Traduje sa legenda, že Barbora bola dcérou bohatého pohanského kupca, žila v prepychu a bola obklopená služobníctvom. Keď zistila, že väčšina jej služobníctva sú kresťania, sama sa stala kresťankou. Avšak keď to jej otec zistil, nahneval sa a nech ju zavrieť do veže. Podarilo sa jej utiecť a útočisko našla v skale, ktorá sa pred ňou roztvorila. Preto je Sv. Barbora patrónkou baníkov, ochrankyňou veží, delostrelcov a pomocníčkou v núdzi.
Deň Sv. Barbory tiež patril k „strídžím dňom“. Ženám sa zakazovalo priasť, šiť, vyšívať, párať perie. V niektorých obciach sa vydajachtivé dievky vybrali do záhrady po halúzku z ovocného stromu a namočili ju do vody. Potom už len netrpezlivo čakali, či im vykvitne do Štedrého dňa. Ak vykvitla, mala sa dievčina do roka vydať. Keď išli ženy po halúzky v snehu, mal byť sneh až do Vianoc, pretože „Aké počasje je na Barboru, také bíva aš do Vjanoc“.
V niektorých obciach Slovensko gazdinky vyzerali, či k nim do domu idú barborki. Do bieleho oblečené, s bielou plachtou cez hlavu zahalené dievčatá chodili z jednej domácnosti do druhej a metlou alebo husacím krídlom bez slova povymetali izbu a pavučiny v kútoch.
Baníci, ktorých život bol v ohrození, často budovali v podzemí banských chodieb rôzne výklenky, do ktorých dávali sošky alebo obrázky svojej patrónky. Pri nich sa modlili a nikdy neprešli okolo bez prežehnania. Hoci sv. Barbora ako legendárna martýrka žijúca v 3. storočí bola v novom cirkevnom kalendári vynechaná, pretože neexistujú nijaké historické doklady o jej živote a smrti, v ľudovom prostredí pretrváva aj naďalej ako patrónka baníkov.
