Na svoju šancu v A-mužstve čakajú dvaja talentovaní futbalisti, ktorí prešli akadémiou FK Senica – 17-roční Jakub a Filip Buchelovci. Obaja súrodenci sa pomaly zoznamujú s mužským futbalom.
Prebojovať sa cez všetky vekové kategórie klubu až do seniorského A-mužstva je snom každého mladého futbalistu. Táto cesta býva náročná, plná tvrdej driny, odriekania či obety. Naplniť tieto sny sa nepodarí vždy každému. Momentálne o tom ale snívajú dvaja talentovaní futbalisti, bratia – dvojičky, Jakub a Filip Buchelovci. Obaja sú s klubom FK Senica spätí odmalička. Modro-červený dres obliekajú už od vekovej kategórie U8. Postupne sa vďaka svojmu talentu a odhodlaniu prepracovali až na súpisku A-mužstva. Ich doterajšiu futbalovú kariéru sme rozoberali v rozhovore.
Aké miesto má futbal vo vašej rodine? Spolu so svojím bratom si postupne prešiel každou jednou kategóriou v našom klube. Kto vás priviedol k futbalu?
Filip: Futbal hrám spoločne s bratom od piatich rokov. Naša rodina nás plne podporuje, nevynechá jediný zápas. Keď sme boli malí, chodili s nami rodičia a rovnako tak aj starí rodičia na každý jeden futbalový zápas či turnaj. Najväčším fanúšikom je náš dedo, ktorý by sa za nami vydal aj na koniec sveta, len aby nás uvidel hrať. Ak to okolnosti práve neumožňujú, všetci z rodiny nás sledujú prostredníctvom internetu.
Jakub: Vo futbale nás už od mála podporujú rodičia. Spomínam si, ako nás priviedli na náš prvý tréning. S bratom sme sa rozplakali, nechceli sme tam ísť. Nakoniec sa im nás podarilo presvedčiť, z tréningu sme následne už nechceli odísť. Od tohto momentu nás rodičia a starí rodičia podporovali na každom zápase či turnaji. Našou najväčšou podporou je náš dedo, ktorý kvôli nášmu zápasu pokojne prejde až na koniec sveta.
V roku 2011 si ako 9-ročný chlapec spolu so svojím bratom doprevádzal na ihrisko hráčov A-mužstva v zápase 3.kola Európskej ligy UEFA proti Salzburgu. Ako si spomínaš na tento futbalový sviatok v Senici? Vybavuješ si z tohto zápasu nejaké okamihy?
Filip: Na zápas si spomínam iba matne. Nezabudnem však na tú úžasnú atmosféru a pocit, keď som ako malý chlapec doprevádzal na ihrisko našich hráčov v tak prestížnom a dôležitom zápase.
Jakub: Spomínam si, ako som čakal celý natešený pod tribúnou, že sa chystám vyprevádzať našich hráčov v tak dôležitom súboji. Celkovo si však na tento historický okamih spomínam už iba prostredníctvom fotiek.
Jedným z hráčov, ktorý bol doprevádzaný na ihrisko v súboji proti Salzburgu bol aj Juraj Piroska – hráč, ktorý sa vrátil späť do nášho klubu. Teraz po jeho boku trénuješ v A-mužstve. Ako to celé vnímaš?
Filip: Pred Jurajom mám obrovský rešpekt. Vnímam ho ako skúseného hráča, od ktorého sa môžem veľa naučiť. To, že sme teraz s odstupom času spoluhráči je pre mňa priam neuveriteľné. Priznám sa, na prvom tréningu som nevedel, či sa mám pozdraviť „čau“ alebo „dobrý deň“. V istom zmysle je občas trénovanie po jeho boku veľmi náročné, ako hráč pred ním nechcete nič pokaziť, v tomto klube je legendou.
Jakub: Vždy, keď sme chodili vyprevádzať hráčov na ihrisko som chcel stáť po boku Juraja Pirosku alebo Tomáša Kóňu. V tom čase to boli moji obľúbení hráči. Preto som teraz rád, že môžem po boku jedného z nich trénovať. Juraj je skúsený hráč, mám k nemu veľký rešpekt a môžem sa od neho mnoho vecí naučiť. Na prvom spoločnom tréningu som nevedel, ako ho mám osloviť – či mám zvoliť tykanie alebo vykanie.
Dnes si sám súčasťou A-mužstva a čakáš na svoju šancu v ňom. Čo je pre teba vo futbale najväčšou motiváciou?
Filip: Futbal je moja vášeň, milujem ho odmalička. Na jar som dostal prvú príležitosť byť súčasťou A-mužstva, pripísal som si na konto prvý ligový štart. To ma ešte viac motivovalo pracovať na seba oveľa viac.
Jakub: Futbal ma baví a napĺňa. Odmala na sebe tvrdo a poctivo pracujem, či už na tréningoch alebo individuálne doma. Mojou motiváciou je dokázať sám sebe, že mám na to, aby som sa presadil v mužskom futbale. Teraz je na to vhodná príležitosť. Som vďačný, že môžem byť súčasťou A-mužstva a naberať cenné skúsenosti.
