Unikátny Baťov kanál, ktorý nechal v prvej polovici minulého storočia vybudovať slávny podnikateľ Tomáš Baťa, vedie z Otrokovíc do Skalice. Zatiaľ čo umelá vodná cesta slúžila v minulosti na prepravu uhlia, v súčasnosti je určená výhradne rekreantom.

Zatiaľ čo českí vodáci využívajú pobyt na vode a čerstvom vzduchu už od začiatku mája, prevádzkovateľovi jediného slovenského prístavu v Skalici však Dopravný úrad takúto plavbu zakázal. Navyše mu nikto nevie odpovedať, dokedy nebude môcť požičiavať lode a prepravovať návštevníkov po vode.

 „Zatiaľ som finálne stanovisko nezískal ani z Úradu verejného zdravotníctva, ani od mesta Skalica. Problémom je, že platí zákaz prekročiť hranice a keďže štátna hranica Česka a Slovenska vedie podľa zákona stredom vodného toku, do najbližšieho prístavu Výklopník v Sudoměřiciach sa legálne nedostanem,“ hovorí Marián Tongel, správca prístavu, za ktorý platí mestu Skalica. Aj preto zvažuje, že samosprávu požiada o zníženie alebo odpustenie nájmu.

Zatiaľ čo českí vodáci vplávať po hladine Baťovho kanálu do Skalice môžu, slovenskému kapitánovi lode to znemožňujú nariadenia krízového štábu. Pritom v praxi by s návštevníkmi štátnu  hranicu síce prekročil, ale keďže na breh by cestujúci nevystúpili, nemyslí si, že by to mala byť nejaká hygienická hrozba a teda adekvátna prekážka pre zákaz plavby. „Je to smiešne. Všetci tu dýchame rovnaký vzduch, sme od seba vzdialení pár metrov, táto hranica bola vytýčená administratívne a ľudia na Záhorí i Južnej Morave sú prepojení všetkými možnými väzbami: rodinnými, priateľskými, pracovnými i voľnočasovými,“ nechápe nariadenia hygienika správca prístavu a preto žiada o výnimku.

Je presvedčený, že spoľahlivo dokáže zabezpečiť všetky hygienické opatrenia, spojené s uvoľnením II. aj III. vlny, ktorá platí aj pre vonkajšie atrakcie či múzeá. „Nemáme problém s dezinfekciou, rúškami ani s odstupmi lodí na vode. Sme v otvorenom priestore, na čerstvom vzduchu. Na palube malého člnku sa aj tak plaví zväčša iba úzka rodina, alebo zaľúbenci. Pri viacmiestnej lodi zabezpečíme sedenie s odstupom, hoci napríklad v autobusoch či vlakoch žiadne odstupy byť nemusia,“ dodáva Tongel, ktorý je ochotný čakať najneskôr do konca mája. Ak sa dovtedy nedočká výnimky, prístav zavrie a bude si musieť hľadať inú obživu. Mesto aj Slovensko tak zostane bez unikátnej atrakcie. „Do prípravy lodí a prístavu som dal počas zimy všetok zisk z lanskej sezóny. Denne prichádzame o desiatky zákazníkov, z ktorých aspoň polovica tvorila klientela zo zahraničia. Ale vydržím, len nech môžu prísť aspoň domáci, trochu sa zotaviť z opatrení, ktoré ich nútia zostať doma,“ nádejá sa Marián Tongel a verí, že kompetentní vypočujú jeho argumenty a už čoskoro plavbu aj po slovenskom úseku atrakcie povolia.

Zuzana Lehotská


ZeZáhorá modrá