V nedeľu 5. apríla uplynulo 75 rokov od oslobodenia Malaciek. Výročie si pripomenulo aj mesto Malacky, avšak vzhľadom na aktuálnu situáciu vo veľmi komornom duchu. Veniec k pamätníku Červenej armády na Kláštornom námestí položili v mene všetkých obyvateľov mesta primátor Juraj Říha a prednostka mestského úradu Ľubica Čikošová.

Ako povedal primátor, opäť sa vraciame v myšlienkach do tragických vojnových dní: „Možno sa dnes viacerí vedia vcítiť do rozpoloženia vojnovej generácie. Aj dnes, tak ako vtedy, majú ľudia obmedzený pohyb a možnosti kontaktu s  blízkymi. Hoci utrpenie ľudí počas vojny nemožno porovnávať s ničím iným, v súčasnom tichu môžeme viac premýšľať o ich životoch a trápeniach.

Pri oslobodzovaní Malaciek 5. apríla 1945 padlo 152 sovietskych vojakov a dôstojníkov. Oslobodenie nášho mesta bolo súčasťou útoku vojsk 2. ukrajinského frontu, ktorý znamenal prielom obrany nemeckých vojsk v tejto oblasti.  Otvorila sa tak cesta k obkľúčeniu Viedne a k postupu Sovietskej armády na Moravu. Nemecké vojská na západnom Slovensku sa z obavy pred obkľúčením začali rýchlo sťahovať smerom na západ. Prielom nemeckej obrany pri Malackách umožnil zatlačiť fašistické sily z oblasti Fatry cez Javorníky na Moravu. Postupne boli oslobodzované všetky slovenské mestá a obce.

Druhá svetová vojna trvala takmer 5 rokov a bolo do nej zatiahnutých 61 štátov s miliardou 700 miliónmi obyvateľov. Na rôznych miestach Európy zriadili fašisti sieť koncentračných táborov, kde väznili vyše 9 miliónov ľudí. V Majdanku a Osvienčime zahynuli aj obyvatelia nášho mesta. Počet obetí je odhadovaných na asi 50 miliónov, z čoho najmenej polovica pripadá na civilné obyvateľstvo. „Boli to roky nesmierneho utrpenia porobených národov, likvidácia demokratických síl a všetkého čo odporovalo fašistickej ideológii,“ pripomína pedagóg a poslanec Mestského zastupiteľstva v Malackách Anton Pašteka.

Celkovo na území bývalého Československa položilo svoje životy 160 000 sovietskych vojakov a dôstojníkov, a pri oslobodzovaní Slovenska aj 60 000 rumunských vojakov a dôstojníkov.Naša vďaka patrí tým menovaným i nemenovaným hrdinom, ktorí v boji proti fašizmu položili svoje životy. Vďaka patrí bojovníkom spojeneckých armád, partizánom ale i prostým občanom, ktorí zomreli na bojiskách Európy, Afriky či Ázie. Cintoríny s tisíckami obetí na Slovensku i po celom svete žalujú a varujú. Sú tam pochovaní prevažne mladí ľudia, ktorí mali život pred sebou. Zomierali na bojiskách tisícky kilometrov vzdialení od svojich domovov za slobodu porobených národov,“ doplnil A. Pašteka.

Ľubica Pilzová, foto: S. Osuský

 


OchranimTa maj/jun 2020