V sobotu 29. augusta uplynulo 76 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania. Výročie sme si pripomenuli aj v Malackách tradičnou pietnou spomienkou a položením vencov k pamätníku SNP.
Ako pripomenul vo svojom príhovore mestský poslanec Anton Pašteka, večer 29. augusta 1944 sa z rádií ozval hlas vtedajšieho slovenského ministra obrany Ferdinanda Čatloša, ktorý vyzýval Slovákov aby nekládli odpor postupujúcim nemeckým jednotkám a kto tak urobí, stane sa zradcom. O hodinu na to Ján Golian vydal vojenským posádkam v mene povstaleckého Vojenského ústredia dohovorené heslo „Začnite s vysťahovaním!“. Bol to rozkaz na ozbrojený odpor proti okupantom. Spustil ozbrojené povstanie proti nemeckej brannej moci a jej prisluhovačom. Prakticky okamžite sa rozbehli boje v okolí Strečna a Žiliny. Na druhý deň, 30. Augusta, v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici prečítali proklamáciu o vyhlásení povstania.
„Vojenské ústredie SNP sídlilo v Banskej Bystrici, čo umožňovalo využívať všetky dostupné prostriedky a pod predstieranými zámienkami sústreďovať na stredné Slovensko vojenské jednotky, zbrane a muníciu, potraviny, zdravotnícky materiál či vytvárať zásoby rôzneho druhu. Okrem iného sa z Bratislavy do Kremnice presunul slovenský štátny poklad pod zámienkou jeho väčšej ochrany a tri miliardy korún zo Slovenskej národnej banky do jej filiálky v Banskej Bystrici, na čom mal hlavnú zásluhu prvý guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš. V pláne sa prirodzene rátalo i s horským terénom, ktorý vytváral vhodné zemepisné podmienky na úspešný boj a na masový rozvoj partizánskeho hnutia. A napokon aj na koncepciu obrany v strategickom trojuholníku Brezno – Banská Bystrica – Zvolen. Jedným z hlavných cieľov Povstania bolo otvorenie Duklianskeho priesmyku pre postupujúcu Červenú armádu a udržať karpatské priesmyky pred nemeckou armádou až do oslobodenia Slovenska,“ povedal A. Pašteka.
Najdôležitejšou ozbrojenou silou v SNP sa stala 1. československá armáda na Slovensku. V prvých dňoch mala 18 000 vojakov a dôstojníkov. Po dvoch mobilizáciách na oslobodenom území mala až 60 000 mužov. Jej veliteľmi boli generáli Ján Golian a Rudolf Viest. Spolu s 18 000 partizánmi dva mesiace bojovala proti dobre vyzbrojeným a frontovo skúseným nemeckým jednotkám v sile vyše 40 000 vojakov. Na bojiskách Povstania bojovali aj Česi, Rusi, Ukrajinci a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, Poliaci, Srbi, Bulhari, Rumuni, Francúzi, Maďari, nemeckí antifašisti, Angličania, Američania, Belgičania, Holanďania, Španieli, Gréci, Austrálčania i príslušníci ďalších národov a národností, spolu ich bolo 32.
Aj keď nadšenie a elán povstalcov bolo veľké, odolať nemeckej presile, nebolo možné.
K oslabeniu povstania podstatne prispelo i odzbrojenie dvoch divízií slovenskej armády na východe Slovenska o sile 30 000 vojakov. A tak 27. októbra nemecké vojská obsadili srdce Povstania, Banskú Bystricu. Povstanie, ktoré zasiahlo 30 okresov s rozlohou asi 20 000 km² a približne 1 700 000 obyvateľmi, bolo zatlačené do hôr, kde v ťažkých podmienkach pokračovali povstalci v boji proti nemeckým okupantom až do príchodu Červenej armády. V slovenských horách bojovalo viac ako 40 partizánskych jednotiek (zväzkov, brigád, oddielov a skupín). Fašisti stihli spolu so slovenskými kolaborantmi počas partizánskej vojny vypáliť takmer 100 slovenských obcí, osád a samôt. Tridsaťtisíc ľudí odvliekli do koncentračných a zajateckých táborov. Mnohí z nich tam zahynuli, medzi nimi aj Ján Golian a Rudolf Viest.
Anton Pašteka na záver pripomenul slová Ladislava Novomeského, ktorými hodnotil SNP: „Neboli sme proti slovenskému štátu ako svojprávnej domovine slovenského národa. Dostali sme sa s ním do sporov, dokonca ozbrojených sporov, pretože nebol svojprávny. Od počiatku bol výplodom nacistickej špekulácie a tomuto svojmu pôvodu chcel byť poplatný až do konca. Boli sme proti slovenskému štátu, aký bol, nie pretože bol. Povstanie malo i má kritikov tvrdiacich, že bolo celkom zbytočné. SNP je však východiskom pre nové obdobie v našej histórii a naša blízka i vzdialenejšia budúcnosť bude nadväzovať vo svojom počínaní na jeho myšlienky i na jeho skúsenosti, dobré i zlé.“
Slovensko sa v auguste 1944 pridalo na stranu boja proti fašizmu a prihlásilo sa k demokracii a slobode. Nezabúdajme na to a nedopusťme falšovanie histórie.
Ľubica Pilzová, Anton Pašteka, foto: M. Binčík
