočky si napísali krstné mená mládencov, obalili do cesta a takto plnené halušky uvarili. Prvú halušku, ktorá vyplávala, dievčina chytro vybrala z hrnca a prečítala si meno svojho nádejného ženícha. Vo všeobecnosti platilo, že čím je veštenie komplikovanejšie, tým bude jeho výsledok zaručenejší.
Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie, dodržiavania poverových príkazov a zákazov. Mládež využívala tento čas na spoločné hry, zábavy, spevy priadkových piesní, tance a ľúbostné čary.
