Už deviaty rok pôsobí ako učiteľ občianskej náuky a dejepisu na štátnom gymnáziu v Malackách. Lukáš Šefčovič bol tento rok medzi dvadsiatkou pedagógov, ktorí pri príležitosti Dňa učiteľov získali ocenenie od Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
V rozhovore prezradil, prečo sa rozhodol študovať učiteľstvo aj to, čo si myslí o súčasnej situácii v školstve.
V marci tohto roku ste spolu s ďalšími devätnástimi pedagógmi získali ocenenie od BSK pri príležitosti Dňa učiteľov. Bolo vaším snom stať sa učiteľom, alebo to prišlo až neskôr?
O práci učiteľa asi sníva málokto. Mojím snom bolo stať sa kovbojom, kamionistom či Lukom Skywalkerom. Prišlo to asi až na konci gymnázia. Vždy ma bavil dejepis a spoločenské vedy, a tak som si podal prihlášku na pedagogickú fakultu a na právo. Právo nevyšlo, lebo som bol lenivý učiť sa na prijímačky (dúfam, že to moji študenti nečítajú). Skončil som na učiteľstve a aj keď mi všetci naokolo hovorili, že to nie je práca pre chlapa a že nič nezarobím, chcel som si to minimálne vyskúšať. Práca ma chytila za srdce a našiel som sa v nej. Myslím, že človek by mal robiť to, čo ho baví, v čom je dobrý a o čom je presvedčený, že má zmysel.
Vo voľnom čase sa venujete naturálnej kulturistike. V roku 2018 ste dokonca obsadili štvrtú priečku na Victoria Natural Cup. Nelákala vás výučba telesnej výchovy? Prečo ste si vybrali práve kombináciu dejepis a občianska náuka, respektíve filozofia?
Keď niekomu neznámemu poviem, že som učiteľ, väčšinou ma tipuje na telocvikára. Ja sa však len snažím pestovať ideál kalokagatie, teda rozvoja tela i duše. Úprimne, od malička som bol viac ten premýšľavý a oveľa menej športový typ. Ale na staré kolená som v určitom krízovom období svojho života začal chodiť do posilňovne a neskôr som vyskúšal aj zopár súťaží v naturálnej kulturistike. Telesná výchova ma neláka, mojou srdcovkou zostáva dejepis a najmä občianska náuka. V týchto predmetoch vidím obrovský význam a potenciál. Sú to oblasti, ktoré nás učia reflektovať spoločenské udalosti a kriticky myslieť. V dnešnej dobe sociálnych sietí, kde sa to len hemží rôznymi dezinformáciami, z ktorých vyplýva aj radikalizácia spoločnosti, je práve kritické myslenie nesmierne dôležité. Veľa ľudí akoby zabúda používať vlastný rozum. Radšej zdieľajú názory z článkov z pochybných zdrojov a s ešte pochybnejšími myšlienkami a úmyslami. Snažím sa viesť študentov k tomu, aby používali vlastný rozum.
Z dôvodu COVID-19 bola v marci zrušená prezenčná výučba na školách a učitelia museli vymyslieť spôsob, ako zostať so svojimi žiakmi stále v kontakte. Vy ste sa rozhodli pokračovať vo výučbe prostredníctvom publikovania videí (s názvom SomDomaDejepis alebo SomDomaFilozofia s Lukym) na YouTube. Aké je to pre učiteľa zrazu prednášať do kamery bez okamžitej spätnej väzby od študentov?
Neučím len cez YouTube videá, mávam aj online hodiny, kde sa so študentmi môžeme vidieť a počuť (vďaka Bohu za moderné technológie), alebo im posielam študijný materiál, aby som ich viedol aj k schopnosti samoštúdia. Iniciujem tiež online diskusie – napríklad im pošlem nejaký zaujímavý podcast a potom si o ňom cez chat vymieňame názory. Snažím sa, aby bola výučba na diaľku rôznorodá a zaujímavá, no osobný kontakt so žiakmi mi veľmi chýba. Jasné, že spätná väzba je možná aj virtuálne, ale bezprostredný kontakt to nikdy úplne nenahradí. Okamžitá reakcia v podobe úsmevu, znudenej tváre, zaujímavej otázky či odpovede je pre učiteľa nesmierne dôležitá.
Rozmýšľali ste o založení vzdelávacieho YouTube kanála aj pred vypuknutím korona krízy?
Nie, toto mi vôbec nenapadlo. Okolnosti ma prinútili a nie som a ani nechcem byť youtuber, hoci sa mi smejú, že už ním som. YouTube videá boli taký spontánny nápad, lebo sám si veľmi rád púšťam rôzne online prednášky, resp. vzdelávacie videá alebo počúvam podcasty. Človek pri tom môže robiť aj iné veci (ja väčšinou varím) a zároveň sa niečo nové dozvedieť. Takže som si povedal, že to skúsim. Odozva bola super, takže v tom pokračujem a beriem to ako takú užitočnú zábavku.
Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve?
Nebudem hovoriť, že táto kríza zastihla školstvo nepripravené, lebo na takéto niečo nebol pripravený nik. Súčasná kríza ukázala, akí vedia byť mnohí učitelia kreatívni a dokážu sa prakticky okamžite prispôsobiť. Ukázala aj rodičom, aká je práca učiteľov náročná. Zároveň umožnila naštartovať niektoré zmeny oveľa rýchlejšie než za normálnych okolností. Žiaľ, ukázala aj to, že je tu veľa detí, ktoré prístup k online výučbe nemajú. Čiže doterajšie veľké sociálne rozdiely táto kríza pravdepodobne ešte prehĺbi.
Čo si myslíte o zrušení tohtoročných maturít?
Zrušenie maturít vnímam ako krok, ktorý bol v tejto situácii rozumný. Na jednej strane je fajn, že terajšie maturitné vysvedčenie bude odrážať prácu počas celej doby štúdia. No už predtým sme pri hodnotení ústnej maturitnej skúšky zohľadňovali známky počas štúdia. Maturite sa hovorí skúška dospelosti a z tohto pohľadu má svoj význam. Trocha stresu nikoho nezabije. Študenti sa pripravia na to, čo ich bude počas vysokej školy čakať každý semester a niekedy v oveľa náročnejšej verzii. Z tohto pohľadu je zrušenie maturít trochu škoda. Aj pre mňa osobne, keďže každý rok vediem maturantov z občianskej náuky. Maturita je príležitosť, aby ukázali, čo je v nich a sčasti je to aj ukážka mojej práce. Beriem to trochu ako tréner hokejového klubu s hráčmi, ktorí síce majú na titul, ale po skončení základnej časti im zrušili play-off.
Patrícia Arpášová – Malacky.sk, Foto: archív Lukáša Šefčoviča
