Nevideli ste moje kľúče? No vy! Čo vám práve teraz neviem prísť na meno, aj keď ho mám na jazyku… A hneď ma aj prezvoňte na mobil, niekde zostal položený… Čo? Nooo, trošku zabúdam. Že odkedy? Čo odkedy???

Tento článok bude o pamäti. O tom, prečo zabúdame a aj ako ju nestratiť predčasne. Pretože na rozdiel od toho, čo sme si až doteraz mysleli, zabúdanie nie je privilégiom poberateľov starobného dôchodku a pacientov s degeneratívnym ochorením mozgu. Zabúdať začíname všetci a to relatívne v mladom veku, okolo 45 roku života.

 

Kód CH3COOCH2CH2N+(CH3)3OH
Pamätať si dokážeme vďaka neurotransmiterom, ktoré zodpovedajú za vytvorenie nových a posilňovanie existujúcich prepojení v mozgu. K tým najdôležitejším patrí acetylcholín (CH3COOCH2CH2N+(CH3)3OH) a práve od výšky jeho skladových a obehových zásob závisí kondícia našej pamäti. Štúdia publikovaná v britskom magazíne British Medical Journal v roku 2012 však nekompromisne prichádza k záveru, že jeho objem v ľudskom organizme začína klesať už po 45 roku života a spolu s ním začínajú degenerovať aj naše kognitívne funkcie.

 

Svalová atrofia
V tomto bode je užitočné si pripomenúť, že mozog je sval, ktorý  na udržanie sviežosti a pružnosti potrebuje pravidelný tréning. A práve toho sa nám v dnešnej dobe príliš veľa nedostáva. Dostupnosť moderných technológií, ktoré si za nás pamätajú telefónne čísla, dátumy, synchronizujú naše kalendáre a sú vždy pripravené ponúknuť nám zaujímavý obsah na pasívnu konzumáciu, spôsobujú, že náš mozog atrofuje.

Vráťme sa v historickej pamäti napríklad do starovekého Grécka, v ktorom učenci memorovali a vzápätí verejne recitovali niekoľko tisíc riadkov dlhé eposy tým, ktorí písmom nevládli. Na to, aby mohli tento úkon opakovať zakaždým v porovnateľnej kvalite, museli pravidelne “cvičiť” a rozbor biochémie ich mozgu by vykázal dostatočne vysoké hladiny acetylcholínu. A teraz sa vráťme v čase späť iba o krôčik a skúsme si spoločne zaspomínať na to, koľko litrov sĺz vyplakalo vaše dieťa, keď ho minulý rok v škole naposledy prinútili naučiť sa naspamäť celú prvú slohu z “Mor ho!”? Stavíme sa, že by sme si v tom bazéne aj zaplávali… Pritom práve “memorovanie” je jedným zo spôsobov, ako tvorbu acetylcholínu v mozgu podporiť.

Telocvik a fitness doplnky
Pravidelné precvičovanie mozgu je kľúčom k stabilnej a dlhovekej pamäti. Kým u školopovinných detí sa učením deje prirodzene, u dospelých, ktorí žijú v zabehanom stereotype a nevyhľadávajú spontánne príležitosti na ďalšie vzdelávanie alebo aktivity, pri ktorých sa mozog precvičuje (rébusy, krížovy, hlavolamy, sudoku, scrables, učenie sa cudzích jazykov a i.) je riziko spustenia degeneratívneho procesu pomerne veľké.

Spolu s učením poskytnú podporu aj voľnopredajné výživové doplnky s obsahom nootropík, prírodných alebo syntetických látok, ktoré zvyšujú prietok krvi, urýchľujú zásobovanie mozgu kyslíkom a glukózou, rast neurónov, tvorbu nových prepojení v mozgu a priaznivo pôsobia na hladinu neurotransmiterov.

Na trhu je ich niekoľko, je však vhodné sa o ich užívaní poradiť. Zastavte sa teda u nás v lekárni a spoločne nejaké vyberieme. Skúste k nám prísť bez použitia navigácie, s vypnutým mobilným telefónom, pešo a z úplne opačnej strany, než ste boli doteraz zvyknutí. Váš mozog si podskočí od radosti a vaša pamäť vás možno tiež príjemne prekvapí.

Váš Lekárnik


.