V A-mužstve sa darí odchovancom klubu. Iba 19-ročný Marko Totka je dnes už stabilnou súčasťou základnej zostavy, na jar sa dobrými výkonmi prezentoval aj Mário Mihál. Sú pre teba títo hráči extra motiváciou, aby si nasledoval v A-mužstve ich kroky?
Filip: Samozrejme, chalani na sebe tvrdo pracujú, sme dobrými kamarátmi na ihrisku aj mimo neho. Spoločne sa navzájom ťaháme dopredu. Je motivujúce vidieť chalanov pri ich veku v základnej zostave. Pevne verím, že tvrdou prácou a vytrvalosťou sa to podarí aj mne.
Jakub: S chalanmi si dobre rozumieme na ihrisku aj mimo neho. Sú pre mňa menšími vzormi. Najmä Toti (Marko Totka), keďže hrá na rovnakom poste ako ja. V tak mladom veku sa dokázal presadiť vo veľkej konkurencii. Sledoval som ho od začiatku, je úžasné vidieť, ako jeho výkony na ihrisku rastú. Tvrdou prácou na tréningoch budem bojovať o svoje miesto v zostave.
Čo sa týka futbalu, panuje medzi vami bratská rivalita alebo skôr súrodenecká láska? Rozoberáte futbal a jednotlivé zápasy medzi sebou aj doma?
Filip: Áno, vždy sme boli a sme súťaživí, nielen vo futbale, ale aj v škole a pri rôznych iných povinnostiach. Práve to nás posúva vpred. Aj keď medzi nami panuje bratská rivalita, vzájomne sa ťaháme vpred. Doma spolu rozoberáme všetko – tréningy, zápasy ale aj rôznych hráčov.
Jakub: S bratom medzi sebou súťažíme odmala úplne vo všetkom. Oboch nás to posúva vpred. Motivujeme sa tým navzájom. Čo sa týka futbalu, rozoberáme ho spoločne každý jeden deň.
Ako hodnotíš posledný tréningový zápas na Tehelnom poli proti Slovanu Bratislava, do ktorého si sám zasiahol?
Filip: Bol to prvý zápas po dlhšej dobe, k tomu v drese A-mužstva proti veľkému Slovanu. Zápas mi ukázal, že je stále množstvo vecí, na ktorých musím tvrdo pracovať. Každopádne som si to ale užil.
Jakub: Pre mňa ako mladého hráča to bola česť zahrať si na národnom štadióne. Nie každému sa to podarí. Odkrútil som si prvé minúty v mužskom futbale. Pri nástupe na ihrisko som bol trocha nervózny, pred súperom som mal rešpekt. Som však vďačný za túto skúsenosť, ktorú som zažil na vlastnej koži.
Vo Fortuna lige si debutoval v základnej zostave počas jarnej časti v zápasu na ihrisku FK Pohronie. Ako si spomínaš na tento zápas?
Filip: Prvé, na čo si spomeniem pri tomto debutovom zápase je blato a veľmi zlý terén. Myslím si, že tento zápas bol náročný aj pre skúsených hráčov. Som ale vďačný za túto príležitosť odohrať celý zápas v našej najvyššej súťaži v základnej zostave. Bez ohľadu na terén to bola obrovská skúsenosť. Na zápas som nastupoval s pokorou a odhodlaním vydať zo seba to najlepšie. Pociťoval som určite aj trochu strachu. Takéto príležitosti neprichádzajú každý deň. Viem, že nemôžem „zaspať“ a musím na sebe tvrdo pracovať, aby som zlepšil techniku, kondičku, nabral fyzickú silu a pomaly zbieral skúsenosti. Verím, že postupom času sa objaví viac takýchto príležitostí.
Filip debutoval v základnej zostave proti Pohroniu na jar. Ako si vnímal jeho premiérový štart vo Fortuna lige z lavičky náhradníkov?
Jakub: Veľmi som mu to prial a tešil som sa z toho. Na druhej strane sa vo mne objavil aj kúsok závisti. Celý zápas som však prežíval, akoby som bol na ihrisku s ním. Keď sa mu podarila pozitívna vec, ako napríklad dobrá prihrávka, mal som z toho radosť. Myslím si, že podal solídny výkon vzhľadom na kvalitu trávnika.
Máš vo futbale nejaký vzor? Čo by si chcel vo svojej kariére dosiahnuť?
Filip: Odmalička je mojím futbalovým vzorom CR7 (Cristiano Ronaldo). Najskôr by som sa chcel presadiť v A-mužstve a našej lige, byť stabilným členom základnej jedenástky – podobne ako Marko Totka a postupom času sa dostať do zahraničia a okúsiť prestížnejšie európske súťaže.
Jakub: Konkrétny futbalový vzor nemám. Chcel by som sa v mužskom futbale presadiť na Slovensku, neskôr vďaka dobrým výkonom okúsiť aj zahraničie.
Zdroj: FK Senica
